Neplatnosť nezverejnenej zmluvy: Dôsledky a povinnosti v slovenskom práve

Zverejňovanie zmlúv je kľúčovým prvkom transparentnosti a kontroly nakladania s verejnými prostriedkami na Slovensku. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, v znení zákona č. 546/2010 Z. z., zaviedol povinnosť pre obce, mestá, vyššie územné celky a ich organizácie zverejňovať zmluvy týkajúce sa nakladania s verejnými prostriedkami. Dôsledkom nezverejnenia zmluvy je jej neúčinnosť, čo má závažné právne následky.

Povinnosť zverejňovať zmluvy a jej rozsah

Podľa zákona o slobode informácií sú obce, mestá, vyššie územné celky a ich príspevkové a rozpočtové organizácie povinné zverejňovať zmluvy na svojej webovej stránke. Ak nemajú vlastnú webovú stránku, môžu zmluvy bezplatne zverejniť v Obchodnom vestníku. Táto povinnosť sa vzťahuje na zmluvy uzatvorené po 1. januári 2011, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami.

Zmluvy musia byť zverejnené v znení, v akom boli skutočne uzatvorené. Pred zverejnením je však potrebné zabezpečiť anonymizáciu, teda nesprístupnenie ustanovení zmluvy obsahujúcich informácie, ktoré sa podľa zákona o slobode informácií nesprístupňujú. Ide najmä o ochranu obchodného tajomstva, ktoré tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje (§ 17 Obchodného zákonníka).

Následky nezverejnenia zmluvy

Základným dôsledkom nezverejnenia zmluvy je, že zmluva nenadobudne účinnosť. Ak zmluva nebude zverejnená do troch mesiacov od uzatvorenia, platí, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. To znamená, že zmluvné strany nemajú žiadne práva ani povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy.

Zmluvní partneri samosprávy však môžu konať aj v prípade, ak zverejnenie zmluvy povinnou osobou mešká. Napríklad, druhá zmluvná strana, napríklad dodávateľ nejakej služby pre obec, môže podať návrh na zverejnenie zmluvy v Obchodnom vestníku, ak nie je povinnou osobou, obcou, zmluva zverejnená do siedmich dní odo dňa uzatvorenia.

Prečítajte si tiež: Dôsledky nezverejnenia zmluvy v CRZ

Zverejňovanie objednávok a faktúr

Okrem zmlúv majú povinné osoby povinnosť zverejňovať aj objednávky tovarov a služieb na svojej webovej stránke do 10 dní odo dňa ich vyhotovenia. To sa nevzťahuje na objednávky, ktoré súvisia s už zverejnenou zmluvou. Faktúry je potrebné zverejniť do 10 dní odo dňa ich doručenia povinnej osobe, najneskôr však do 30 dní odo dňa ich zaplatenia na webovej stránke povinnej osoby. Zverejnenie faktúr a objednávok sa vzťahuje iba na tie povinné osoby, ktoré majú vlastnú webovú stránku.

V zákone je splnomocnenie pre vládu vydať nariadenie, ktorým môže stanoviť sumu, od ktorej sa musia objednávky a faktúry zverejňovať.

Príklad z praxe: MsBP Sereď

Príkladom dôsledkov nezverejňovania zmlúv je prípad MsBP (Mestský bytový podnik) v Seredi. V roku 2013 sa konateľom MsBP stal Ing. Káčer, ktorý podpísal zmluvu so spoločnosťou V.I. Trade o nájme nehnuteľností a technologických zariadení, a teda o prenájme tepelného hospodárstva v meste Sereď. Neskôr konateľ Káčer bez súhlasu valného zhromaždenia a mestského zastupiteľstva podpísal dodatky k zmluvám, kde sa MsBP stáva spoluručiteľom úverov v prípade, že tieto bude čerpať Energetika Sereď. Tieto dodatky neboli zverejnené na stránke MsBP, ako to ukladá zákon.

Následne MsBP požičal peniaze spoločnosti Energetika Sereď, a to v celkovej výške niekoľko 100 000,-€. O týchto pôžičkách sa nevedelo, pretože dodatky k zmluvám, kde bolo toto uvedené, boli podpísané bez vedomia mestského zastupiteľstva a neboli ani zverejnené na stránke MsBP, ako to ukladá zákon.

Mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo kontrolu na MsBP, ktorú vykonala hlavná kontrolórka mesta Sereď. Záver kontroly hovorí o nezverejnených zmluvách, konaní konateľa spoločnosti v zásadných otázkach bez súhlasu valného zhromaždenia a bez predchádzajúceho súhlasu mestského zastupiteľstva, porušení zásad hospodárenia mesta, zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o majetku obce, obchodného zákonníka a platných stanov MsBP.

