
Spoločnosť s ručením obmedzeným (S.R.O.) je na Slovensku obľúbenou formou podnikania, ktorú si podnikatelia zakladajú za účelom dosahovania zisku z obchodnej činnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o obchodnom podiele v S.R.O., jeho definícii, právnych aspektoch a praktických súvislostiach.
S.R.O. je kapitálový typ spoločnosti, ktorú môže založiť jedna osoba (jednoosobová S.R.O.) alebo najviac 50 osôb (viacosobová S.R.O.). Pri zakladaní musia spoločníci prispieť svojim podielom k majetku spoločnosti. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti len obmedzene, a to do výšky svojho nesplateného vkladu. Mnohí podnikatelia práve toto považujú za najväčšiu výhodu založenia S.R.O., pretože majetok spoločnosti je oddelený od ich súkromného majetku.
Obchodné meno slúži ako jedinečné a nezameniteľné označenie názvu spoločnosti. Pod obchodným menom podnikateľ uzatvára obchody, preto by mal jasne vystihovať predmet činnosti.
Založenie a vznik S.R.O. sú dva odlišné pojmy. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá na základe právneho dokumentu - spoločenskej zmluvy (pri viacerých osobách) alebo zakladacej zmluvy (pri jednej osobe). Pri zakladaní spoločnosti musíte do dokumentu napísať obchodné meno, predmet činnosti, určiť spoločníka, konateľa, správcu vkladu, výšku základného imania, výšku vkladu, splatené vklady každého spoločníka a určiť sídlo spoločnosti. Ak nemáte vlastnú nehnuteľnosť, môžete využiť adresu virtuálneho sídla.
Po podpise zmluvy je spoločnosť založená. Pre začatie podnikateľskej činnosti je však potrebné firmu zapísať do obchodného registra, a to do 90 dní od jej založenia. K návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa viaže splatenie peňažných vkladov aspoň do výšky 50% zo základného imania, ak ide o jednoosobovú S.R.O., tak vklad spoločníka - zakladateľa musí byť splatený celý. Návrh sa podáva elektronicky, podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom. Návrh musia podpísať všetci konatelia spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Podnikatelia a paušálne výdavky: Vymáhanie pohľadávok
Základné imanie predstavuje hodnotu všetkých peňažných a nepeňažných vkladov spoločnosti. Pri založení S.R.O. musia všetci spoločníci vložiť do majetku spoločnosti určitý podiel, pričom vklad jedného spoločníka je najmenej 750€. Spoločníci môžu vložiť vklady v rozdielnej výške, no výška základného imania musí dosiahnuť minimálne 5 000€. Vklad spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku podnikania spoločnosti. Vklad sa stáva majetkom spoločnosti a spoločník nie je oprávnený žiadať jeho vrátenie a stráca tiež možnosť disponovať s ním. Základné imanie nepredstavuje majetok, ale len hodnotu určitého majetku. Základné imanie je vo svojej podstate iba účtovnou veličinou, ktorá zväčša nezodpovedá reálnemu majetku spoločnosti.
Každá spoločnosť s ručením obmedzeným je povinná založiť rezervný fond a pravidelne ho zo svojho zisku dopĺňať. Zo zákona nie je povinnosťou vytvoriť si rezervný fond už pri založení spoločnosti, no určite tak musíte urobiť po dosiahnutí prvého čistého zisku.
Na správne fungovanie spoločnosti s ručením obmedzeným sú potrebné orgány, ktoré budú dohliadať na poriadok vo všetkých oblastiach podnikania. V S.R.O. túto kontrolnú funkciu zastávajú povinné alebo nepovinné vnútorné orgány. Zákon určuje, že spoločnosť s ručením obmedzeným musí mať najvyšší orgán, ktorým je valné zhromaždenie a štatutárny orgán, ktorým sú konatelia. Voliteľným orgánom je dozorná rada, ktorej hlavnou úlohou je dohliadať na hospodárenie spoločnosti, kontrolovať konateľov, účtovné knihy, doklady a podávať správy valnému zhromaždeniu. Súčasťou valného zhromaždenia sú spoločníci alebo akcionári. V S.R.O. môže byť konateľom jedna alebo viacero fyzických osôb, pričom musia spĺňať niekoľko požiadaviek. Konateľom sa môže stať len tá fyzická osoba, ktorá v minulosti nebola odsúdená za úmyselný trestný čin, nie je voči nej vedené exekučné konanie a nie je ani v tzv. registri diskvalifkácií. Konateľ nie je povinný vkladať pri založení spoločnosti finančný vklad do základného imania. Svoju funkciu môže vykonávať aj na základe zmluvy so spoločnosťou, v tom prípade za výkon funkcie dostáva odmenu. Spoločnosť s ručením obmedzeným riadia jednotlivé orgány ako sú konatelia, valné zhromaždenie alebo dozorná rada (ak je zriadená).
