Súdne uplatnenie nároku na náhradu škody: Komplexný sprievodca

V živote sa môžeme ocitnúť v situáciách, kedy nám vznikne škoda v dôsledku konania inej osoby. Ak nedôjde k dohode o jej náhrade, je potrebné obrátiť sa na súd. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na súdne uplatnenie nároku na náhradu škody podľa slovenského práva.

Čo je škoda?

Podľa ustálenej judikatúry súdov sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Môže ísť nielen o škodu na majetku, škodu na zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom či zamestnávateľom na pracovisku vrátane otázky pracovných úrazov, ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.

Druhy škody

Náš právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú, a to skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ide napríklad o poškodenie, zničenie či odcudzenie veci iného, no rovnako aj o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie následkov spojených so vznikom škody (napr. pri zničenom motorovom vozidle môže ísť o náklady spojené so zapožičaním nového motorového vozidla, hodnotu spotrebovaných pohonných látok či hodnotu novo zakúpenej diaľničnej nálepky a pod.). Ušlý zisk sa na druhej strane neprejavuje v zmenšení majetku poškodeného, ale stratou výnosu, zisku, ktorý možno dôvodne očakávať a ktorý by nastal, ak by ku škode nedošlo. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu

Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť do bodky splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady:

1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon)
2. vznik škody
3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou
4. zavinenie toho, kto škodu spôsobil

Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní bude potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody je vzťah príčiny (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda). V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza).

Prečítajte si tiež: Použitie mandátnej zmluvy v praxi

Navyše, k týmto predpokladom musí pristúpiť zavinenie škodcu, ktoré predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a spôsobenej škode. Ak škodca v prípadnom súdnom konaní preukáže, že škodu nezavinil, môže sa tejto zodpovednosti zbaviť, dôkazné bremeno teda nesie on, a nie poškodený, ktorému bola škoda spôsobená. Preukázanie zavinenia sa nevyžaduje pri škode spôsobenej v obchodnoprávnych vzťahoch, najčastejšie medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. V tomto prípade hovoríme, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Prvé tri predpoklady (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť) však musia byť rovnako splnené.

Jednostranné vyhlásenia o zbavení sa zodpovednosti

Prevádzkovateľ Vášho obľúbeného podniku či reštaurácie sa svojej zodpovednosti za prípadnú škodu nezbaví len tým, že na stenu vylepí oznam: „Za odcudzené či stratené veci nezodpovedáme.“ Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou. Za zmienku určite stojí aj skutočnosť, že Občiansky zákonník upravuje celý rad prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, akými sú najmä prípady (už spomínanej) škody spôsobenej na vnesených a odložených veciach, na prevzatých veciach, ale aj škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov a pod.

Časová obmedzenosť nároku na náhradu škody

Právo domáhať sa náhrady škody je majetkovým právom a preto podlieha premlčaniu. Premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého síce právo nezaniká, ale bráni jeho vymáhateľnosti. Preto ak poškodený neuplatní svoj nárok na náhradu škody v rámci premlčacej doby, po jej uplynutí mu ho súd spravidla neprizná, a to v závislosti od toho, či druhá strana predloží námietku premlčania alebo nie. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, premlčacia doba je 10-ročná.

Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi (strata na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti, strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné, nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na liečenie poškodeného), pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom tzv. objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Subjektívna premlčacia doba je 2 roky. Pokiaľ ste si však svoj nárok na náhradu škody riadne uplatnili v trestnom konaní, počas tohto konania premlčacia doba neplynula.

Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje.

Prečítajte si tiež: Komplexný Sprievodca Záložným Právom

Ak poškodený uplatní nárok na náhradu škody, ale nie včas t.j. najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania - § 46 ods. 3 Trestného poriadku, súd na hlavnom pojednávaní vyhlási do zápisnice o hlavnom pojednávaní uznesenie podľa § 256 ods. 4 Trestného poriadku, ktorým vysloví, že poškodený nárok na náhradu škody v trestnom konaní už uplatňovať nemôže. Také uznesenie sa osobitne nevyhotovuje, nie je proti nemu prípustná sťažnosť a nebráni poškodenému vo výkone procesných práv podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku.

