Pedagogika mentálne postihnutých: Teoretické východiská a praktické aplikácie

Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa venuje výchove, vzdelávaniu a vyučovaniu osôb so zníženými rozumovými schopnosťami. Táto oblasť sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a edukácie detí, mládeže a dospelých, ktorí vyžadujú špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho postihnutia. V článku sa zameriame na kľúčové aspekty pedagogiky mentálne postihnutých, vrátane definícií, klasifikácie, príčin a možností vzdelávania a socializácie.

Definícia a chápanie mentálneho postihnutia

Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť transformovať poznané veci do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku.

Oligofrénia vs. Demencia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu a demenciu. Oligofrénia, alebo slabomyseľnosť, je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom období detstva, spravidla do druhého roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po druhom roku života.

Príčiny mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia môžu byť rôzne:

  1. Biologicky podmienené: Súvisia s poškodením mozgu.
  2. Sociálne podmienené: Extrémna výchovná zanedbanosť.
  3. Geneticky podmienené: Dedičnosť má určitú úlohu pri vzniku narušenej osobnosti.
  4. Prenatálne: Infekčné ochorenia matky (rubeola, osýpky, mumps), toxoplazmóza, srdcové, obličkové a hormonálne poruchy matky, avitaminóza matky a extrémne hladovanie matky.
  5. Perinatálne: Predčasný, abnormálny alebo dlhotrvajúci pôrod, otočená pupočná šnúra okolo krku dieťaťa, krvácanie do mozgu dieťaťa počas pôrodu, fyzické poškodenie pri pôrode.
  6. Postnatálne: Novorodenecká žltačka, zápaly mozgu, endokrinné poruchy, poruchy metabolizmu, infekčné ochorenia.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a vyjadruje sa číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín

  1. Debilita: Ľahká mentálna retardácia (IQ 70-50) - jedinec je vychovávateľný a vzdelávateľný.
  2. Imbecilita: Stredná mentálna retardácia (IQ 49-35) - jedinec nie je vzdelávateľný, iba vychovávateľný.
  3. Idiocia: Ťažká a hlboká mentálna retardácia (IQ 34-0) - jedinec nie je vzdelávateľný a vychovávateľný.

Mierna duševná zaostalosť - debilita (IQ 50-70)

Deti s miernou duševnou zaostalosťou sú vychovávateľné, vzdelávateľné a svojprávne. Navštevujú špeciálne školy. Rozlišujeme dva typy: eretická forma (nekľud, pohyblivosť, výchovný problém) a torpídna forma (pomalosť, pasivita).

Stredne ťažká duševná zaostalosť - imbecilita (IQ 35-49)

Pri stredne ťažkej duševnej zaostalosti je výrazné obmedzenie schopností človeka. Títo jedinci sa pokladajú za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky. Jedinec je nesamostatný a vyžaduje stálu starostlivosť.

Ťažká duševná zaostalosť - idiocia (IQ 20-34)

Hlboká duševná zaostalosť - hlboká idiocia (IQ menej ako 20)

Jedinci s hlbokou duševnou zaostalosťou ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti dvojročného dieťaťa. Komunikácia prebieha cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, vplyvy počas tehotenstva alebo ožiarenie.

Populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike

V Slovenskej republike sa odhaduje, že 2-2,5% populácie má mentálnu retardáciu bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Downov syndróm

Downov syndróm je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale je dôležité ísť až po najvyššiu možnú hranicu v rozvoji jedinca. Títo jedinci vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt a nemajú radi zmenu. Napodobňujú a dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.

Prečítajte si tiež: Postihnutie a narušenie v špeciálnej pedagogike

Úloha špeciálneho pedagóga a asistenta učiteľa

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých disponuje systematickými poznatkami o javoch pedagogickej reality, výchovno-vzdelávacích procesoch a ich činiteľoch, determinantoch výchovy a vzdelávania, ako aj poznatky o spôsoboch poznávania pedagogickej reality s presahom do vnímania špeciálnopedagogickej reality.