Každého podnikateľa na konci účtovného obdobia zaujíma či jeho spoločnosť dosiahla zisk alebo stratu. Spoločníci si dopredu v spoločenskej zmluve určia, ako si budú medzi sebou rozdeľovať zisky a straty. Spoločnosť si môže určiť rozdeľovanie ziskov podľa podielov každého spoločníka v spoločnosti alebo iným systémom. To isté platí aj pri znášaní strát. Obchodný zákonník neurčuje povinnosť úhrady straty.
Zákaz konkurencie je dohoda medzi podnikom a konateľom. Ide napríklad o uzatváranie obchodov na vlastný účet, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti alebo zamestnanie sa v konkurenčnej spoločnosti či zneužívanie nadobudnutých vedomostí v spoločnosti na konkurenčné aktivity.
Prečítajte si tiež: Obchodný zástupca a náhrada škody
V S.R.O. spoločníci ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu na základnom imaní.
Existuje niekoľko spôsobov, ako zrušiť S.R.O. - dobrovoľne alebo likvidáciou. Dobrovoľné zrušenie zahŕňa zlúčenie s inou firmou alebo jej rozdelenie. Ak už naďalej nechcete byť súčasťou firmy môžete z nej vystúpiť prevodom spoločnosti na niekoho iného alebo nájsť osobu, ktorá vašu firmu odkúpi a prepíše na seba. Likvidáciou firmy zaniká samotná spoločnosť. Pri tejto možnosti však musíte splatiť všetky záväzky a nedoplatky, ktoré doposiaľ firma má. Ďalšou možnosťou je zrušenie a zánik spoločnosti konkurzom. Spoločnosť oficiálne zanikla v deň, keď sa vymaže z obchodného registra.
Spoločník S.R.O. môže byť aj konateľom. A táto situácia nemusí nastať iba v prípade ak ide o jednoosobovú S.R.O. Spoločníkom môže byť fyzická alebo právnická osoba. Aj v jednoosobovej S.R.O. sa takáto osoba nazýva spoločníkom, a to aj napriek tomu, že je v spoločnosti sama, a teda nie je v spolku spolu s inou osobou. Konateľom môže byť len fyzická osoba, pretože zastupuje spoločnosť. Funkciu konateľa a spoločníka teda môžu vykonávať rôzne osoby, ale v jednoosobovej S.R.O. ich zvyčajne vykonáva tá istá osoba.
Po založení S.R.O. vznikajú povinnosti voči daňovému úradu a v niektorých prípadoch aj sociálnej a zdravotnej poisťovni. Na daňový úrad však nemusíte chodiť. Vašu S.R.O. štát zaregistruje automaticky do 30 dní od získania povolenia podnikať a vystaví vám daňové identifikačné číslo (DIČ). Ak plánujete vo svojej spoločnosti zamestnať zamestnancov budete musieť za nich mesačne platiť odvody, čím vám vzniká povinnosť nahlásiť ich sociálnej a zdravotnej poisťovni. Okrem registrácií k dani z príjmov sa môžete zaregistrovať aj ako platca DPH. Dobrovoľne o to môžu požiadať eseročky, ktoré nedosiahli zákonom stanovený obrat a povinnosťou to majú podniky, ktoré dosiahli 12-mesačný obrat 49 790€ a viac, ktorý je určený zákonom. Pri podnikaní formou S.R.O. je každá spoločnosť povinná viesť evidenciu o stave a pohybe finančných transakcií, príjmoch, výdavkoch, zisku alebo strate. Aktívne a pasívne položky sa musia viesť v sústave podvojného účtovníctva, podľa ktorého sa zostavuje účtovná závierka. Podnikatelia, ktorí sa rozhodli založiť S.R.O. musia dodržiavať platné zákony, ktoré upravujú túto právnu formu podnikania.
