
Psychologická novela O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal od Petra Jilemnického je dielo, ktoré hlboko preniká do medziľudských vzťahov na pozadí sociálnych problémov slovenskej dediny v prvej polovici 20. storočia. Jilemnický, ako zakladateľ metódy socialistického realizmu, v tomto diele majstrovsky zobrazuje kontrasty medzi postavami a ich odlišnými životnými postojmi, ktoré sú formované prostredím a sociálnym postavením.
Peter Jilemnický (1901-1949) bol slovenský spisovateľ, novinár a učiteľ českého pôvodu. Narodil sa v Čechách, ale rozhodol sa pôsobiť ako učiteľ na Slovensku (Svätý Jur, Kysuce). Spolu s inými učiteľmi sa snažili pomôcť slovenskému školstvu po vzniku ČSR. Bol v Sovietskom zväze ako člen medzinárodnej hospodárskej pomoci. Svoje skúsenosti z Kysúc a z Ruska opísal vo svojich dielach. Počas 2. sv. vojne bol väznený, od 1948 pôsobil v Moskve ako kultúrny atašé. Jilemnického dielo je silne ovplyvnené filozofiou marxizmu-leninizmu, kde literárne umenie je forma odrazu skutočnosti a materialistická teória dejín (premena spoločenského usporiadania, ktorá vedie ku komunizmu).
Dej novely sa odohráva v chudobnej kysuckej dedine pod severným svahom Havraniska, kde je pôda kamenistá a úroda slabá. Chudoba núti ľudí odchádzať za prácou do sveta. V tomto prostredí žijú Haviarovci - starý Haviar so synom Vendelom, jeho ženou Terezou a dcérou Bertinkou. Vendel, ťažko pracujúci na otcovskom majetku, sa snaží zabezpečiť si dedičstvo. Jeho starší brat Jozef, ktorý pred rokmi odišiel do mesta za prácou, sa vracia s manželkou Hanou a dvoma deťmi po strate zamestnania. Návrat Jozefa a jeho rodiny vyvoláva v Vendelovi obavy o dedičstvo a rozdeľuje rodinu.
Vendel Haviar: Predstavuje tradičného slovenského roľníka, upätého na pôdu a majetok. Je skúpy, tvrdohlavý, nevzdelaný a lipne na súkromnom vlastníctve. Jeho chorobný vzťah k majetku ho vedie k zúfalým činom, ako je podpaľačstvo a pokus o zabitie brata. Vendel je nositeľom zlých vlastností, ktoré sú podľa socialistického realizmu dôsledkom života v prostredí súkromného hospodárstva.
Tereza: Vendelova manželka, ktorá zdieľa jeho materialistický pohľad na svet. Je tiež skúpa a závistlivá, ťažko znáša prítomnosť Jozefovej rodiny v dome.
Prečítajte si tiež: Zlepšenia v rehabilitácii FNsP NZ
Jozef Haviar: Brat Vendela, ktorý odišiel do mesta a pracoval ako murár. Reprezentuje robotnícku triedu a je zidealizovaný ako kladná postava. Jozef je mierny, chápavý, má modernejšie názory a nevlastní chorobný vzťah k majetku. Prešiel ideologickou premenou počas práce v tehelni a uvedomuje si hodnotu práce.
Hana: Jozefova manželka, pochádzajúca z mesta. Ťažko si zvyká na život na dedine, na špinavé prostredie a zaostalosť. Je vzdelaná a má pokrokovejšie názory.
V novele sa stretávajú dva odlišné svety - tradičný, dedinský svet Vendela a Terezy, a modernejší, robotnícky svet Jozefa a Hany. Tento stret vyvoláva konflikty a nedorozumenia. Vendel nedokáže pochopiť Jozefov odstup od majetku a jeho pokrokové názory. Tereza závidí Hane jej mestský pôvod a vzdelanie.
