Nízke dôchodky a mzdy na Slovensku: Príčiny a súvislosti

Slovensko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, sa v súčasnosti stretáva s komplexnými ekonomickými výzvami, ktoré sa prejavujú nízkymi mzdami a dôchodkami v porovnaní s priemerom Európskej únie. Táto situácia je výsledkom kombinácie faktorov, ktoré siahajú od daňového zaťaženia cez štruktúru sociálneho systému až po celkovú ekonomickú výkonnosť krajiny.

Vysoké dane a slabé verejné služby

Slováci platia vyššie dane ako väčšina občanov susedných krajín, čo by sa malo odrážať vo vysokej kvalite verejných služieb. Realita je však odlišná. Nedokončená dopravná infraštruktúra, problémy vo vzdelávacom systéme a celkovo slabá ekonomika sú symptómami tohto nesúladu. Zatiaľ čo Poliaci a Maďari sa môžu pochváliť plynulou diaľničnou sieťou spájajúcou východ a západ krajiny, Slovensko v tejto oblasti zaostáva.

Sociálny populizmus a jeho dopady

V posledných rokoch Slovensko zaznamenalo enormný nárast sociálnych výdavkov, ktoré od roku 2018 narástli o štyri percentá hrubého domáceho produktu. Napriek tomu na Slovensku rok čo rok rastie miera chudoby. Problémom je, že peniaze nesmerujú tam, kde by mohli ľuďom pomôcť vymaniť sa z chudoby, ale slúžia ako nástroj kupovania si popularity vládnymi stranami. Tento sociálny populizmus v konečnom dôsledku škodí aj samotným dôchodcom tým, že vláda jednoducho zanedbala ekonomický rozvoj a sústreďovala sa na kupovanie si voličskej priazne.

Slabá ekonomika a nízke mzdy

Problémom je aj slabá ekonomika, z ktorej plynú nízke platy, a z tých zase budú aj nízke dôchodky. Kým na Slovensku zarobí zamestnanec v priemere mesačne viac ako 1500 eur v hrubom, tak v Rumunsku už priemerná mesačná mzda prekročila hranicu 1800 eur. Slováci sú dnes v rámci regiónu chudobným príbuzným svojich susedov. Jediní, kto z tejto situácie profituje, sú ústavní činitelia, ktorí majú doslova luxusné platy, jednak v absolútnej výške, ale aj v pomere k priemernej mzde. Podobne sú na tom podľa neho aj poslanci Národnej rady SR, ktorí majú najvyšší platový kvocient, keďže zarábajú takmer päťnásobok priemernej mzdy na Slovensku, čo je najvyššia hodnota v celej EÚ.

Sociálny systém a jeho (ne)adresnosť

Sociálny štát sa nejakým spôsobom dotýka každého občana, dávky poskytuje od narodenia až po prvý deň po smrti (pohrebné). Vytvára spoločenské povedomie, že na každého sa myslí, a nikto neostane stranou. Je preto veľmi nákladný, tretinu verejných výdavkov predstavujú sociálne transfery. Pochopiteľne, môže byť len tak štedrý, ako je ekonomická výkonnosť krajiny. Sťažovať sa na nízke dôchodky oproti Rakúsku nedáva zmysel, ak je tam priemerná mzda dvakrát vyššia.

Prečítajte si tiež: Pripravované zmeny v invalidných dôchodkoch

Pri podrobnejšom pohľade na tento systém s viac ako 100 dávkami však zistíme, že nie je všetko s týmto systémom v poriadku. Ako každému centrálne plánovanému systému, aj tomuto chýba kontrola zákazníka a absencia zisku a straty, ktoré by dokázali odstrániť balast, a podporiť skutočne odkázaných ľudí. Všelijaké dávky, bonusy, príspevky, ktoré sa časom len komplikujú a nezjednodušujú.

