Princíp Contra Proferentem v Nových Zmluvách: Hľadisko Výkladu Podmienok

Úvod

V dynamickom svete zmluvného práva zohráva princíp contra proferentem kľúčovú úlohu pri interpretácii nejasných alebo viacznačných zmluvných podmienok. Tento článok sa zameriava na aplikáciu tohto princípu, najmä v kontexte nových zmlúv, a skúma jeho historické korene, súčasné uplatnenie a dôsledky pre zmluvné strany. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto dôležitú právnu zásadu a jej význam pre zabezpečenie spravodlivosti a transparentnosti v zmluvných vzťahoch.

Historický Kontext Princípu Contra Proferentem

Princíp contra proferentem, známy aj ako contra stipulatorem, má hlboké korene v rímskom práve. Už Celsus v Digestách formuloval základnú myšlienku, že v prípade pochybností by sa mali pojmy vykladať v neprospech strany, ktorá ich prvýkrát použila. V stredoveku sa táto zásada rozvinula do dvoch špecifických pravidiel: ambiguitas contra stipulatorem a ambiguitas contra venditorem/locatorem, ktoré boli neskôr zovšeobecnené do dnešnej podoby princípu. Až do konca 19. storočia bol tento výkladový princíp zahrnutý vo všetkých európskych kodifikáciách.

V súčasnom zmluvnom práve možno nájsť verzie tohto princípu v jurisdikciách common law (Spojené kráľovstvo, USA, Kanada, India a i.), ale aj v iných (Francúzsko, Belgicko, Rakúsko, niektoré latinskoamerické občianske zákonníky).

Podstata a Účel Princípu

Princíp contra proferentem je princíp zmluvnej interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech (na ťarchu) tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp.

Účelom tohto princípu je motivovať zmluvnú stranu, ktorá navrhuje určitý, nie celkom štandardný, či jednoznačný pojem v zmluve použiť, formulovať jej znenie tak explicitne, jasne a zrozumiteľne, ako je možné a vziať pritom do úvahy situácie, ktoré môžu nastať. Navrhovateľ znenia zmluvy by tak mal byť motivovaný k čo najväčšej obozretnosti a poskytnúť čo možno najviac detailov o jednotlivých povinnostiach zmluvných strán.

Prečítajte si tiež: Zariadenie pre seniorov Nová Dubnica: Kompletný sprievodca

Ďalším dôvodom pre aplikáciu tohto princípu je, že pri formulovaní obsahu zmluvy by nikto nemal mať úžitok z vlastného pochybenia navrhnúť obsah zmluvy čo najjasnejšie a najzrozumiteľnejšie, a to pre obe zmluvné strany. Zmluvná strana, ktorá formulovala obsah zmluvy, by mala byť zodpovedná za jednotlivé ustanovenia či pojmy, ktoré do zmluvy vniesla, nakoľko aj nejednoznačnosť môže mylne prinútiť druhú zmluvnú stranu uzavrieť zmluvu, ktorú by za iných okolností odmietla. Jasné a jednoznačné formulovanie obsahu zmlúv má aj svoj ekonomický význam. Optimálny stupeň zrozumiteľnosti zmluvného jazyka minimalizuje výdavky na riešenie sporov, ktoré by mohli vzniknúť neskôr.

Aplikácia v Slovenskom Právnom Poriadku

Slovenský právny poriadok upravuje princíp contra proferentem v Obchodnom zákonníku ako špeciálne výkladové pravidlo. Jeho použitie prichádza do úvahy iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť výklad prejavu vôle podľa tých výkladových pravidiel, ktoré majú z hľadiska systematiky právnej úpravy prednosť. Je upravený ako všeobecný výkladový princíp prejavu vôle. Hoci Obchodný zákonník zrejme nerozlišuje, o aké právne úkony ide, je nepochybné, že sa týka predovšetkým dvoj a viacstranných právnych úkonov, teda najmä zmlúv, keďže hovorí o prejave vôle strán. Podľa právnej teórie nejde iba o špeciálne výkladové pravidlo, ale aj o určitý druh sankcie pre toho, kto takýto výraz použil, alebo sa usiloval o jeho začlenenie do zmluvy s vedomím, že neskôr bude môcť využiť nejednoznačnosť či dvojznačnosť tohto výrazu. Ide o sankciu, ktorá by mala plniť preventívnu funkciu pred porušením povinnosti formulovať zmluvu jasne a zrozumiteľne.

Výkladovým princípom contra proferentem, ako všeobecne platným princípom, argumentuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky v jednom zo svojich rozhodnutí, podľa ktorého: „Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.“

Taktiež Občiansky zákonník upravuje princíp contra proferentem, avšak len pre oblasť spotrebiteľských zmlúv, a to v § 54 ods. Občiansky zákonník v tomto prípade vychádza z predpokladu, že väčšinu spotrebiteľských zmlúv vopred pripravuje dodávateľ a spotrebiteľ má možnosť danú zmluvu iba prijať bez akejkoľvek (resp. pri minimálnej) možnosti ovplyvniť jej obsah, resp. neprijať (tzv. adhézne zmluvy). Ak teda dodávateľ využije „slabšie“ postavenie spotrebiteľa a zahrnie do zmluvy nejasné, nejednoznačné alebo dvojzmyselné ustanovenie, toto by sa malo vykladať v jeho neprospech, t. j.