Spôsoby náhrady škody

Pokiaľ ide o spôsob náhrady škody, tento závisí od viacerých faktorov, hoci samotný Občiansky zákonník uprednostňuje náhradu škody v peniazoch (tzv. relutárnu náhradu). Táto forma náhrady je navyše výlučná pri škode spôsobenej na zdraví. Naturálna reštitúcia, teda uvedenie poškodenej veci do predošlého (pôvodného) stavu, je prípustná len vtedy, ak o to poškodený výslovne požiada a (súčasne) ak je to fyzicky možné a účelné. Ide najmä o prípady, ak opravu a obnovu veci možno vykonať alebo ak veci rovnakého druhu a tej istej akosti možno nahradiť novými.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú deťmi

Ak škodu spôsobí maloletý (dieťa) alebo ten, kto je v čase jej spôsobenia postihnutý duševnou poruchou, ako subjekty zodpovednosti prichádzajú o úvahy jednak tí, ktorí zanedbali dohľad (dozor) založený zákonom či úradným rozhodnutím alebo dohodou, a jednak maloletí alebo tí, ktorí sú postihnutí duševnou poruchou. Zákon vo väčšine týchto prípadov zodpovednosť vzťahuje predovšetkým na tých, ktorí zanedbali náležitý dohľad. Najčastejšie sú to rodičia, bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie, rovnako však osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti (napríklad rozhodnutím súdu), za istých podmienok aj manžel (nie druh) tejto osoby, hoci nie je otcom dieťaťa, ale i učitelia či vychovávatelia a pod..

Náhrada škody v trestnom konaní (Adhézne konanie)

Spáchanie trestného činu okrem iného so sebou prináša aj riešenie otázky existencie a náhrady spôsobenej škody. Zákon č. 300/2005 Z.z Trestný zákon (ďalej len „ TZ“) na účely trestného konania priamo definuje škodu ako „ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.“ V tejto súvislosti nadobúda v trestnom konaní osobitné postavenie osoba poškodeného ako subjekt trestného konania. V prvom rade je však potrebné poznamenať, že rovnako ako škodu, tak aj osobu poškodeného zákon č.301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len „TP“) presne vymedzuje ako „osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.“ Poškodeným v zmysle uvedeného môže byť tak fyzická osoba, právnická osoba, resp. štát.

Zákon priznáva poškodenému ako subjektu trestného konania viacero procesných práv a povinností. Jedným z nich je aj právo uplatniť si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania a zároveň je v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 TP poškodený oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. O náhrade škody sa v trestnom konaní teda nerozhoduje automaticky, ale poškodený si musí tento nárok osobitne uplatniť. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené zákonné podmienky a to v súlade s ustanovením § 46 ods.3 TP tak musí poškodený urobiť riadne a včas. Za včasné uplatnenie nároku na náhradu škody sa považuje uplatnenie nároku najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, čo znamená, že je tak potrebné vykonať v zásade do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu. Naopak Trestný poriadok neustanovuje odkedy je možné tento nárok uplatniť. Možno však práve s prihliadnutím na ustanovenie § 62 ods. 2 TP usúdiť, že tak možno vykonať pri podaní ústneho trestného oznámenia poškodeným. Orgán činný v trestnom konaní povinný v tak vypočuť oznamovateľa o výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom a zároveň sa musí poškodený vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. V takomto prípade najčastejšie policajt je povinný sám zistiť, či poškodený si tento nárok uplatňuje, Ak však poškodený nepodáva trestné oznámenie ústne, ale písomne a v podaní si škodu neuplatnil alebo nie je oznamovateľom, môže tento nárok uplatniť napr. do zápisnice pri jeho výsluchu, prípadne samostatným písomným podaním do vyšetrovacieho spisu.

