
Vianočné príspevky a 13. platy sú témou, ktorá rezonuje v spoločnosti už desaťročia. Ich história siaha až do stredoveku a ich súčasná podoba je výsledkom rôznych ekonomických, politických a sociálnych faktorov. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na vianočné príspevky, ich historický vývoj, súčasnú situáciu na Slovensku a v zahraničí, ako aj na ich vnímanie v spoločnosti.
História vianočných odmien siaha až do stredoveku. Od 17. storočia bolo v Anglicku zvykom darovať zamestnancom vo vtedajších manufaktúrach vianočný balíček. Štátni zamestnanci a vojaci dostávali zase tzv. vianočný príspevok, a to už v peňažnej forme. No nie všetci, kto mal veľa absencií alebo disciplinárnych priestupkov, o tento príspevok prišiel.
Od roku 1919 sa stali vianočné bonusy v kresťanských štátoch čoraz častejšie súčasťou kolektívnych zmlúv. „Ich výška sa však líšila v závislosti od povolania a bola odstupňovaná napríklad aj podľa dĺžky praxe,“ približuje rakúska historička odborov a pracovného práva Marliese Mendelová. V náborových inzerátoch, ktoré uverejňovali noviny a časopisy na Slovensku, nachádzame pred sto rokmi už aj vianočný príspevok, ako jedno z lákadiel pre záujemcov o prácu. Bratislavská mestská rada informovala začiatkom decembra 1929, že robotníkom v mestských lesoch schválila „vianočnú odmenu“. Ďalšia správa oznamovala, že vedenie nemocnice v Nitre odsúhlasilo vianočnú odmenu pre tamojší administratívny personál.
Viete, že ako prví na svete uzákonili 13. plat Taliani za fašistickej vlády Benita Mussoliniho? Stalo sa tak ešte v roku 1937. Ale čo to napadlo Duceho (Vodcu) prilepšovať robotníkom v takých ťažkých časoch? Vo vojne proti Etiópii rok predtým síce Taliansko zvíťazilo, ale za cenu obrovských finančných nákladov. „Vojna sa stala fakticky čiernou dierou talianskeho rozpočtu,“ tvrdí taliansky publicista Marcello Colasanti. Drancovanie rozpočtu pokračovalo výdavkami na španielsku vojnu, v ktorej Duce podporoval generála Francisca Franca. „Neustále zbrojenie a vojnové kampane nútili Mussoliniho Národnú fašistickú stranu udržať hospodársky rast a stabilizovať predovšetkým ťažký priemysel,“ myslí si Colasanti. Preto vláda zaviedla 5. augusta 1937 v rámci Národnej kolektívnej zmluvy o práci „tredicesimu“, 13. plat. V predvečer Vianoc sa mal vyplácať len zamestnancom priemyslu. Navyše, kolektívna zmluva stanovila nekresťanské pracovné podmienky.
V západných demokraciách sa "plat navyše" vyvinul z takzvanej vianočnej odmeny na základe kolektívneho vyjednávania medzi zamestnávateľmi a odbormi až po druhej svetovej vojne. Zamestnanci totiž nemajú naň zákonný nárok. Ale áno, v tých časoch prijímali zákony o 13. plate ako prvé autoritárske režimy. Francovo Španielsko ho takisto zaviedlo v roku 1944. O rok neskôr nariadil Juan Perón prezidentským dekrétom vyplácanie 13. platu v Argentíne. V Portugalsku za vlády diktátora Antónia Salazara zakotvili zamestnávateľom povinnosť zaviesť 13. plat v Zákonníku práce.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a Vianoce na Slovensku
Ako upozorňuje profesorka Ruth B. Collierová z Univerzity v Berkeley (USA), až do 70. rokov sa k takýmto „medovým motúzom“ pre ľudí práce utiekali väčšinou režimy v južnej Amerike a južnej Európe. V juhovýchodnej Ázii ich presne pred 50 rokmi nasledoval režim filipínskeho vládcu Ferdinanda Marcosa. Diktátor zaviedol 13. plat prezidentským dekrétom počas stanného práva. Mala to byť náplasť na vysokú infláciu a nízke mzdy. Podľa Collierovej podobné sociálne benefity pomohli diktátorom a populistom udržať sa pri moci, zároveň však prežili prechod týchto režimov k demokraciám.
V náborových inzerátoch, ktoré uverejňovali noviny a časopisy na Slovensku, nachádzame pred sto rokmi už aj vianočný príspevok, ako jedno z lákadiel pre záujemcov o prácu. Ale stávalo sa, že vyplácanie týchto odmien vyústilo do pracovných sporov. Začiatkom roku 1930 sa sťažovali súdni úradníci prostredníctvom svojho odborového zväzu, že viacerí nedostali túto mimoriadnu odmenu s decembrovou výplatou. Zväz niekoľkokrát intervenoval v tejto záležitosti u ministra spravodlivosti Alfréda Meissnera. Ten napokon v marci 1930 nariadil vyplatenie vianočných peňazí. Akú sumu vtedy predstavovali koncoročné odmeny? Kvalifikované odhady hovoria o 10 až 50 percentách priemerného mesačného platu zamestnanca.
Situácia sa radikálne zmenila v čase veľkej hospodárskej krízy, ktorá najviac postihla ťažký priemysel a hutníctvo. Podniky vo veľkom prepúšťali zamestnancov a medzi prvými benefitmi rušili vianočné odmeny. A ako to vyzeralo v závodoch „kráľa obuvi“ Tomáša Baťu? Jeho systém odmeňovania nepoznal vianočné odmeny či príspevky ale podiel zo zisku konkrétneho výrobného strediska alebo dielne. Ten závisel od efektívnosti dielne, ale aj od osobného výkonu pracovníka. Ak stredisko či dielňa zlyhali, z podielu na zisku sa stával podiel na strate a dielovedúci či majstri museli platiť kauciu.
