Novoobjavený dedič po dedení: Komplexná definícia a sprievodca dedičským právom

Dedenie je proces prechodu majetku a dlhov zosnulej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Slovenský právny systém, konkrétne Občiansky zákonník, rozlišuje dva základné právne dôvody dedenia: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dedičské právo na Slovensku, s dôrazom na novoobjavený majetok a proces dedenia.

Právne dôvody dedenia

Občiansky zákonník jasne definuje dve cesty, ktorými môže majetok prejsť na dedičov:

1. Dedenie zo závetu: Ak poručiteľ zanechal platný závet, dedičstvo sa riadi jeho vôľou. V závete poručiteľ určí dedičov, prípadne ich podiely, veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak podiely nie sú určené, platí, že sú rovnaké.
2. Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo je závet neplatný, nastupuje dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Zákon rozlišuje 4 dedičské skupiny, pričom najbližší príbuzní majú prednosť.

Dedičské skupiny pri dedení zo zákona

Zákon rozoznáva pri dedení 4 dedičské skupiny. Najskôr dedia najbližší, až potom vzdialenejší príbuzní.

1. Prvá skupina: V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t.j. vnuci poručiteľa). Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
2. Druhá skupina: Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2.
3. Tretia skupina: Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. 3. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. 4. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Závet (Testament)

Závet (testament)Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúčame tú poslednú možnosť - zriadiť závet kvalifikovaným spôsobom a to vo forme notárskej zápisnice (u ktoréhokoľvek notára). Obmedzíte tým vznik pochybností o platnosti závetu. Po jeho spísaní notár závet uloží to tzv. notárskeho centrálneho registra závetov, takže notár, ktorý bude neskôr dedičstvo prejednávať, sa k nemu dostane prakticky ihneď.V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky (napr. podmienka typu: “darujem pôdu môjmu synovi Jánovi za podmienky, že ju bude riadne obhospodarovať a pod.” bude neplatná).

Neopomenuteľní dedičia

Neopomenuteľnými dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Prečítajte si tiež: Dedičské Konania a Zapocitanie Daru

Vydedenie

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
• trvalo vedie neusporiadaný život.

Dedičské konanie

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

1. Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
3. Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty. Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.

Poplatky a dedičstvo

Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok vo výške, ktorá závisí od hodnoty dedičstva. Ak je hodnota dedičstva do 3.319 €, poplatok predstavuje 6,50 €. Ak je hodnota dedičstva do 9.958 €, je poplatok 16,50 €. Dedičstvo nad 9.958 € je spoplatnené vo výške 0,2 % z hodnoty dedičstva, najviac však sumou 165,50 €. Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa platí poplatok 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej suma 6,50 € a najviac 165,50 €.

Novoobjavený majetok poručiteľa

Ak sa po nebohom objaví majetok, ktorý nebol predmetom dedenia, je potrebné “otvoriť” dedičstvo a prejednať v ňom novoobjavený majetok poručiteľa. Návrh sa podáva na súd, ktorý je (bol) príslušný na prejednanie dedičstva.

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

Prečítajte si tiež: Zdaňovanie dedičstva z prenájmu nehnuteľností

Dedičstvo a dlhy

Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.

Osobitosti dedenia nehnuteľností

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.

Dedenie v priamom rade a oslobodenie od dane

O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami t.j. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami.

Dedenie a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

V prípade smrti manželov je potrebné rozlišovať medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva a dedením. Ak si vezmeme príklad štvorčlennej rodiny - manželia a dve deti, kde jeden z manželov zomrie, najskôr musí dôjsť k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. žijúcemu manželovi pripadne polovica majetku. Následne je druhá polovica predmetom dedičského konania, kde pokiaľ by sme postupovali len v zmysle zákona dedia deti a manžel rovným dielom, teda každý po jednej tretine.

Zákaz drobenia pozemkov

Pri dedení poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov alebo viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce je potrebné zohľadniť tzv. zákaz drobenia pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. Tento zákon nebráni dedeniu zo zákona ako takému, ale zakazuje, aby sa rozhodnutím o dedičstve rozdelil pozemok na menšie parcely, než povoľuje zákon (pri poľnohospodárskej pôde min. 3 000 m², pri lesných pozemkoch min. Ak by rozdelením podľa dedičských podielov vznikli menšie parcely, súd nemôže potvrdiť dedenie týmto spôsobom. Z tohto dôvodu notári v praxi často do rozhodnutí o dedičstve alebo do dedičských dohôd zaraďujú osobitné ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, že dedičia, ktorí pozemky nenadobudnú do vlastníctva, budú pri akomkoľvek budúcom scudzení (predaji, darovaní a pod.) finančne vysporiadaní. Zároveň platí, že dedičská dohoda musí byť v súlade so zákonom, nesmie odporovať dobrým mravom a musia s ňou súhlasiť všetci dedičia. Zákaz drobenia sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom území obce - tieto je možné deliť bez uvedených obmedzení.

Prečítajte si tiež: Započítanie daru v dedičstve

tags: #novoobjavený #dedič #po #dedení #definícia