Prečítajte si tiež: Úspešné unesenie dôkazného bremena

K včasnosti uplatnenia nároku na náhradu škody však pristupuje podmienka riadneho uplatnenia nároku, a teda v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 TP z návrhu, ktorým si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si nárok uplatňuje. Poškodený je povinný označiť dôvod, ktorý zakladá nárok na náhradu škody, čo znamená, že je povinný uviesť, že trestným činom, ktorý je predmetom trestného konania a pre spáchanie ktorého je obvinený stíhaný mu bola spôsobená konkrétna škoda a zároveň žiada, aby o jeho nároku na náhradu škody bolo rozhodnuté v adhéznom konaní. Zákon však požaduje, aby poškodený uviedol aj výšku uplatneného nároku na náhradu škody, ktorou je následne súd pri rozhodovaní viazaný. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pre splnenie tejto podmienky postačuje, aby poškodený uviedol aspoň minimálnu výšku spôsobenej škody, resp. uviedol údaje, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá (pozri R11/1967). Ako svoj nárok poškodený preukáže je predovšetkým závislé od povahy spôsobenej škody. Zároveň považujeme za dôležité upozorniť, že nárok je potrebné za dodržaní vyššie uvedených podmienok uplatniť v trestnom konaní voči konkrétnemu obvinenému, inak súd nemôže o nároku na náhradu škody rozhodnúť v adhéznom konaní. Ak je obvinených, ktorí škodu spôsobili viac, je nutné si nárok uplatniť voči každému z nich (viď R 5/1968). Súd na základe vykonaného dokazovania v konaní pred súdom pri viazanosti výškou uplatneného nároku môže v odsudzujúcom rozsudku, resp. zaviaže obžalovaného, resp. ak súd prizná nárok len sčasti, odkáže poškodeného so zvyškom nároku na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom podľa § 288 ods. Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods.

V nadväznosti na vyššie uvedené je dôležité s poukazom na konštantnú judikatúru poznamenať, že ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974). (rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22. decembra 1983, sp. zn.

Na druhej strane samotné neuplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní v súlade so zákonom ešte neznamená, že poškodený stráca akúkoľvek možnosť ako sa svojho nároku domáhať. V takomto prípade môže poškodený do uplynutia príslušnej premlčacej doby uplatniť svoj nárok v občianskom súdnom konaní, prípadne pred iným príslušným orgánom. Upozorňujeme, že v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 TP orgán činný v trestnom konaní a súd sú povinní poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

O vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody možno uviesť, že zo súdnej praxe vyplýva, že súd rozhoduje o náhrade škody iba v prípade, ak si poškodený nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil. To znamená, že súd nerozhoduje o tejto otázke z vlastnej iniciatívy, bez návrhu oprávnenej osoby. Poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody takou formou, z ktorej je takéto uplatnenie zrejmé a zároveň musí požiadať, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom. Ďalšími podmienkami nevyhnutnými na rozhodnutie o nároku poškodeného v adhéznom konaní je, že návrh musí poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a že v návrhu musí byť zrejmý dôvod a výška uplatňovaného nároku na náhradu škody. Ak bol tento návrh uplatnený po uplynutí lehoty, nemožno naň prihliadnuť v trestnom konaní. Následne súd už nemôže rozhodovať o oneskorene uplatnenom nároku na náhradu škody, a to ani odkazom poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Pokiaľ ide o označenie dôvodu, na základe ktorého si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody, táto podmienka je splnená, ak poškodený uvedie, že skutkom, za ktorý je obvinený stíhaný, mu bola spôsobená škoda a zároveň požiada, aby súd o jeho nároku na náhradu škody rozhodol v adhéznom konaní. Súčasne s tým musí poškodený uviesť výšku uplatneného nároku na náhradu škody. Podmienka uvedenia výšky škody je splnená, ak poškodený uvedie aspoň minimálnu výšku spôsobenej škody, prípadne uvedie údaje, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá. Ideálne však je, ak k návrhu o náhradu škody pripojí poškodený všetky doklady podrobne preukazujúce vyčíslenú škodu, napr. Ak súd v adhéznom konaní prizná poškodenému náhradu škody, vo výroku o povinnosti obvineného nahradiť škodu presne označí osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol priznaný.

