Nevyhnutné náklady, podielové spoluvlastníctvo a bezdôvodné obohatenie v kontexte judikatúry

Podielové spoluvlastníctvo je právny inštitút, ktorý upravuje vzťahy medzi viacerými vlastníkmi jednej veci. Tieto vzťahy sú často komplikované, najmä ak ide o hospodárenie so spoločnou vecou a vynakladanie nákladov na ňu. V takýchto situáciách môže dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane niektorého zo spoluvlastníkov. Tento článok sa zameriava na analýzu judikatúry týkajúcej sa nevyhnutných nákladov, podielového spoluvlastníctva a bezdôvodného obohatenia, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu v praxi nastať.

Základné princípy podielového spoluvlastníctva

Podielové spoluvlastníctvo je upravené v Občianskom zákonníku pomerne stručne. Kľúčové ustanovenia predstavujú § 137 ods. 1 a § 139 ods. 2, ktoré hovoria o miere, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, a o rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Avšak, pri riešení konkrétnych situácií si výlučne s týmito ustanoveniami nevystačíme a je potrebné vychádzať najmä z predchádzajúcej súdnej praxe. V zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.

Rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou

V zmysle § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Súhlas všetkých spoluvlastníkov sa vyžaduje len pri dôležitých zmenách spoločnej veci. Ak sa nedosiahne dohoda, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Prečítajte si tiež: Podielové spoluvlastníctvo: Náklady a riešenia

Pokiaľ ide o investície do spoločnej veci, je dôležité rozlišovať, či ide o náklady na nevyhnutné opravy a údržbu, alebo o iné náklady. Ak niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil náklady na opravu alebo úpravu domu, ktoré neboli nevyhnutné, bez súhlasu alebo napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov, nemožno vyvodiť povinnosť ostatných spoluvlastníkov znášať pomernú úhradu týchto nákladov počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu.

Nevyhnutné náklady a ich úhrada

Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je potrebné zistiť, či išlo o náklady na nevyhnutné opravy a údržbu, alebo o náklady, ktoré neboli nevyhnutné. Ak niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil náklady na nie nevyhnutnú opravu alebo úpravu domu bez súhlasu alebo napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov, zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť ostatných spoluvlastníkov znášať za trvania spoluvlastníckeho vzťahu pomernú úhradu týchto nákladov.

Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritné rozhodnutie), má právo domáhať sa na súde zrušenia takéhoto rozhodnutia, ak je v rozpore so zákonom alebo so zmluvou.

Bezdôvodné obohatenie v kontexte podielového spoluvlastníctva

Podľa judikatúry vloženie investícií do majetku inej osoby predstavuje neoprávnený majetkový prospech - bezdôvodné obohatenie, pričom tento neoprávnený majetkový prospech nespočíva v samotných investíciách do cudzieho majetku, ale v tom, o čo sa tento majetok zhodnotil vloženými investíciami.

Vo vzťahu k skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia ako plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ s poukazom na ustálenú judikatúru odvolací súd uvádza nasledovné. Bezdôvodné obohatenie predstavuje jeden z dôvodov vzniku záväzkového právneho vzťahu a na jeho vznik zákon vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihne osobu, na úkor ktorej sa iný obohatil (poškodeného) a príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vzniknutou majetkovou ujmou.

Prečítajte si tiež: Prehľad príspevkov na réžiu škôlok

Občiansky zákonník v niektorých prípadoch uvádza okolnosti, kde síce dochádza k majetkovému prospechu na strane jedného subjektu, avšak existujú iné dôvody, na základe ktorých Občiansky zákonník bezdôvodné obohatenie vylučuje (§ 455 Občianskeho zákonníka). O bezdôvodnom obohatení nehovoríme v prípade, kedy zákon hovorí o majetkovom prospechu jedného subjektu zmluvy, pričom druhému subjektu vznikne na tomto základe iné právo, ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 635 ods. 4 a § 636 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Typickým príkladom je napr. vynaloženie nákladov plnením povinnosti odvrátiť hroziacu škodu.

V prípade uskutočnenia investícií do cudzej nehnuteľnosti dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia až v okamžiku, keď tento právny dôvod stratil svoje účinky, teda odpadol. Právny dôvod môže pritom predstavovať dôvodné investície do nehnuteľnosti tretej osoby. Nakoľko dôvod na plnenie odpadne v jednom okamihu, napr. odvolaním prísľubu previesť nehnuteľnosť alebo ak sa plnenie stane nemožným, práve týmto okamihom sú splnené všetky podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia.

Vymáhanie nákladov a premlčanie

Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania voči takejto pohľadávke.

S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva.

Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a zohľadnenie investícií

Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami.

Prečítajte si tiež: Zariadenia pre seniorov a ich náklady

Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu.

tags: #nevyhnutné #náklady #podielové #spoluvlastníctvo #bezdôvodné #obohatenie