Jilemnický v novele poukazuje na ťažké sociálne podmienky na slovenskej dedine. Chudoba, nedostatok práce a zaostalosť vedú k zúfalstvu a medziľudským konfliktom. Autor kritizuje poverčivosť a nedostatok zdravotného povedomia, ktoré vedú k tragédiám, ako je smrť Bertinky.
Novela O dvoch bratoch je typickým príkladom socialistického realizmu. Autor zobrazuje realitu s dôrazom na sociálne problémy a triedny boj. Postavy sú typizované - Vendel predstavuje negatívny typ roľníka, lipnúceho na majetku, Jozef zasa pozitívny typ uvedomelého robotníka. Dielo propaguje socialistické ideály a spoločenské vlastníctvo.
Prečítajte si tiež: Tipy na slušný dôchodok
Dielo sa člení na osem kapitol. Dominantným kompozičným prostriedkom je kontrast, ktorý autor využíva na vykreslenie hlavných postáv a ich rodín. Kontrast je prítomný aj v časti, kde sa koná Bertinkin pohreb a v ten istý deň sa Tereze narodí syn. Okrem kontrastu autor využíva aj vnútorný monológ a lyrizáciu textu.
Jilemnický používa v novele jednoduchý, ale zároveň expresívny jazyk. Dielo obsahuje množstvo opisov prírody a dedinského života. Autor využíva dialektizmy a hovorové výrazy, aby priblížil atmosféru kysuckej dediny.
Bertinka, dcéra Vendela a Terezy, sa stáva obeťou zaostalosti a poverčivosti svojich rodičov. Keď ochorie, namiesto lekárskej pomoci sa uchyľujú k babským radám a liečiteľkám. Bertinka zomiera pre nedostatok správnej starostlivosti, čo poukazuje na tragické dôsledky zaostalosti a nevedomosti. V deň jej pohrebu sa Tereze narodí syn, čo vytvára silný kontrast medzi životom a smrťou.
Vendel, tlačený chudobou a strachom o majetok, sa rozhodne podpáliť dom, aby získal peniaze z poistky. Tento čin je dôsledkom jeho zúfalstva a chorobného vzťahu k majetku. Keď ho Jozef prichytí pri podpaľačstve, Vendel sa ho pokúsi zabiť sekerou. Tento moment je vyvrcholením konfliktu medzi bratmi a ukazuje, ako ďaleko môže človeka priviesť túžba po majetku.
Po hrozivom incidente s Vendelom sa Jozef rozhodne opustiť rodný dom. Spolu s Hanou a deťmi odchádzajú k priateľom Mackovcom do mesta. Jozef si uvedomuje, že v prostredí plnom nenávisti a zaostalosti nemôže žiť. Jeho odchod symbolizuje odklon od tradičného dedinského života a príklon k modernejšiemu, robotníckemu svetu.
Prečítajte si tiež: Ako získať rodičovský príspevok na dve deti
Konflikt medzi bratmi spočíva v ich odlišných hodnotách a postojoch k životu. Vendel je posadnutý majetkom a bojí sa straty dedičstva. Jozef naopak, je oslobodený od materialistických túžob a hľadá šťastie v iných hodnotách. Autor naznačuje, že jedinou cestou k prekonaniu sociálnych problémov a medziľudských konfliktov je zmena spoločenského usporiadania a odklon od súkromného vlastníctva.
Novela O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal je významné dielo slovenskej literatúry, ktoré zobrazuje ťažké sociálne podmienky a medziľudské vzťahy na slovenskej dedine v prvej polovici 20. storočia. Hoci je dielo poznačené ideologickým vplyvom socialistického realizmu, jeho umelecká hodnota spočíva v hlbokej psychologickej analýze postáv a majstrovskom zobrazení kontrastov medzi nimi. Jilemnický poukazuje na tragické dôsledky zaostalosti, poverčivosti a chorobného vzťahu k majetku.