Na Slovensku sú samotné prvky sociálneho systému definované v ústave. Napríklad, že občania v hmotnej núdzi majú právo na pomoc v takom rozsahu, aby im boli zabezpečené základné životné podmienky. Rodičia starajúci sa o deti majú právo na pomoc od štátu, tehotné ženy na ochranu v pracovných vzťahoch a primerané pracovné podmienky. Na sociálny systém sa samozrejme všetci skladáme prostredníctvom svojej mzdy na základe týchto poistení, ktoré putujú do sociálnej poisťovne. Samozrejme pri štátnom sociálnom systéme, ktorý sa týka všetkých ľudí na Slovensku vám ide o to, aby bol adresný a nedal sa jednoducho zneužiť. A práve to nie vždy vychádza. A to mám na mysli aj adresnosť aj zneužiteľnosť.

Príklady neadresných dávok a ich dopady

Politici si obľúbili populistické opatrenia mimo sociálneho systému. Dobrým príkladom sú prídavky na deti, ktoré sú plošná dávka pre rodičov s deťmi pri ktorej sa nezohľadňuje ich príjem. V rámci dávok, ktoré vypláca ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny je to druhý najdrahší príspevok/prídavok po rodičovskom príspevku, ktoré dostávajú matky po materskej. Napríklad v roku 2020 sa vyplatilo necelých 340 miliónov eur. Pritom išlo len o sumu 25,50, ktorá bola vyplácaná za dieťa od základnej školy do 25. roku života. Neskôr sa táto dávka menila a od začiatku roka 2023 je 60 eur. Táto dávka nie je adresná a majetnejších rodičov nijako nepáli vo vrecku. Napríklad v Česku už niekoľko rokov funguje príjmový test, ktorý zohľadňuje práve výšku príjmov rodiny. Vyplatená suma by sa miesto toho napríklad mohla investovať do škôlok, ktoré sú pre rodičov vo väčších mestách čím ďalej tým väčším problémom.

V rodinnej politike je sociálnym paradoxom aj daňový bonus na dieťa, ktorý sa uplatňuje na mesačnej či ročnej báze. Ten sa rovnako za minulej vlády zvyšoval. V súčasnosti dostanete na dieťa do 18 rokov 140 eur a nad 18 rokov 50 eur mesačne. Teda no dostanete, záleží od toho akú máte výšku mzdy, keďže je daný % strop podľa počtu detí, ktorý si môžete uplatniť z čiastkového základu dane, čo je de facto vaša mzda mínus odvody. Z pohľadu sociálneho systému je to, ale tak trošku nespravodlivá dávka. Dôvod je ten, že na daňový bonus majú nárok len tie rodiny, ktoré majú pracujúceho člena. Na podobnom princípe funguje aj nedávno zavedená tehotenská dávka, ktorú tehotná žena dostáva od plus mínus 4. mesiaca tehotenstva až do pôrodu. Výška dávky je odvodená od predchádzajúcej mzdy matky, avšak najviac je vo výške približne 360 eur mesačne. Dokonca pred pôrodom bude mať žena súbeh aj materskej aj tehotenskej. A tak ako pri daňovom bonuse na dieťa, ani pri tehotenskej dávke neprihliada na tie ktoré pred tehotenstvom nepracovali.

Ďalším príkladom je materská, ktorá sa vypláca v rámci nemocenského poistenia. Matka ju začne dostávať tesne pred pôrodom a dostáva ju po dobu 34 až 43 týždňov. Pri materskej musí byť matka samozrejme nejaké obdobie nemocensky poistená čo väčšina matiek pravdepodobne bude, pretože pred materskou pracovali. Kameňom úrazu je práve výpočet. Obdobie, ktoré sa pri výške dávky zohľadňuje je jeden rok, teda keď ste pracovali v nejakej firme 3 roky, tak do úvahy sa bude brať jeden celý kalendárny rok. Problémom je, keď ste zmenili zamestnanie. Vtedy musíte pracovať minimálne 3 mesiace, aby sa príjem od nového zamestnávateľa zohľadňoval. Samotná výška materskej vychádza približne na úroveň vašej čistej mzdy a samozrejme má horné maximum okolo 1930 eur v tomto roku. A tu práve zvyknú niektorí špekulovať a napríklad so zamestnávateľmi si dohodnúť novú zmluvu prípadne inak prikrášľujú svoj príjem v období z ktorého sa dávka počíta.