Kompetencie absolventa

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne dokáže identifikovať vývinové a individuálne charakteristiky a individuálne vzdelávacie potreby jednotlivca so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Absolvent sa orientuje vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vzťahujúcich sa k práci asistenta učiteľa alebo vychovávateľa v špeciálnej škole/škole. Disponuje základnými metodickými spôsobilosťami v profilácii špeciálna pedagogika mentálne postihnutých a vie efektívne využívať v pedagogickej a ďalšej dokumentácii, v ostatných koncepčných a strategických dokumentoch a materiáloch školy/špeciálnej školy.

Praktické zručnosti

Dokáže zaznamenať, analyzovať a riešiť rôznorodé pedagogické situácie primárne výchovného charakteru, má zručnosti efektívneho plánovania, projektovania, riadenia a organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu v profilových vzdelávacích oblastiach alebo vo svojej špecializácii. Dokáže efektívne komunikovať a kooperovať s externým prostredím (rodičia, pestúni, komunita a podobne).

Výchovné pôsobenie

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých na 1. stupni vysokoškolského vzdelávania je primárne pripravený na vykonávanie v oblasti vychovávateľstva pre špeciálne výchovné zariadenia, nakoľko je spôsobilý pre riešenie rôznych výchovných situácií, pozitívne výchovné ovplyvňovanie detí a mládeže s poruchami správania, preventívnych aktivít, ďalej je spôsobilý výchovne podporiť edukačnú prácu učiteľa, ako aj spolupráce s rodinou detí. Zároveň je pripravovaný ako asistent v špeciálnej škole.

Prijímacie konanie na štúdium špeciálnej pedagogiky

Podmienky prijatia

Podmienky prijatia na štúdium zahŕňajú získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania, rešpektovanie katolíckeho ducha univerzity a fakulty, úspešné absolvovanie talentovej skúšky pre učiteľské študijné programy (výtvarná výchova, hudobná výchova a hudobné umenie) a úspešné absolvovanie prijímacieho pohovoru pre študijný program špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých.

Prečítajte si tiež: Edukácia seniorov a jej inštitucionálne zázemie

Prijímací pohovor

Prijímacie konanie zo Špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých je orientované na všeobecný prehľad uchádzača, vážnosť a aj hĺbku záujmu o štúdium špeciálnej pedagogiky. Počas prijímacieho pohovoru sa bude sledovať aj obsahová a formálna úroveň komunikácie uchádzača s členmi komisie, s dôrazom na hovorenú reč. V prípade, že uchádzač má mimoškolské aktivity v zmysle dobrovoľníctva, osobnej asistencie a pomoci človeku so zdravotným znevýhodnením, môže dané potvrdenia/doklady doložiť komisii k nahliadnutiu.

Obhajoba záverečnej práce

Hodnotenie bakalárskej práce

V rámci obhajoby bakalárskej práce musí budúci absolvent preukázať adekvátne vedomosti, odborné poznatky, analytické schopnosti a schopnosť myšlienkovej syntézy z oblasti špeciálnej pedagogiky a ich chápanie preukázať v rámci odbornej rozpravy o spracúvanej téme/problematike. Musí preukázať schopnosť adekvátne, odborne a erudovane odpovedať na otázky zadávané členmi štátnicovej komisie v rámci rozpravy a vzájomného odborného dialógu v rozsahu spracúvanej problematiky z oblasti špeciálnej pedagogiky.

Hodnotenie diplomovej práce

V rámci obhajoby diplomovej práce sa hodnotí najmä prínos práce pre daný študijný odbor, prípadne presahovo aj pre iné oblasti poznania. Pri hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať.

Špeciálna pedagogika ako vedná oblasť

Špeciálna pedagogika je vedná oblasť v systéme pedagogických vied, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania.

Ciele špeciálnej pedagogiky

V záujme dosiahnutia určených cieľov musí sa špeciálna výchovná starostlivosť začať čo najskôr už od narodenia, resp. čo najskôr od vyskytnutí sa defektu, poruchy či narušenia. Poradenské aktivity sa týmto rozširujú aj na učiteľov a vychovávateľov.

