
Incoterms, skratka pre Medzinárodné obchodné podmienky (International Commercial Terms), sú štandardizované zmluvné podmienky, ktoré sa používajú v kúpnych zmluvách pri dovoze a vývoze tovaru. Tieto pravidlá určujú zodpovednosti, riziká a náklady spojené s prepravou tovaru medzi predávajúcim a kupujúcim. Incoterms definujú, kto je zodpovedný za platenie jednotlivých fáz dopravy, poistenie a colné odbavenie.
Zapojenie krajiny do medzinárodnej deľby práce výrazne ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie podmienky, ako sú prírodné zdroje, klimatické podmienky, historické tradície, demografické faktory a technický potenciál. Dovoz tovaru zo zahraničia môže konkurovať domácim výrobcom, čo má vplyv na obchodnú politiku krajiny. Závislosť od dovozu alebo vývozu zameraného len na jednu krajinu môže krajinu vystaviť rizikám spojeným s ekonomickou situáciou tohto obchodného partnera.
V zahraničnom obchode prebiehajú rôzne operácie, ktoré možno rozdeliť podľa smeru tovaru (vývoz, dovoz, reexport) a podľa organizácie nákupu alebo predaja (priamy a nepriamy zahraničný obchod). Vývoz znamená predaj tovaru do zahraničia s cieľom získať peňažné prostriedky, zatiaľ čo dovoz predstavuje nákup tovaru zo zahraničia na zabezpečenie tovaru pre domáci trh. Reexport je vývozná operácia predtým dovezeného tovaru.
V zahraničnom obchode prebiehajú tieto operácie:
Vývoz (export) znamená predaj tovaru do zahraničia s cieľom získať peňažné prostriedky, prípadne za ne doviezť iný druh tovaru. Rozlišujeme priamy vývoz, keď tuzemský výrobca predá svoj tovar zahraničnému odberateľovi bez sprostredkovania, a nepriamy vývoz, keď tuzemský výrobca predá svoj výrobok tuzemskému obchodníkovi (sprostredkovateľovi), a ten ho predá do zahraničia.
Prečítajte si tiež: LR Partner: Obchodná Pomôcka
Dovoz (import) znamená nákup tovaru v zahraničí. Cieľom je zabezpečiť tovar pre domáci trh. Rozlišujeme priamy dovoz, keď tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar priamo od zahraničného dodávateľa, a nepriamy dovoz, keď tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od tuzemského sprostredkovateľa (dovozcu, ktorý ho kúpil v zahraničí).
Reexport (vývoz dovozu) predstavuje dovoznú a následne vývoznú zahraničnoobchodnú operáciu. Označuje sa aj ako vývoz dovozu (opakovaný vývoz dovezeného tovaru) alebo tranzit. Rozlišujeme priamy reexport, keď reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie, a nepriamy reexport, keď reexportér kúpi tovar v určitej krajine a dovezie ho na svoje územie a následne ho vyvezie do inej krajiny.
Dôvodom reexportu môžu byť rôzne prekážky, napr. vysoké clá, zákaz dovozu atď., ekonomické dôvody.
Medzi najčastejšie používané Incoterms patria EXW, CIP, CPT, DDP a DAP.
Je dôležité si uvedomiť, že Incoterms neriešia vlastnícke práva, zásahy vyššej moci ani porušenie zmluvy. Tieto aspekty je potrebné definovať v samostatnej zmluve.
Prečítajte si tiež: Práva ZŤP a obchodné zľavy
Aktualizácia Incoterms z roku 2020 obsahuje modernizované pravidlá pre medzinárodný obchod. Staršie verzie Incoterms možno stále použiť, ak sa na tom obe strany dohodnú.
Colné predpisy a požiadavky sa v jednotlivých krajinách líšia. Niektorí špeditéri preferujú len vybrané Incoterms.
Podľa Obchodného zákonníka môžu vykonávať zahraničnoobchodné operácie fyzické alebo právnické osoby slovenské alebo zahraničné. Zahraničnou osobou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia SR. Informácie môže poskytnúť Slovenská obchodná a priemyselná komora. Priame kontakty možno získať aj na veľtrhoch a výstavách.
Subjektmi zahraničného obchodu môžu byť:
Obchodní sprostredkovatelia sú samostatní obchodníci, ktorí uskutočňujú obchodné operácie v prospech komitenta (zákazník ktorí dáva príkaz na sprostredkovanie obchodu). Môžu vystupovať v cudzom mene alebo vlastnom mene.