Prečítajte si tiež: Nízke príjmy na Slovensku

Na strane druhej, je to extrémne drahý systém, ktorý je problém ufinancovať, keďže čím ďalej tým menej bude ľudí v produktívnom veku a naopak bude pribúdať ľudí na dôchodku. Zároveň rodinné politiky sa presadzovali s argumentom, že prinesú vyššiu pôrodnosť. Stačí keď sa zamyslíte nad tým, aké dávky dostanete keď budete mať dieťa alebo keď už ho máte. V podstate je to 5 či 6 dávok.

Dávka v nezamestnanosti a jej nedostatky

Ďalším dobrým príkladom nedomyslenosti sociálnych opatrení je dávka v nezamestnanosti. Na ňu máte nárok v prípade, že stratíte prácu a predtým ste si 2 roky platili v rámci sociálnych odvodov poistenie v nezamestnanosti. Pre bežných zamestnancov to nie je problém, ale napríklad živnostníci si toto poistenie v rámci minimálnych odvodov neplatia. Dávku, ktorá vychádza plus mínus na polovicu vašej hrubej mzdy, môžete poberať polroka. Problémom tejto dávky ale je, že nikto sa nepozerá na to, či pracovný pomer ukončil váš zamestnávateľ alebo ste ho ukončili vy.

Progresivita sociálneho systému a dôchodky

Málokto si to uvedomuje, ale okrem progresívnej dane pre fyzické osoby, vo výške 19 resp. 25% je aj sociálny systém progresívny, a to práve v prípade dôchodkov. Dôchodok na Slovensku sa vám nepočíta podľa toho koľko ste do systému odviedli, ale podľa toho z akej mzdy. Pri dôchodku sa okrem iného berie do úvahy to akú mzdu ste každý rok zarábali a táto mzda sa porovnáva s priemernou mzdou v danom roku. Keď bola priemerka 1000 eur a vy ste zarobili 1250, tak v tom roku budete mať tzv. osobný mzdový bod 1,25. V prípade, že ste zarobili viac a máte bod od 1,25 do 3, tak sa vám bude krátiť o 68% a bude to vyzerať takto: 1,25 + 0,68*(3-1,25) = 2,44. To znamená, že síce ste zaplatili sociálne odvody a dôchodkové postenie zo mzdy 3000 eur, ale do dôchodku sa vám budú zohľadňovať odvody len ako keby z 2440 eur.

Minimálny dôchodok a jeho dopady

Predtým, než začal platiť tzv. minimálny dôchodok sa stávalo, že niektorí, ktorí celý život poberali nízku mzdu, tak dostali len velmi nízky dôchodok a následne sa im musel prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi zvyšovať. Preto v 2015 prišla vláda s tzv. minimálnym dôchodkom. Na to, aby ste mali naň nárok, tak musíte v každom roku, ktorý sa vám berie do dôchodku zarobiť aspoň štvrtinu priemernej mzdy a to minimálne po dobu 30 rokov, neskôr sa od tejto podmienky upustilo. Keď ste pracovali 30 a viac rokov, tak sa navyšovala jeho suma. V počiatkoch bol vypočítaný po 30 odpracovaných rokoch ako 1,36 násobok životného minima. Následne sa systém ešte vylepšil a bol naviazaný na priemernú mzdu a z nej predstavoval 33%. Potom sa od toho opäť upustilo a opäť je minimálny dôchodok naviazaný na životné minimum. Problémom celého minimálneho dôchodku je fakt, že zachraňuje ľudí, ktorí si platili minimálne odvody, napríklad dlhodobo pracovali len na štvrtinový úväzok, lebo partner zarábal dosť a stačí, že si ich platili 30 rokov. Navyše paradoxná je méta 30 rokov.

