Nízke príjmy na Slovensku: Príčiny a riešenia

Slovensko čelí znepokojujúcemu trendu. Zatiaľ čo mnohé krajiny Európskej únie sa snažia znižovať chudobu, na Slovensku sa situácia zhoršuje. Alarmujúce čísla Národnej banky Slovenska (NBS) poukazujú na to, že takmer pätina obyvateľov žije v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Tento článok sa zaoberá príčinami tohto stavu a navrhuje možné riešenia.

Alarmujúce čísla o chudobe

Podľa údajov NBS dosiahla miera rizika chudoby v roku 2023 úroveň 18,3 % obyvateľstva. Aj keď je to stále pod priemerom EÚ, znepokojujúci je samotný trend. Kým v iných európskych krajinách sa situácia zlepšuje, na Slovensku sa chudoba rozširuje.

Rozdiely medzi rokmi 2020 a 2024 sú markantné. Chudoba sa rozšírila do všetkých regiónov Slovenska, avšak s nerovnakou intenzitou. Najvýraznejší nárast zaznamenalo východné Slovensko (o 7,3 percentuálneho bodu), nasledované západným Slovenskom (o 6,3 percentuálneho bodu). Bratislavský kraj si viedol relatívne lepšie s nárastom len o 2,7 percentuálneho bodu. Stredné Slovensko zostalo takmer bez zmeny, čo však neznamená zlepšenie, iba stagnáciu. Porovnanie s obdobím rokov 2015 až 2020 poukazuje na dramatický obrat.

Príjmy ako hlavný problém

NBS analyzovala chudobu pomocou indikátora AROPE, ktorý ju rozdeľuje do troch kategórií: príjmová chudoba, závažná materiálna a sociálna deprivácia a veľmi nízka intenzita práce. Najvýraznejšie postihuje Slovákov práve príjmová chudoba. Ľudia jednoducho nemajú dostatok peňazí na dôstojný život. Materiálna deprivácia a nízka intenzita práce predstavujú menší problém. Výsledky ukazujú, že primárnym problémom sú nízke príjmy. Ľudia pracujú, ale zarábajú málo. Slovensko čelí relatívnej, nie absolútnej chudobe.

Príčiny nízkych príjmov

Od roku 2020 sa zhoršili dve z troch dimenzií chudoby - príjmová chudoba a materiálna a sociálna deprivácia. Veľmi nízka intenzita práce zostala stabilná. Medzi rokmi 2015 a 2020 sa materiálna deprivácia znižovala, ale príjmovú chudobu sa výrazne znížiť nepodarilo. To naznačuje, že ľudia mali viac vecí, ale ich príjmy rástli pomaly.

Prečítajte si tiež: Súvislosti medzi nízkymi mzdami a dôchodkami na Slovensku

NBS pravidelne mapuje bariéry dlhodobého rastu Slovenska. Medzi hlavné problémy patrí nízka produktivita práce, nedostatok inovácií a starnutie populácie. Tieto faktory ovplyvňujú účinnosť menovej politiky a manévrovací priestor centrálnej banky.

Nízka produktivita práce

Slovensko dlhodobo zaostáva za priemerom EÚ v produktivite práce. To znamená, že zamestnanci na Slovensku vyprodukujú za hodinu menej tovarov a služieb ako ich kolegovia v iných krajinách. Dôvodov je viacero:

• Nedostatočné investície do vzdelávania: Kvalitné vzdelávanie je základom pre rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily. Slovensko však dlhodobo podceňuje investície do školstva, čo sa prejavuje v nízkej úrovni vedomostí a zručností absolventov.
• Zastaralé technológie: Mnohé slovenské firmy stále používajú zastaralé technológie, ktoré obmedzujú produktivitu práce. Investície do modernizácie a automatizácie sú nevyhnutné pre zvýšenie konkurencieschopnosti.
• Nedostatočná podpora výskumu a vývoja: Inovácie sú kľúčové pre zvyšovanie produktivity. Slovensko však investuje do výskumu a vývoja menej prostriedkov ako vyspelé krajiny, čo brzdí rozvoj nových technológií a postupov.

Nedostatok inovácií

Slovensko zaostáva v inováciách za vyspelými krajinami. To sa prejavuje v nízkom počte patentov, nedostatočnom prepojení medzi výskumnými inštitúciami a firmami a v slabej podpore inovatívnych startupov.