Vzťah k Iným Výkladovým Pravidlám

Interpretácia zmluvných textov je do istej miery porovnateľná s výkladom právnych predpisov. Ako spoločný faktor pôsobí, podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, fakt, že oboje, zmluva i právny predpis, zakladajú právo. Pri výklade oboch taktiež platí, že jazykový výklad má prioritne prednosť, keďže predstavuje prvotné priblíženie sa k samotnému obsahu právneho predpisu, rovnako, ako je tomu pri výklade zmlúv. Doslovný jazykový výklad však nemusí vždy zodpovedať tomu, čo bolo skutočne mienené. Interpretácia zmlúv má v tomto smere niekoľko špecifík. Pri interpretácii zmlúv treba vždy zohľadniť vôľu účastníkov zmluvy pri jej uzatváraní. Keďže vôľa ako vnútorný stav konajúcej osoby nie je prístupná druhej strane, túto treba hľadať v širších súvislostiach, v správaní osoby navonok, vo všetkých súvislostiach, ktoré mali vplyv a význam pre prijatie danej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Ako si vypočítať dôchodok

Občiansky zákonník dáva jednoznačne dôraz na jazykový výklad: „Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.“ Naopak, § 266 Obchodného zákonníka uprednostňuje pred jazykovým výkladom predovšetkým subjektívne kritérium a kladie dôraz na úmysel konajúcej strany.

Osobitosťou obchodnoprávnej úpravy výkladu prejavu vôle je tiež stanovená hierarchia (usporiadanie) jednotlivých výkladových princípov (princíp uvedený v konkrétnom odseku má prednosť pred princípom, ktorý nasleduje za ním, t. j. i. zohľadňuje sa úmysel konajúcej osoby, a to za predpokladu, že bol tento známy druhej strane. Princíp contra proferentem slovenský právny poriadok upravuje ako špeciálne výkladové pravidlo v Obchodnom zákonníku a jeho použitie prichádza do úvahy iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť výklad prejavu vôle podľa tých výkladových pravidiel, ktoré majú z hľadiska systematiky právnej úpravy prednosť.

Nová Zmluva a Výklad Podmienok

Princíp contra proferentem je relevantný aj v kontexte "novej zmluvy". Apoštol v Liste Židom pripomína zasľúbenie o novej zmluve, ktorú Boh zasľúbil svojmu ľudu už v ére starej zmluvy, ešte vtedy, keď boli pod zákonom, pod mojžišovskou zmluvou skutkov: „Hľa, idú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú zmluvu“ (Židom 8:8). Apoštol sa odkazuje na (cituje) Jeremiášovo proroctvo, v ktorom bolo toto zasľúbenie o novej zmluve oznámené: „Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že učiním s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú zmluvu“ (Jeremiáš 31:31).

Nová zmluva musí byť iná ako stará zmluva preto, aby docielila to, čo stará zmluva docieliť nedokázala a nemohla. Izrael „zrušil zmluvu“ s Hospodinom, čo sa stalo tým, že nedodržal zmluvné podmienky, ktorými bol viazaný, a preto zmluva nepriniesla výsledok, ktorý by bola priniesla v prípade dodržania zmluvy.

Na toto proroctvo éry starej zmluvy odkazuje aj apoštol v Liste Židom: „Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. A nebudú viacej učiť každý svojho blížneho a každý svojho brata hovoriac: Poznaj Pána! Lebo ma budú všetci znať, od malého z nich až do veľkého z nich. Lebo budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy a na ich bezzákonné skutky viacej nespomeniem“ (Židom 8:10-12).

Prečítajte si tiež: Spišská Nová Ves: Aktívny dôchodok

Dôsledky pre Zmluvné Strany

Výklad nejasných alebo neurčitých ustanovení či pojmov zmluvy v neprospech zmluvnej strany, ktorá ich naformulovala či trvala na ich začlenení do zmluvy, stavia navrhovateľa znenia zmluvy do neľahkej pozície, avšak za „cenu“ nespornej výhody spočívajúcej v lepšom poznaní a orientácii sa v ním navrhovanom texte. Práve navrhovateľ totiž nesie v zmysle výkladového princípu contra proferentem zodpovednosť za akékoľvek prípadné spory, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nejasnosťou či neurčitosťou jej znenia. Formulovanie jasných a určitých zmlúv má teda ďalekosiahlejšie dôsledky, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ide predovšetkým o prípadné spory medzi zmluvnými stranami, ktorých riešenie môže trvať aj niekoľko rokov, a o negatívne finančné dôsledky, ktoré so sebou každý takýto spor prináša.

Príklad z Praxe: Novela Zákona a Zverejňovanie Zmlúv

V kontexte zmien právnych predpisov, ako napríklad novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám (zákon NR SR č. 211/2000 Z. z.), je dôležité zohľadniť dôsledky pre zmluvné strany. Táto novela ustanovuje, že pokiaľ sa má zmluva zverejniť a zároveň obsahuje údaje, ktoré sú obchodným tajomstvom, nie je porušením ani ohrozením obchodného tajomstva to, že sa zmluva zverejní. V takýchto prípadoch je nevyhnutné, aby zmluvné strany venovali zvýšenú pozornosť formulácii zmluvných podmienok a zvážili, ktoré informácie je potrebné chrániť a ktoré môžu byť zverejnené.

Nový Občiansky Zákonník a Digitálne Zmluvy

Nový Občiansky zákonník prináša zásadnú zmenu v oblasti digitálnych zmlúv. Z praktického hľadiska to znamená, že neaktualizovaný softvér, nefunkčná aplikácia či nekompatibilná služba už nebudú len technickým problémom, ale porušením zmluvy. Nové zmluvy si budú vyžadovať presnejšie nastavenie pravidiel aktualizácií, servisu, zodpovednosti a právnych následkov nedostupnosti služby. Tento vývoj zdôrazňuje dôležitosť jasného a jednoznačného formulovania zmluvných podmienok v digitálnom prostredí.

tags: #nova #zmluva #s #vyklasom #podmienky