Žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu v slovenskom práve

Tento článok sa zaoberá otázkou prípustnosti žalôb o určenie neúčinnosti právneho úkonu v slovenskom civilnom procese. Analyzuje rôzne právne názory a judikáty, pričom sa prikláňa k záveru o zásadnej neprípustnosti týchto žalôb, s výnimkou prípadov, keď to výslovne ustanovuje osobitný zákon alebo ak ide o výnimočnú poistku pre ochranu práv.

Úvod do problematiky

Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zmeny v prístupe k určovacím žalobám, pričom sa zdá, že chcel obmedziť prípustnosť žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu. Hoci veľký senát Najvyššieho súdu vo veci Inagro naznačil možnú prípustnosť takýchto žalôb, existujú aj judikáty, ktoré ich považujú za zásadne neprípustné.

Zásadná neprípustnosť žalôb o určenie neplatnosti

Všeobecne platí, že žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov by mali byť považované za zásadne neprípustné. CSP už výslovne neustanovuje, že možno žalovať o určenie (ne)existencie právneho vzťahu. Dôvodová správa vysvetľuje, že cieľom je vylúčiť nepotrebné žaloby, ktoré vyvolávajú ďalšie spory.

Judikát R 61/2007, vydaný ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP), považoval žalobu o určenie neplatnosti zmluvy za neprípustnú, pretože na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Otázka platnosti zmluvy je len predbežnou otázkou k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu.

§ 137 (d) CSP reflektuje uvedené závery judikatúry, pričom výslovne ustanovuje neprípustnosť týchto žalôb. Podobný názor zaujala aj česká a rakúska judikatúra.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Právnou skutočnosťou sa rozumie skutočnosť, ktorá sama alebo v spojení s inými skutočnosťami vyvoláva určitý právny následok.

Argumenty pre neprípustnosť žalôb o neplatnosť

1. Zbytočnosť: Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je vo väčšine prípadov zbytočná, keďže zákon umožňuje žalovať priamo na určenie práva alebo právneho vzťahu. Napríklad, namiesto žaloby o neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy možno žalovať priamo o určenie existencie nájomného vzťahu.
2. Rozhodný stav v čase vykonania úkonu: Pre posúdenie platnosti právneho úkonu je rozhodný stav v čase jeho vykonania. Určenie neplatnosti právneho úkonu tak nemôže zachytiť zmeny právneho stavu, ktoré nastali od vykonania úkonu do vyhlásenia rozsudku.
3. Právne skutočnosti: Právnymi skutočnosťami nie sú len právne úkony, ale aj iné skutočnosti predvídané právnymi normami. Ak by sme pripustili žaloby o neplatnosť právnych úkonov, neexistoval by legitímny dôvod nepripustiť žaloby na určenie iných právnych skutočností.

Výnimky zo zásady neprípustnosti

Napriek zásadnej neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, CSP naďalej predpokladá ich výnimočnú prípustnosť, ak to ustanoví osobitný zákon. V týchto prípadoch je žaloba o neplatnosť spojená s tým, že ju môže podať len určitá osoba, a to spravidla len v určenej lehote. Žaloba o neplatnosť tu predstavuje osobitnú formu dovolávania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Príklady osobitných predpisov, ktoré pripúšťajú žalobu o neplatnosť:

• § 77 Zákonníka práce (žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa)
• § 711/6 Občianskeho zákonníka
• § 131 a § 183 Obchodného zákonníka
• § 21/2 zákona o dobrovoľných dražbách

Ak sa oprávnená osoba nedovolá neplatnosti, právny úkon sa musí považovať za platný a nik iný ho nemôže spochybňovať.

Interpretácia rozhodnutia vo veci Inagro

Vo veci Inagro veľký senát obiter dictum vyslovil, že sa nestotožňuje s názorom, podľa ktorého je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu neprípustná. Nie je jasné, či sa veľký senát týmto názorom chcel odkloniť od judikátu R 61/2007 o zásadnej neprípustnosti takýchto žalôb alebo či chcel len postulovať výnimočnú poistku pre prípad, že by iné žaloby neposkytovali žalobcovi praktickú ochranu jeho práv.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu by mohla prichádzať do úvahy až potom, ako by bolo bezpečne ustálené, že ani žaloba na plnenie a ani žaloba na určenie práva nemôže žalobcovi poskytnúť efektívnu ochranu jeho práv. Naplnenie výnimky by súd musel presvedčivo zdôvodniť.

Názory Najvyššieho súdu SR

Existujú aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré nerešpektovali závery judikátu R 61/2007 bez akéhokoľvek vysvetlenia.

Vo veci Vodohospodárska výstavba najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu, ktorý zamietol žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o odškodnení, a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd sa ale vôbec nezaoberal argumentom krajského súdu o neprípustnosti žaloby na určenie neplatnosti v zmysle § 137 (d) CSP.

Vo veci MHOLD najvyšší súd zrušil rozsudky nižších súdov pre nepreskúmateľnosť, čím opäť de facto uznal prípustnosť takýchto žalôb. Ani v tomto prípade však nevysvetlil, prečo bolo potrebné odkloniť sa od záverov judikátu R 61/2007 a znenia a účelu § 137 (d) CSP.

Odporovacia žaloba

Ak sa dlžník zbavuje svojho majetku s cieľom znemožniť veriteľovi vymoženie jeho pohľadávky, veriteľ sa môže domáhať žalobou na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník, je voči veriteľovi právne neúčinný. Takáto žaloba sa volá odporovacia žaloba.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Odporovacia žaloba musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu.

tags: #žaloba #o #určenie #neúčinnosti #právneho #úkonu