
Dedičské konanie, proces prechodu majetku a dlhov po zosnulej osobe na jej dedičov, je často spojené s komplikovanými právnymi otázkami. Jednou z nich je započítanie darov, ktoré poručiteľ (zosnulý) poskytol dedičom za svojho života. Tento článok sa zameriava na problematiku započítania darov v dedičskom konaní, a to najmä v kontexte slovenského právneho poriadku, s prihliadnutím na cezhraničné aspekty a európske nariadenia.
Dedičské právo upravuje prechod majetku a dlhov zo zosnulej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Tento proces sa riadi buď zákonom, alebo závetom. Ak poručiteľ zanechal závet, dedičstvo sa spravuje podľa jeho vôle, pokiaľ nie je v rozpore so zákonom. V prípade, že závet neexistuje, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákonných dedičských skupín.
Prvým krokom v dedičskom konaní s medzinárodným prvkom je určenie rozhodného práva. Podľa slovenského zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa dedičské právne pomery spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti. To znamená, že ak bol poručiteľ v čase smrti občanom Slovenskej republiky, dedičstvo by sa malo prejednávať podľa slovenského práva.
Avšak, existuje výnimka. Európske nariadenie č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve umožňuje poručiteľovi zvoliť si rozhodné právo a určiť aj dedičský orgán. Táto možnosť sa vzťahuje na dedenia po osobách, ktoré zomreli 17. augusta 2015 alebo po tomto dátume. Ak sa v závete neurčí dedičský orgán, príslušné orgány budú toho štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti. Obvyklý pobyt neznamená automaticky trvalý pobyt, ale miesto, kde poručiteľ trávil podstatnú časť svojho života a kde mal centrum svojho spoločenského a ekonomického života.
Ak sa dedičské pomery riadia slovenským právom, je potrebné zvážiť započítanie darov, ktoré poručiteľ vykonal za svojho života v prospech niektorého z dedičov. Započítanie darov znamená, že sa do dedičského podielu obdarovaného dediča zohľadní hodnota daru, ktorý od poručiteľa bezplatne dostal.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Obvyklé darovania sú napríklad darčeky k narodeninám alebo Vianociam, ktoré sa nevymykajú bežným pozornostiam. Ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
V prípade dedenia zo závetu sa započítanie zohľadňuje len v dvoch prípadoch:
Ak závet neobsahuje príkaz na započítanie, môžu ostatní dedičia vzniesť námietku započítania, ak sa domnievajú, že obdarovaný dedič bol neodôvodnene zvýhodnený.
Pre započítanie je rozhodujúca všeobecná cena daru v čase darovania, nie v dobe prejednávania dedičstva. Hodnotu daru určí notár na základe znaleckého posudku alebo iných relevantných dôkazov.
Slovenský Občiansky zákonník chráni tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú deti poručiteľa. Ak poručiteľ zanechal závet, v ktorom opomenul niektoré zo svojich detí, majú tieto deti právo dovolať sa neplatnosti závetu v tej časti, v akej závet odporuje inštitútu neopomenuteľného dediča.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Ak bol poručiteľ v čase smrti občanom Českej republiky alebo uskutočnil voľbu českého práva v závete, prípadne bude český notár postupovať podľa českého práva, bude sa dedičstvo prejednávať podľa českého práva.
Česká právna úprava sa v niektorých aspektoch odlišuje od slovenskej. Napríklad, rozsah práva neopomenuteľných dedičov je v Českej republike menší ako na Slovensku. Podľa § 1643 ods. 1 nového českého Občianskeho zákonníka sú neopomenuteľnými dedičmi deti poručiteľa a ak nededia, tak sú nimi ich potomci. V prípade neplnoletého dediča sú to ¾ jeho zákonného dedičského podielu a v prípade plnoletého dediča je to len ¼ jeho zákonného dedičského podielu.
V praxi sa často stáva, že po právoplatnom skončení dedičského konania sa objaví ďalší majetok poručiteľa, prípadne aj dlh. V takom prípade súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve.
Návrh na začatie dodatočného konania o dedičstve môže podať každý, o kom sa možno domnievať, že je poručiteľovým dedičom. V návrhu je potrebné uviesť informácie o pôvodnom dedičskom konaní a skutočnosti o novoobjavenom majetku.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Pre lepšie pochopenie problematiky započítania darov uvádzame niekoľko príkladov z praxe:
Okrem dedičstva existujú aj iné spôsoby, ako usporiadať majetkové pomery, ako napríklad darovanie a závet.
Darovanie predstavuje pre darcu možnosť rozhodnúť sa ešte počas svojho života, kto bude vlastniť a užívať jeho majetok. Darovacia zmluva ponúka možnosť previesť majetok na konkrétnu osobu a vylúčiť tak niektoré osoby alebo príbuzných z nadobudnutia tohto konkrétneho majetku dedením.
Darca môže požadovať vrátenie daru, ak sa k nemu alebo k členom jeho rodiny obdarovaný správa tak, že porušuje dobré mravy.
Závet umožňuje závetcovi, aby usporiadal svoje majetkové pomery pre prípad smrti inak ako ustanovuje zákonné dedenie. Aby odkázal konkrétny majetok alebo celý majetok konkrétnemu dedičovi resp. dedičom v rôznych podieloch.
Závet je možné spísať ako vlastnoručný závet (holografný závet) alebo zriadiť v inej písomnej forme (napísať na stroji alebo na počítači) za účasti svedkov (alografný závet) alebo vo forme notárskej zápisnice u notára.
V prípade, že poručiteľ bol ženatý/vydatá, je potrebné najprv vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). BSM zaniká zánikom manželstva (rozvodom, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho jedného z manželov).
Vyporiadanie BSM sa vykonáva dohodou medzi bývalými manželmi alebo súdnou cestou. Ak sa BSM nevysporiada do troch rokov odo dňa zániku manželstva, nastupuje zákonná domnienka vysporiadania BSM.
S dedičským konaním sú spojené náklady, najmä odmena notára. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.
Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičstvo predlžené, dedičia môžu dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva sa musí zrealizovať vo forme ústneho vyhlásenia u príslušného notára alebo písomného vyhlásenia, ktoré musí byť notárovi zaslané.
tags: #zapocitanie #daru #novoobjaveny #postup