• Byrokratické prekážky: Podnikanie na Slovensku je často komplikované a byrokratické, čo odrádza od zakladania inovatívnych firiem. Zjednodušenie administratívy a zníženie regulačnej záťaže by pomohlo podporiť podnikanie.
• Nedostatok rizikového kapitálu: Inovatívne firmy často potrebujú rizikový kapitál na financovanie svojho rozvoja. Na Slovensku je však dostupnosť rizikového kapitálu obmedzená.
• Nedostatočná ochrana duševného vlastníctva: Ochrana duševného vlastníctva je dôležitá pre motiváciu k inováciám. Na Slovensku je však ochrana duševného vlastníctva často nedostatočná, čo odrádza od investícií do výskumu a vývoja.

Starnutie populácie

Slovensko čelí demografickým zmenám, ktoré majú negatívny dopad na ekonomiku. Starnutie populácie vedie k znižovaniu počtu ľudí v produktívnom veku a k zvyšovaniu výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.

• Nízka pôrodnosť: Pôrodnosť na Slovensku je dlhodobo nízka, čo prispieva k starnutiu populácie. Podpora rodín s deťmi a vytváranie priaznivého prostredia pre rodičovstvo by pomohlo zvýšiť pôrodnosť.
• Emigrácia: Mnohí mladí a kvalifikovaní ľudia odchádzajú zo Slovenska za prácou a lepším životom do zahraničia. Zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov by pomohlo udržať mladých ľudí na Slovensku.
• Reforma dôchodkového systému: Dôchodkový systém na Slovensku je dlhodobo neudržateľný. Reforma dôchodkového systému je nevyhnutná pre zabezpečenie dôchodkov pre budúce generácie.

Regionálne rozdiely

Chudoba sa na Slovensku prejavuje nerovnomerne. Východné Slovensko je dlhodobo najchudobnejším regiónom krajiny. Dôvodom sú štrukturálne problémy, ako je vysoká nezamestnanosť, nízka úroveň vzdelania a nedostatok investícií.

Prečítajte si tiež: Pripravované zmeny v invalidných dôchodkoch

• Podpora regionálneho rozvoja: Je potrebné investovať do rozvoja zaostalých regiónov, vytvárať nové pracovné miesta a zlepšovať infraštruktúru.
• Podpora vzdelávania a rekvalifikácie: Vzdelávanie a rekvalifikácia sú kľúčové pre zvýšenie zamestnateľnosti ľudí v zaostalých regiónoch.
• Podpora podnikania: Podpora malých a stredných podnikov v zaostalých regiónoch by pomohla vytvoriť nové pracovné miesta a zvýšiť životnú úroveň.

Riešenia pre zvýšenie príjmov a zníženie chudoby

Riešenie problému nízkych príjmov a rastúcej chudoby na Slovensku vyžaduje komplexný prístup. Je potrebné zamerať sa na zvýšenie produktivity práce, podporu inovácií, riešenie demografických zmien a znižovanie regionálnych rozdielov.

Zvyšovanie minimálnej mzdy a podpora kolektívneho vyjednávania

Zvyšovanie minimálnej mzdy môže pomôcť zlepšiť životnú úroveň nízkopríjmových zamestnancov. Je však dôležité, aby zvyšovanie minimálnej mzdy bolo vyvážené a neznižovalo konkurencieschopnosť firiem. Podpora kolektívneho vyjednávania medzi zamestnávateľmi a odbormi môže tiež prispieť k zvyšovaniu platov a zlepšovaniu pracovných podmienok.

Podpora zamestnanosti a rekvalifikácie

Podpora zamestnanosti a rekvalifikácie je kľúčová pre znižovanie nezamestnanosti a zvyšovanie zamestnateľnosti ľudí. Je potrebné investovať do programov, ktoré pomáhajú nezamestnaným nájsť si prácu a zlepšovať svoje zručnosti.

Podpora rodín s deťmi

Podpora rodín s deťmi je dôležitá pre znižovanie chudoby a zlepšovanie životnej úrovne rodín. Je potrebné zvýšiť prídavky na deti, zaviesť daňové úľavy pre rodiny s deťmi a zlepšiť dostupnosť kvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti.

Zlepšenie dostupnosti bývania

Nedostupné bývanie je vážny problém, ktorý prispieva k chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Je potrebné zvýšiť výstavbu nájomných bytov, podporovať mladé rodiny pri kúpe vlastného bývania a zlepšiť dostupnosť hypoték.