Z doteraz uvedeného vyplýva, že včasné a riadne uplatnenie nároku na náhradu škody umožňuje poškodenému, aby v rámci adhézneho konania dosiahol priznanie nároku na náhradu škody. Naplnenie týchto podmienok je dôležité aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd je v zásade viazaný výškou uplatneného nároku. Na základe načrtnutých skutočností možno zdôrazniť, že ak sú splnené podmienky na rozhodnutie o nároku na náhradu škody, je súd povinný o náhrade škody rozhodnúť. Z toho vyplýva, že súd nemôže riadne uplatnený nárok na náhradu škody odmietnuť, ale musí o ňom rozhodnúť. V drvivej väčšine prípadov odsudzujúcich rozhodnutí súd v trestnom konaní poškodeného odkáže s jeho nárokom alebo jeho časťou na občianske súdne konanie prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. V prípade oslobodzujúcich rozhodnutí súd vždy odkáže poškodeného s celým jeho nárokom na občianske súdne alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Hmotnoprávnym následkom takéhoto rozhodnutia súdu je, že premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začne opäť plynúť.

Rozhodnutie súdu v trestnom konaní

Ak súd rozhodne vo veci odsudzujúcim rozsudkom, príp. súd o náhrade škody vôbec nerozhoduje, t. j. súd vo výroku v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného odkáže na občianske súdne konanie, resp. pok­ra­čo­val v zmys­le pod­mie­nok tzv. § 112 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka. ak súd rozhodne o náhrade škody v zmys­le § 288 ods. 3 Tr. por. premlčacia doba by za­ča­la opä­tov­ne ply­núť až po prá­vop­lat­nos­ti ta­ké­ho­to vý­roku. ak súd rozhodne vo veci os­lo­bo­de­ný v zmys­le § 288 ods. 3 Tr. por. súd v Pe­zin­ku v tres­tnej ve­ci ve­de­nej pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu J. S. ub­lí­že­nia na zdra­ví pod­ľa § 156 ods. 1 Tr. Ako obeť trestného činu si môžete uplatniť nárok na náhradu škody alebo ujmy, ktorá vám bola spôsobená trestným činom. Ak ste boli unesený a držaný v zajatí niekoľko dní, môžete žiadať o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú ste utrpeli.

Príklad z praxe

Súd v Pezinku vo veci obžalovaného J. S. rozhodol, že obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 17.08.2009, sp. zn. 2 Pdt 127/2009, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., že asi o 19.30 hod dňa 29.07.2007 v P. na C. č. …, po slovnej roztržke fyzicky napadol poškodeného Š. H.

Súd dospel k negatívnemu záveru o skutkovom stave, t. j. že sa skutok nestal tak, ako je uvedené v obžalobe, t. j. že vo večerných hodninách v P. na C. ulici pred rodinným domom č. … poškodený Š. H. (ďalej len poškodený) s obžalovaným J. S. sa udierali a pri bitke padli aj na zem, pričom poškodený utrpel zranenia (ktoré vy­plý­va naj­mä z le­kár­skych ná­le­zov).

Svedecké výpovede neboli jednoznačné, priamych svedkov bitky nebolo, len vte­daj­šia prie­teľ­ka ob­ža­lo­va­né­ho sve­dok Z. a z ok­na in­ci­dent sle­do­va­la mat­ka ob­ža­lo­va­né­ho Z. S. Poš­ko­de­né­ho sve­dok Ľ. H. ako aj sve­dok T. prišli až v ča­se je­ho tr­va­nia. Obžalovaný poprel, že by ako pr­vý na­pa­dol on ob­ža­lo­va­né­ho.