Prečítajte si tiež: Domov dôchodcov Poproč, Obchodná 73: Všetko, čo potrebujete vedieť
Obchodní zástupcovia predávajú a nakupujú tovar v cudzom mene na účet komitenta. Ich činnosť je upravená v zmluve o obchodnom zastúpení. Konajú v mene komitenta a uzatvárajú obchody priamo pre neho. Za svoje služby dostávajú províziu.
Obchodný zástupca je povinný:
Obchodný zástupca má právo:
Makléri sprostredkúvajú obchody v cudzom mene za dohodnutú odmenu tzv. Makléri môžu byť napríklad:
V zahraničnom obchode sa kúpne zmluvy uzatvárajú najčastejšie písomne. Kúpna zmluva v zahraničnom obchode zahŕňa:
V zahraničnom obchode je veľmi dôležité určiť, ktorý okamih je rozhodujúci pre prechod nákladov a rizík z predávajúceho na kupujúceho.
V závislosti od prechodu rizík a nákladov členíme doložky na:
Miesto prechodu rizík leží bližšie k predávajúcemu, miesto prechodu nákladov bližšie ku kupujúcemu. Miesto splnenia je miesto prechodu rizík.
Najčastejšie poruchy v plnení kúpnej zmluvy:
Každú poruchu v plnení kúpnej zmluvy je potrebné reklamovať. Reklamácia v zahraničnom obchode je písomné oznámenie, o tom, že nebol splnený záväzok. Reklamačná lehota je termín, v ktorom treba uplatniť reklamáciu. Je v jednotlivých krajinách rôzna.
Chyby môžu byť:
Reklamáciu treba oznámiť písomne, bezodkladne a je možné navrhnúť aj spôsob riešenia.
Zahraničnoobchodná politika je súhrn prostriedkov, zásad a opatrení, ktorými štát ovplyvňuje výmenu tovaru so zahraničím. Od 1. mája 2004 sa SR stala súčasťou EÚ, čo zmenilo jej postavenie v obchodovaní s členskými štátmi. Tie sa rozdelili na členské štáty a tretie štáty. EÚ je colná únia, čo znamená, že sa uplatňujú rovnaké colné sadzby a spoločné pravidlá voči tretím štátom. V obchode medzi členskými štátmi sa neuplatňujú cla ani iné obmedzenia.
Obchodovanie Spoločenstva s tretími štátmi upravujú právne normy:
Colný sadzobník a opatrenia EÚ systematicky usporadúvajú výrobky podliehajúce clu a colných sadzieb. Mení sa každý rok a má 4 stĺpce:
TARIC (integrovaný sadzobník Spoločenstva) predstavuje elektronickú databázu, ktorá vzniká spojením colného sadzobníka a opatreniami EÚ (zákaz dovozu, kvóta a pod), ktoré používa EÚ pri obchodovaní s tretími štátmi. Ide o 10-miestne číselné označenia tovarov (posledné dve číslice).
Clo je platba, vyberaná štátom z dovážaného alebo vyvážaného tovaru. Je základný nástroj na ovplyvňovanie zahraničnoobchodných činností.
Colné režimy sú normy, ktoré upravujú prepravu tovaru cez colnú hranicu. Colná hranica je štátna hranica SR s tretím štátom.
Colný úrad vedie evidenciu koľko tovaru je v sklade a koľko sa prepustilo do voľného obehu.
Za uskladnenie tovaru v colnom sklade sa platí poplatok majiteľovi.
Tovar dovezený z tretích štátov do Spoločenstva podlieha spracovaniu (z látka sa ušijú nohavice na Slovensku). Tovar v tomto prípade nepodlieha dovoznému clu.
Zmeny v obchodnej politike USA, ako sú zavedenie ciel, majú priamy vplyv na Incoterms. Clá a dane môžu výrazne zvýšiť náklady na dodanie tovaru a vyžadujú si úpravy dovozných vyhlásení. Strana zodpovedná za platenie ciel uvalených na zahraničný tovar sa určuje podľa podmienok Incoterms.
Prezident Trump podpísal výkonné nariadenie, ktorým sa s účinnosťou od 29. Biely dom zverejnil výkonné nariadenie revíziu colných sadzieb s obchodnými partnermi. S účinnosťou od 7. augusta 2025 sa pre všetky krajiny uvedené v Príloha I . Na všetky krajiny, ktoré nie sú uvedené v zozname, sa vzťahuje clo vo výške 10 %. Biely dom tiež zverejnil výkonné nariadenie zvýšenie kanadskej colnej sadzby. Od 1. augusta 2025 bude na dovoz tovaru z Kanady do USA uplatnená clo vo výške 35 %, oproti pôvodným 25 %.