Rodičovský dôchodok a jeho kontroverzie

Posledným katastrofálnym opatrením pri dôchodkoch je tzv. rodičovský dôchodok, kedy sa deti rodičov, ktorí sú na dôchodku môžu rozhodnúť im podarovať 1,5% zo svojej hrubej mzdy, teda najviac z 1,2 násobku priemernej mzdy. V súčasnosti môžu deti svojim rodičom dať po necelých 22 eur, čiže 44 eur každý mesiac pokiaľ sú rodičia na dôchodku. Problémom je, že tento príspevok neponíži iné výdavky sociálnej poisťovne, ani neznamená zvýšenie odvodov, a teda je to čistým dodatočným nákladom sociálneho systému, ktorý musí byť financovaný z daní. Navyše je extrémne nespravodlivý, keďže prilepšené budú mať dôchodcovia, ktorí majú deti a ktorí s nimi majú dobrý vzťah.

Prečítajte si tiež: Podpora namiesto súdenia

Iné sociálne opatrenia: Obety zadarmo a vlaky zadarmo

Sociálny systém však netvoria len dávky na podporu príjmov domácností a jednotlivcov. Osobitnou kapitolou sú obedy zadarmo, ktorú už síce neexistujú, ale je dobré ich spomenúť. Obedy zadarmo zaviedla ešte predchádzajúca vláda začiatkom roka 2019 a boli zadarmo pre deti ZŠ a posledný ročník škôlok. Opatrenie stálo približne 100 miliónov eur ročne a paradoxom bolo, že obedy zadarmo dostávali aj deti rodičov, ktoré to nepotrebovali, nehovoriac o tom, že rodičia ani neboli motivovaný deti odhlasovať z obedov, keďže to platiť priamo nemuseli. A stávalo sa, že samotné školské jedálne museli byť dotované, keďže príspevok od štátu vo výške 1,20 na stravníka nestačil.

Vlaky zadarmo sú ďalším opatrením z bývalých sociálnych balíčkov a jeho vznik sa datuje do roku 2014 a platí doteraz. Vlaky zadarmo mohli po zmene využívať dôchodcovia, žiaci a študenti, ktorí odvtedy platili väčšinou polovičné lístky. Ročne tak prichádza ZSSK o 13 miliónov eur a musí sa dotovať zo štátneho rozpočtu. A to mimochodom sa ZSSK dotovala už pred zavedením vlakov zadarmo, keďže tržby z lístkov nedokázali pokryť náklady. Problémom je, že peniaze niekde chýbajú a napríklad by sa za ne mohla zlepšiť kultúra cestovania či modernizovať trate. Miesto toho sa vám ale môže stať, že sa tlačíte so študentami s miestenkou v kupečku, ktorí si práve robia trip po Slovensku.

Príspevok na pohreb a podpora v hmotnej núdzi

A bonusom na koniec je príspevok na pohreb o ktorom väčšina ľudí netuší. Ten je vo výške približne 80 eur. Samozrejme cenu pohrebu cca 1000 eur blízkeho nenahradí a paradoxom je, že za za 20 rokov odkedy existuje zvýšil celkovo o 10 eur.

Vlaky zadarmo, alebo príspevok na pohreb sú v spoločnosti a medzi voličmi pomerne citlivou záležitosťou. Politici nemajú odvahu ich zefektívniť, prípadne zoškrtať. Rovnako na okraji záujmu je podpora v hmotnej núdzi, teda tá bazálna solidarita s ľuďmi, ktorí majú minimálny alebo žiadny príjem. Kým dôchodky sa pomerne intenzívne valorizovali, a dôchodcovia si už navykli na 13. dôchodok, ľudia odkázaní na základnú solidaritu majú smolu. Dostávajú výrazne nižšie dávky ako je minimálny dôchodok, politici dlhodobo ignorujú reálny rast životných nákladov, o ktorý by sa tieto dávky mali zvyšovať. Podiel životného minima na priemernej mzde za tie roky klesol z bezmála 30% v roku 2001 na 18% v roku 2022. Výdavky na podporu v hmotnej núdzi sú nižšie, ako objem prídavkov na deti pre tretinu rodičov s najvyššími príjmami.

tags: #nízke #dôchodky #a #mzdy #na #Slovensku