Súd konštatoval, že vo vzťahu k obžalovanému neexistuje priamy a ani nepriamy dôkaz. Súd mal op­ráv­ne­né po­chyb­nos­ti, na­koľ­ko ob­sa­hu­je pod­stat­né roz­po­ry. - sved­ko­via Ľ. H. a sve­dok T. to, že priš­li po­čas kon­flik­tu, pri­čom sve­dok Ľ. H. ne­vi­de­la, vi­de­la mat­ku ob­ža­lo­va­né­ho ako kri­čí z ok­na a že to s prie­teľ­kou jej po­ve­dal poš­ko­de­ný. Svedkyňa B. potvrdila aj úde­ry ru­kou na hrud­ník poš­ko­de­né­ho, nie však ko­pan­ce a potvrdila, že Z. B. bi­la poš­ko­de­né­ho na­bí­jač­kou do chrb­ta. Súd dospel k záveru, že ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho by bo­lo bez­tres­tné. Preto oslobodil ob­ža­lo­va­né­ho za vin­né­ho.

Vo vzťahu k náhrade škody, súd konštatuje, že v tzv. adhéznom konaní, je nutné si riadne a včas uplatniť nárok na náhradu škody (§ 46 ods. 3, § 164 písm. a), § 287 ods. 1 Tr. por.). Ak je obžalovaný oslobodený spod obžaloby, odkáže súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, resp. na konanie pred iným príslušným orgánom. Toto platí pre prípad spá­chania tres­tné­ho či­nu, ako aj vte­dy ak je spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­de­ný. Ak si poškodený riadne a včas neuplatnil nárok na náhradu škody, súd o náhrade škody vô­bec ne­roz­hod­nu­je, t. j. nep­ri­chá­dza tzv. roz­hod­nu­tie v zmys­le § 288 ods. 3 Tr. por. (výrok v roz­sud­ku). Ak si však poškodený nárok na náhradu ško­dy up­lat­nil riad­ne a včas (§ 288 Tr. por.), takýto postup nie je sa­moú­čel­ný, má svoje dôs­led­ky. Po­kiaľ by súd chyb­ne „uro­bil“ vý­rok v zmys­le § 288 ods. 3 Tr. por. (t. j. aj na­priek to­mu, že si poš­ko­de­ný riad­ne a včas neu­plat­nil ná­rok na náh­ra­du ško­dy by ho od­ká­zal na ci­vil­ný pro­ces) tak, v dôs­led­ku ta­ké­ho­to chyb­né­ho vý­roku v zmys­le § 288 ods. 3 Tr. por. by premlčacia doba v zmys­le § 288 ods. 3 TR. por. začala opä­tov­ne ply­núť až po prá­vop­lat­nos­ti ta­ké­ho­to vý­roku. Vzhľadom na to, že poškodený si v tomto konaní neuplatnil nárok na náhradu škody v zmys­le § 288 ods. 3 Tr. por., na­koľ­ko tzv. up­lat­ne­nie ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy zo stra­ny poš­ko­de­né­ho ne­doš­lo naj­nes­kôr do skon­če­nia vy­šet­ro­va­nia (§ 208 Tr. por.) a preto súd nemohol rozhodnúť o nároku na náhradu ško­dy.

Samotné poučenie poškodeného o jeho právach, neznamená, že si poškodený musí up­lat­niť ná­rok na náh­ra­du ško­dy. Nikto nemôže byť nútený, aby sa domáhal svojho práva ( „nikto nie je po­vin­ný sa sú­diť, res­pek­tí­ve viesť ob­čian­ske súd­ne ko­na­niu“). Prokurátor je po­vin­ný stí­hať všet­ky tres­tné či­ny o kto­rých sa doz­vie, avšak poš­ko­de­ný v zmys­le § 46 ods. 1 Tr. por. nie je po­vin­ný up­lat­niť ná­rok na náh­ra­du ško­dy. Ak si poškodený v zmysle § 46 ods. 1 Tr. por. nárok na náhradu škody neuplatnil, tak nep­rí­cha­dzal do úva­hy pos­tup sú­du v zmys­le § 256 ods. 3 Tr. por. Ak poš­ko­de­ným nie je v zmysle § 46 ods. 1 Tr. por. up­lat­ňu­je ná­rok, kto­rý ško­dou v zmysle § 46 ods. 1 Tr. por. utrpel, tak je mož­né ana­lo­gic­ky roz­hod­núť v zmysle § 256 ods. 4 Tr. por.. Proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku podal odvolanie prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave.

tags: #náhrada #škody #súdne #uplatnenie #nároku