Prečítajte si tiež: Podpora namiesto súdenia

Zvyšovanie finančnej gramotnosti

Nedostatočná finančná gramotnosť prispieva k zadlžovaniu a finančným problémom. Je potrebné zaviesť finančné vzdelávanie do škôl a organizovať kurzy a semináre pre dospelých.

Boj proti korupcii a zlepšenie podnikateľského prostredia

Korupcia a zlé podnikateľské prostredie brzdia ekonomický rast a znižujú životnú úroveň. Je potrebné posilniť právny štát, bojovať proti korupcii a zlepšiť podnikateľské prostredie.

Zadlženosť slovenských domácností

Zadlženosť slovenských domácností rastie rýchlejšie než ich úspory. Slovensko patrí medzi najzadlženejšie krajiny Európskej únie, no zároveň má jedny z najnižších finančných rezerv. Jedným z hlavných dôvodov rastúcej zadlženosti bola v predchádzajúcich rokoch ľahká dostupnosť úverov a pôžičiek. Nízke úrokové sadzby viedli k tomu, že úver sa stal bežným riešením nielen na bývanie, ale aj na každodennú spotrebu. Zároveň sa zásadne zmenil aj spôsob, akým ľudia pristupujú k finančným rozhodnutiam. Kým v minulosti sme sa obracali na finančné inštitúcie alebo oslovili odborníka, napríklad finančného sprostredkovateľa, dnes mnohí uzatvárajú zmluvy sami cez internet - často len na základe reklamy alebo odporúčaní z online prostredia. Do popredia sa dostávajú rôzni „finfluenceri“, ktorých rady nemusia byť vždy odborné ani nezávislé. Dôležitým faktorom je aj nedostatočné finančné vzdelávanie a nízka finančná gramotnosť.

Rastúca zadlženosť výrazne oslabuje finančnú stabilitu domácností. Rodinný rozpočet býva často napnutý do posledného centa - výrazná časť príjmu smeruje na splátky úverov a bežnú spotrebu. To obmedzuje finančnú flexibilitu, znemožňuje tvorbu úspor a zároveň výrazne sťažuje investovanie do budúcnosti - či už ide o vzdelanie detí, dôchodok alebo podnikanie.

Vlastné bývanie a jeho dostupnosť

Vlastné bývanie nie je samozrejmosťou - naopak, pre mladých ľudí je čoraz nedostupnejšie. V súčasnosti sa Slováci v rámci európskych krajín umiestňujú v rebríčkoch na druhom mieste od konca, rodičov opúšťame v priemernom veku viac ako 30 rokov. Horší od nás sú už len Chorváti s vekovým priemerom 32 rokov. Priemerný európsky vek opustenia rodného hniezda je 26 rokov. Hlavným dôvodom sú samozrejme nízke mzdy v porovnaní s vysokými cenami nehnuteľností, ale aj nedostatok nájomných bytov a s tým súvisiaca absentujúca tradícia nájomného bývania.

Za posledných 10 rokov sa ceny nehnuteľností viac ako zdvojnásobili. V roku 2015 bola priemerná cena za meter štvorcový približne 1 250 eur. Získať stopercentnú sumu z hodnoty nehnuteľnosti prostredníctvom hypotéky je dnes takmer nemožné. Podľa štatistík NBS stojí priemerný 3 - izbový byt s výmerou 70 metrov štvorcových 189 tisíc eur (70 m2 x 2700€/m2). Priemerná hrubá mzda na Slovensku je približne 1 500 eur za mesiac, v čistom okolo 1 050 eur. Pri takomto príjme by samostatný žiadateľ dostal hypotéku maximálne v hodnote 85 tisíc eur a splácal by ju 30 rokov.

Riešením je plánovanie budúcnosti s dôrazom na tvorbu rezervy. Pri dodržaní disciplíny je možné v horizonte 10 rokov pri pravidelnom vklade 150 až 200 eur mesačne vytvoriť sumu až 30 tisíc eur na bývanie pri vyváženej až dynamickej investícii. Ďalšou možnosťou, ako sa čím skôr dopracovať k vlastnému bývaniu je zvyšovanie svojho príjmu.

tags: #nízke #príjmy #na #Slovensku #príčiny #a