Register S.R.O. (obchodný register) je zoznam všetkých obchodných spoločností založených ako S.R.O. na Slovensku. Slúži ako verejne dostupná evidencia, čo znamená, že k informáciám o spoločnostiach má prístup celá verejnosť vrátane investorov a konkurentov.
Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu
Ak sa jednotlivec rozhodne založiť spoločnosť s ručením obmedzeným a podnikať vo svojom mene bez zásahu ostatných zakladateľov a spoločníkov ide o jednoosobovú S.R.O. Vtedy zastáva v spoločnosti funkciu konateľa aj spoločníka zároveň. Založenie jednoosobovej S.R.O. funguje rovnako ako pri bežnej spoločnosti tvorenej viacerými osobami. Rozdiel spočíva skôr v jej fungovaní. Za všetky rozhodnutia a legálne vedenie firmy zodpovedáte vy sami rovnako sami dohadujete obchody a podpisujete zmluvy. Pre niekoho môže byť tento typ podnikania ideálna voľba, pretože sa nemusíte dohadovať a radiť s ďalšími spoločníkmi a konateľmi. Na druhej strane, všetky činnosti spojené s podnikaním budete musieť riešiť sami, čo môže byť niekedy náročná a vyčerpávajúca úloha.
Zmluva o prevode obchodného podielu je upravená v ustanovení § 115 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorý znie: „Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.“ Z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva požiadavka písomnej formy zmluvy a zároveň požiadavka osvedčenia pravosti podpisov zmluvných strán.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr., vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) rozhodol: Ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 149 ods. 3 OZ. Súd rozhodujúci o vyporiadaní obchodného podielu neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi spoločnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež uviedol, že zo súvisiacich zákonných ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 115) je dostatočne zrejmé, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným môže previesť obchodný podiel v tejto spoločnosti alebo jeho časť (§ 117) na ďalšieho spoločníka, ale aj na inú osobu za splnenia príslušných zákonných podmienok. To znamená, že aj taká zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, kde nadobúdateľom nie je spoločník, ale iná osoba, je absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm.
Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny.
Trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa páchateľ -dlžník dopustí, ak čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že úmyselne zmenší svoj majetok konaním v tomto ustanovení uvedeným tak, že veriteľ v dôsledku toho nedosiahne uspokojenia, ktorého by inak dosiahol. Samotným prevodom obchodného podielu (obchodných podielov) v spoločnosti s ručením obmedzeným z doterajšieho spoločníka (doterajších spoločníkov) na inú osobu (iné osoby), a to či už odplatným alebo bezodplatným, nedochádza k žiadnej zmene vo vzťahu k veriteľom.
Odvolací súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z rozhodného právneho názoru, že ak v čase po zániku a do vyporiadania BSM bol obchodný podiel prevedený na tretiu osobu je potrebné vychádzať z jeho hodnoty v čase zániku BSM. V prípade takého prevodu obchodného podielu sa má vychádzať z jeho ceny (ako hodnoty získanej za prevod).
Ak odvolací súd dospel k záveru, že uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu malo dôjsť na strane žalovanej k „zneužitiu práva“ v dôsledku čoho bolo potrebné prikloniť sa k názoru o určení hodnoty obchodného podielu ku dňu zániku BSM, bolo jeho povinnosťou označiť právny predpis na základe ktorého bol tento „nový“ názor prijatý a umožniť jej zaujať k nemu vlastné stanovisko.
Alternatívny petit je jedným z druhov petitov, ktorým žalobca vyhlasuje, že namiesto požadovaného plnenia je ochotný prijať iné plnenie. Pri alternatívnom petite oba petity musia byť dôvodné a vyhovením ktorémukoľvek z nich sa dosiahne žalobou požadovaný stav (žiada dve alebo viaceré alternatívne plnenia). Prichádza do úvahy tam, kde z hmotného práva vyplýva, že záväzok je možné splniť viacerými spôsobmi, a že právo voľby má dlžník. Tu je použitie alternatívneho petitu nevyhnutné, inak žalobca nemôže uspieť. Súd vtedy zaviaže na plnenie, ktoré si dlžník počas konania vyberie a vo zvyšku žalobu zamietne.