Oblasti špeciálnej pedagogiky

  1. Psychopédia: Venuje sa výchove, vzdelávaniu a vyučovaniu mentálne postihnutých jedincov.
  2. Tyflopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním zrakovo postihnutých.
  3. Surdopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním sluchovo postihnutých.
  4. Logopédia: Zameriava sa na nápravu porúch reči.
  5. Etopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním sociálne narušených alebo ťažkovychovávateľných detí a mládeže.
  6. Somatopédia: Zaoberá sa výchovnými, vzdelávacími a všeobecne spoločenskými súvislosťami telesne postihnutých, s chorými deťmi a mládežou, telesne oslabenými, jedincami s obmedzenou pohyblivosťou alebo neschopnosťou pohybu vôbec.

Základné pojmy v špeciálnej pedagogike

  1. Postihnutie: Relatívne trvalý výrazný nedostatok integrity alebo funkcionovania ľudského organizmu alebo jeho významnej časti.
  2. Narušenie: Relatívne reparabilné poškodenie.
  3. Ohrozenie: Prípady, pri ktorých ak sa neposkytne špec. starostlivosť, môže dôjsť k vážnemu postihnutiu.
  4. Osoba so zdravotným postihnutím: Ktorákoľvek osoba, ktorá si nie je schopná zaistiť, úplne alebo čiastočne, potreby bežného spoločenského života v dôsledku vrodeného či získaného nedostatku fyzických alebo duševných schopností.
  5. Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami: Dieťa s akýmkoľvek postihnutím alebo narušením, navštevujúce materskú, základnú, strednú školu alebo inú školu.
  6. Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
  7. Defekt: Nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže mať formu orgánovú, alebo funkčnú a vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej, dôsledkom čoho jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť.
  8. Defektivita: Porucha integrity človeka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím.
  9. Anomália: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
  10. Porucha: Vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále (poruchy učenia, poruchy správania, narušenie kom. schopností).
  11. A-nomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácií.
  12. Deviácia: Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
  13. Rehabilitácia: Znovupôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti.
  14. Socializácia: Zapájanie do pracovného a spoločenského života.
  15. Korekcia: Náprava, polepšenie.

Osobnosť a mentálne postihnutie

Osobnosť je osobitný súhrn individuálnych vlastnosti človeka a súčasne aj jednotka s určitou štruktúrou. Každý človek má osobitný, individuálny celkový charakter somatopsychických vlastnosti, ktorý reaguje na vplyvy okolitého sveta osobitným spôsobom. Z psychického aspektu je osobnosť úplným, nepretržitým komplexom duševných javov, osobitým súhrnným znakom duševného života, v ktorom sa prelínajú: temperament, záujmy, schopnosti a charakter.

Príčiny narušenia osobnosti

  1. Geneticky podmienené faktory: Dedičnosť má určitú úlohu pri vzniku narušenej osobnosti.
  2. Vplyvy prostredia: Chýbanie matky, zážitky z neúspechu v škole, výsmech spolužiakov, zážitok tzv. šikanovania.
  3. Nesprávna výživa a žiarenie: Rtg. žiarenie.
  4. Prenatálne faktory: Infekčné ochorenia matky, toxoplazmóza, iné ochorenia matky (srdcové, obličkové, poruchy krvného obehu, hormonálne poruchy), avitaminóza matky a extrémne hladovanie matky.
  5. Perinatálne faktory: Predčasný pôrod, abnormálny pôrod, dlhotrvajúci pôrod, otočená pupočná šnúra okolo krku, krvácanie do mozgu, fyzické poškodenie pri pôrode.
  6. Postnatálne faktory: Novorodenecká žltačka, zápaly mozgu, endokrinné poruchy, poruchy metabolizmu, infekčné ochorenia.

tags: #pedagogika #mentalne #postihnutych #tezy

Ďalšie články