V centrálne riadenej ekonomike Československa platili iné zásady. Odbory tu hrali druhoradú úlohu „prevodovej páky KSČ“. Tieto pohyblivé zložky mzdy neboli ničím garantované a záviseli od toho, ako výrobný podnik, družstvo či iná organizácia plnili stanovené ukazovatele plánu, schváleného nadriadenými orgánmi. Pri oceňovaní individuálnych výkonov sa najmä v 50. rokoch uplatňovali okrem pracovných a ekonomických aj politické kritériá. Vcelku sa však u nás za socializmu uplatňovalo rovnostárstvo v odmeňovaní.
Stále sa nájdu firmy, kde sa ľudia nedočkajú ani dvanástej alebo jedenástej mesačnej mzdy v roku. Tohto roku sa prihodilo 300 zamestnankyniam krachujúcej Eterny v Bánovciach nad Bebravou, že vlaňajšiu decembrovú výplatu dostali až o štyri mesiace z Garančného fondu Sociálnej poisťovne. Na druhej strane tu máme bohaté firmy, ktoré pravidelne vyplácajú svojim zamestnancom nielen 13., ale aj 14. či dokonca 15. plat alebo nejakú obdobu tohto bonusu či benefitu. Ten štrnásty sa zvyčajne označuje ako dovolenkový príspevok a zamestnanci ho dostávajú v júni každého roku. U nás sa tieto benefity najčastejšie vyplácajú v automobilkách, bankách alebo IT-firmách. Povedzme si na okraj, že v niektorých nadnárodných korporáciách v USA alebo Nemecku nie je výnimočným javom, ak celková ročná odmena špičkového špecialistu zodpovedá aj 18 priemerným mesačným platom.
Prečítajte si tiež: Vianočný príspevok pre dôchodcov 2015
V ďalších štátoch nemajú pracujúci na 13. ani 14. plat zákonný nárok. Tam sa extra platy vyvinuli postupne z kolektívneho vyjednávania medzi zamestnávateľmi a odbormi. V Rakúsku sa tento proces rozbiehal začiatkom 50. rokov a už na ich konci bol 13. plat považovaný za neoddeliteľnú súčasť mzdy v celej krajine. Dnes obsahuje nárok na 13. plat v Rakúsku 95 % kolektívnych zmlúv, ktoré pokrývajú 98 % zamestnancov, čiže podstatne viac ako na Slovensku.
Na tomto úspechu mali zásluhu tri osobnosti: Anton Proksch, dlhoročný šéf odborárskej federácie (ÖGB), neskôr minister sociálnych veci. Ďalej Fritz Klenner, ktorý v ÖGB pôsobil ako hlavný stratég kolektívneho vyjednávania. A do tretice Julius Raab, rakúsky kancelár za ľudovú stranu v rokoch 1953 - 1961. „Jeho politika konsenzu a sociálneho partnerstva umožnila dohody medzi ÖGB a Zväzom zamestnávateľov,“ prízvukuje Mendelová.
Rakúsko bolo - a naďalej i je - v tomto ohľade dosť výnimočné, lebo jeho extra platy sú daňovo zvýhodnené (zdanené nižšou sadzbou než bežná mzda), čím sa inšpirovalo aj Slovensko. Pravda, u nás je oslobodených od dane maximálne prvých 500 eur 13. alebo 14. platu a zvyšná suma je plne zaťažená daňami a odvodmi ako bežná mzda.
Na Slovensku vypláca tento extra plat pracovníkom 40 až 50 percent firiem. Sú však odvetvia, kde je to menej ako uvedený priemer. Problém spočíva už v rozdielnej hustote členstva v odboroch. V Rakúsku je dvaapolkrát viac odborárov medzi zamestnancami ako u nás. Na Slovensku sú silné odbory len v kľúčových priemyselných firmách. Tam dokážu vyjednať aj nadštandardné - na naše pomery - podmienky pre zamestnancov, vrátane 13. a 14. platu. Lebo majú vysoké krytie kolektívnymi zmluvami, ktoré sú záväzné aj pre nečlenov odborov.
Významný expert na pracovné vzťahy, britský profesor sociológie Richard Hyman poukazuje na hlbokú inštitucionálnu slabosť odborov nielen na Slovensku, ale vo všetkých postsocialistických štátoch: „Čelia dvojitému bremenu. Ešte si nezískali plnú dôveru zamestnancov, ktorí ich dlho považovali za inštitúciu starého režimu.“
Prečítajte si tiež: Vianočné sviatky a striedavá starostlivosť
Trinásty dôchodok nahradil vianočný príspevok. Sociálna poisťovňa v decembri 2019 vyplatila 1 262 388 vianočných príspevkov. Ak je vaša penzia 200 eur, dostanete príspevok v sume 200 eur; ak 400, dostanete 130. Ako sa vypočíta výška tohto príspevku? Dôchodcovia, ktorých penzie sú krátené z dôvodu exekučných konaní, o vianočný príspevok neprídu. Vianočný príspevok pre časť penzistov s nižším dôchodkom sa v decembri tohto roka zdvojnásobí. Maximálna výška vianočnej dávky dosiahne 200 eur.
Nebolo by rozumnejšie - najmä vo firmách s nízkymi základnými mzdami - usilovať skôr o zvýšenie tejto pevnej, garantovanej zložky platu ako o zavedenie pohyblivej a nestálej vianočnej odmeny?
tags: #novinypravda #vianočné #príspevky