
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nezdaniteľných častiach základu dane, so zameraním na invalidných dôchodcov. Cieľom je objasniť podmienky a pravidlá uplatňovania tejto daňovej výhody, a to aj s ohľadom na rôzne životné situácie a zmeny v dôchodkovom systéme.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je jedným zo zákonných nárokov, ktorého sa daňovník nemôže vzdať. Nárok na jej uplatnenie má každý daňovník, s určitými obmedzeniami pre dôchodcov. Táto suma sa uplatňuje v ročnej ustanovenej výške, a to bez ohľadu na to, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorých mesiacoch. Inými slovami, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník pracoval celý rok, bol nezamestnaný alebo na materskej dovolenke.
Nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť:
Najčastejšie sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka uplatňuje u zamestnancov. Zamestnávateľ ju môže uplatňovať už počas roka, ak zamestnanec podpíše "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti …". Ak si zamestnanec túto sumu neuplatňuje mesačne, môže si ju uplatniť dodatočne pri ročnom zúčtovaní dane.
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť. Ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Prečítajte si tiež: Uplatnenie minima pri dôchodku
Pani Gabriela poberá invalidný dôchodok 320 eur. Ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, sa suma starobného dôchodku určí zhodne so všeobecnými pravidlami.
Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov, základ dane sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov, ak je daňovník poberateľom:
a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1.
Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, nemala by nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2019. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre nezdaniteľné minimum
Zákon o dani z príjmov vypustil poberateľa výsluhového príspevku z vymenovaných poberateľov dávok dôchodkového poistenia alebo výsluhového zabezpečenia. Poberateľ tejto dávky má nárok od 1. januára 2013 na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Podľa § 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1. januára 2004 za starobný dôchodok. Vzhľadom na uvedené znenie, podľa ktorého sa vymedzený invalidný dôchodok za ustanovených podmienok považuje za starobný dôchodok, u takéhoto poberateľa invalidného dôchodku sa uplatňuje daňové obmedzenie. To znamená, že nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi konkrétne vyčíslenou sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou ročného dôchodku.
Počas roka 2019 poberala zo Sociálnej poisťovne sumu 540 eur mesačne, z čoho je 310 eur jej starobný dôchodok a 230 eur vdovský dôchodok. Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2019 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 310 = 3720 eur.
Daňovník, ktorému je priznaný starobný alebo iný dôchodok uvedený v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov spätne k začiatku predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a uplatňoval si za tieto predchádzajúce zdaňovacie obdobia nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u zamestnávateľa alebo pri podaní daňového priznania, je povinný za toto predchádzajúce zdaňovacie obdobie (tieto predchádzajúce zdaňovacie obdobia) podať na svoj miestne príslušný daňový úrad dodatočné daňové priznanie (§ 32 ods. 11 zákona o dani z príjmov). V tomto priznaní si neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, týmto upraví svoju daňovú povinnosť.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre nezdaniteľné časti základu dane
Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.
Podľa § 46 zákona o dani z príjmov sa daň nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 16,60 eura alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie úhrn jeho zdaniteľných príjmov, okrem príjmov, z ktorých bola daň vybraná zrážkou a pri ktorých nepoužil postup podľa § 43 ods. 7, nepresiahne 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a).
Každý študent či žiak, ktorému plynie aktívny príjem, si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Napr. pri uzatvorení dohôd mimo pracovného pomeru stačí predložiť zamestnávateľovi „Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti“. Nie je podstatné, či zdaniteľné príjmy dosahuje na základe pracovnej zmluvy, alebo na základe dohody. Na uplatnenie tejto odpočítateľnej položky u študenta nemá vplyv, že si ho súčasne uplatňujú rodičia ako vyživované dieťa a uplatňujú si daňový bonus.
Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič (§ 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov) do 3 mesiacov po smrti daňovníka. Dedič uplatní plnú sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Medzi aktívne príjmy okrem príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti) patria aj príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti).
tags: #nezdaniteľné #časti #základu #dane #pre #invalidných