Prečítajte si tiež: Dôsledky nezverejnenia zmluvy

V zmysle zákona 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám je MsBP povinnou osobou, ktorá je povinná informácie sprístupňovať. Teda musí povinne zverejňovať zmluvy. Podľa občianskeho zákonníka, : „ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.“

Už pri podpise zmluvy o nájme tepelného hospodárstva, ktorá bola podpísaná 12.11.2013 a bola zverejnená 28.11.2013 prišlo k nedostatku a je na posúdení, či je zmluva platnou. Dodatok č. 1 k tejto zmluve bol zverejnený po štyroch mesiacoch a kontrolórka konštatuje že nastal stav, že zmluva je neplatná.

Ing. Káčer 06.11.2014 podpísal rámcovú zmluvu o pôžičke so spoločnosťou Energetika Sereď, kde MsBP požičal energetike Sereď postupne 50 000,-€, 80 000,-€, 70 000,-€, 100 000,-€ a 70 000,-€. K zverejneniu zmlúv prišlo až o 2,5 roka neskôr, 10.04.2017. Toto sa udialo bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia a nebol ani predložený materiál na rokovanie mestského zastupiteľstva, čo si vyžadujú platné stanovy spoločnosti. O prevzatí alebo poskytnutí pôžičky a úveru v zmysle zásad hospodárenia v znení uznesenia MsZ, ktoré predchádzalo valnému zhromaždeniu rozhoduje primátor pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. To sa nestalo a týmto je zmluva neplatná. Zmluva bola opäť zverejnená neskoro, až v mesiaci júl 2017.

Dňa 28.01.2015 podpísal konateľ Káčer zmluvu o úvere, ktorá bola mimochodom zverejnená 03.07.2017, teda zasa 2,5 roka neskôr, kde sa MsBP stal spoluručiteľom úveru, ktorý bol poskytnutý Energetike Sereď vo výške 500 000,-€ s dobou splatnosti do roku 2025. Opäť bez rokovania MsZ, bez súhlasu valného zhromaždenia a kontrolórke nezostalo nič iné, ako konštatovať, že zmluva je neplatná.

Tento príklad ukazuje, aké závažné dôsledky môže mať nezverejňovanie zmlúv. V tomto prípade došlo k porušeniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zásad hospodárenia mesta, obchodného zákonníka a platných stanov MsBP. Nezverejnené zmluvy sú neplatné a zmluvné strany z nich nemajú žiadne práva ani povinnosti.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Nedostatky v systéme zverejňovania zmlúv

Aliancia Fair-play vykonala analýzu, ktorá skúmala, ako sa dodržiava zverejňovanie zmlúv. Mimo vládka našla tucet príkladov, keď úradníci zmluvy neukázali alebo zatajili kľúčové prílohy s cenami. Desiatky ďalších zmlúv z registra po zverejnení zmizli alebo boli dodatočne menené. Takto bez stopy z registra zmizli niektoré čiastkové zmluvy na superpočítač Aurel za milióny eur.

Príspevková organizácia ministerstva školstva Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov zmluvy nezverejňovala ani mesiace po tom, čo ju na pochybenia upozornila Aliancia Fair-play. Po opakovanom upozornení, nechal nový riaditeľ organizácie Ján Grešo zmluvy do registra dodatočne doplniť. „Voči zodpovedným pracovníkom sme vyvodili finančný postih,“ odpovedá Grešo. Väčší problém je, že nezverejnené zmluvy, na ktoré tri roky nakupoval, by podľa zákona nemali vôbec existovať. „Môže prísť k problémom, či boli verejné prostriedky využité správne a oprávnene,“ varuje právnik Tomáš Kamenec. Takej inštitúcii by ministerstvo financií mohlo krátiť príspevky z rozpočtu.

Úrady sa často tvária, že nezákonné nákupy nevidia. Zmluvy nechávajú vymazať či vymeniť, často bez akejkoľvek kontroly či overenia. Pokusy o manipuláciu so zmluvami by mal pritom zastavovať práve Úrad vlády. Jeho odborníci spravujú centrálny register. Úrad vlády sa však v role kontrolóra nevidí.

Kontrola a zlepšovanie systému zverejňovania zmlúv

Lucia Žitňanská hovorí, že nejaký náhodný typ kontroly by si toto dodržiavanie zákona určite vyžadovalo. Zvonku by sa na to dalo prísť jedine takým spôsobom, že je proste viditeľné, že bola opravená budova, človek si chce dohľadať, za koľko, a nevie nájsť zmluvu.

Prostredie kontraktov so štátom sa výrazne stransparentnilo a naozaj je to obrovský krok vpred. Nedostatky, ktoré sa týkajú nejakého percenta prípadov, sa dajú veľmi dobre zmapovať. Je veľmi dôležité systém zlepšovať, aby na základe toho, čo ukázala prax, nebol nabúraný prospešný systém ako taký.

tags: #nezverejnená #zmluva #platnosť