Nárok obchodného zástupcu na náhradu škody podľa zákona

Tento článok sa zaoberá právnou úpravou nárokov na náhradu škody v kontexte obchodného zastúpenia, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy Slovenskej republiky a Európskej únie.

Právny rámec náhrady škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže

Zákon č. 29/2017 Z. z. upravuje niektoré právne vzťahy súvisiace s právom na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a niektoré pravidlá uplatňovania tohto práva. Tento zákon implementuje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 5. 12. 2014).

Porušenie práva hospodárskej súťaže

Za porušenie práva hospodárskej súťaže sa považuje porušenie čl. 101 alebo čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016), nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4. 1. 2003) v platnom znení, zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.

Orgány hospodárskej súťaže

Orgánmi hospodárskej súťaže sú Európska komisia, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky a na účely § 4 ods. 2 aj orgán určený iným členským štátom podľa osobitného predpisu ako orgán zodpovedný za uplatňovanie čl. 101 alebo čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Program zhovievavosti

Program zhovievavosti je program podľa osobitného predpisu alebo program, ktorý sa týka uplatňovania čl. 101 alebo čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo obdobného ustanovenia vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže.

Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu

Rozsah náhrady škody

Náhrada škody pozostáva z náhrady skutočnej škody, ušlého zisku a úrokov z omeškania zo sumy skutočnej škody a ušlého zisku plynúcich od okamihu vzniku škody.

Dôkaz o porušení práva hospodárskej súťaže

Konečné rozhodnutie o porušení práva hospodárskej súťaže vydané v inom členskom štáte Európskej únie sa považuje za dôkaz o porušení práva hospodárskej súťaže, pokiaľ v súdnom konaní o náhradu škody nebude preukázaný opak.

Premlčacia doba

Nárok na náhradu škody sa premlčí uplynutím piatich rokov od splnenia podmienok podľa odseku 1 alebo uplynutím doby podľa § 6 ods. 2 zákona č. 29/2017 Z. z. Plynutie premlčacej doby sa preruší, ak orgán hospodárskej súťaže vykoná úkony na účely vyšetrovania alebo konania v súvislosti s porušením práva hospodárskej súťaže, ktorého sa týka žaloba o náhradu škody.

Zodpovednosť porušiteľov

Ak porušiteľ v rozsahu uplatneného nároku poškodenej osoby škodu uhradil, má právo požadovať náhradu od ostatných porušiteľov podľa ich účasti na spôsobenej škode. Osoba oslobodená od pokút je spoločne a nerozdielne zodpovedná len voči svojim priamym odberateľom, nepriamym odberateľom, priamym dodávateľom, nepriamym dodávateľom. Voči iným poškodeným osobám je spoločne a nerozdielne zodpovedná, len ak od ostatných porušiteľov, ktorí sa zúčastnili na tom istom porušení práva hospodárskej súťaže, nemožno získať náhradu škody.

Prenesenie zvýšenia ceny

Náhrada škody nesmie na ktoromkoľvek stupni dodávania tovaru alebo odberu tovaru (ďalej len „dodávateľský reťazec“) presiahnuť škodu, ktorá vznikla zvýšením ceny na danom stupni. Žalovaný môže v konaní o náhradu škody namietať, že žalobca preniesol celé zvýšenie ceny, ktoré vzniklo v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže, alebo jeho časť na iné osoby.

Prečítajte si tiež: Podnikatelia a paušálne výdavky: Vymáhanie pohľadávok

Ak nepriamy odberateľ preukázal, že žalovaný sa dopustil porušenia práva hospodárskej súťaže, v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže došlo k zvýšeniu ceny pre priameho odberateľa žalovaného a nepriamy odberateľ kúpil tovar, ktorý bol predmetom porušenia práva hospodárskej súťaže, alebo že kúpil tovar odvodený od tovaru, ktorý bol predmetom porušenia alebo ktorý obsahoval tovar, ktorý bol predmetom porušenia, predpokladá sa, že na nepriameho odberateľa bolo prenesené zvýšenie ceny podľa odseku 1.

Sprístupnenie dôkazov

Ak žalobca v súdnom konaní o náhradu škody predložil odôvodnený návrh obsahujúci primerane dostupné skutočnosti a dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody, môže súd za podmienok ustanovených v tomto zákone nariadiť žalovanému alebo tretej osobe, aby sprístupnili dôkazy, ktorými disponujú a sú podstatné na rozhodnutie vo veci; tým nie je dotknutá právomoc súdov podľa osobitného predpisu. Rovnaké právo má voči žalobcovi alebo tretej osobe aj žalovaný.

Súd môže od osoby žiadať, aby písomne odôvodnila označenie informácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu a aby predložila iné znenie alebo vyhotovenie informácií alebo podkladov vrátane popisu chránených informácií a podkladov, ktoré neobsahujú obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu. Súd chráni informácie a podklady, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou. Súd umožní nahliadnuť do informácií a podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou, strane v konaní podľa odseku 3 druhej vety, ak k tomuto postupu dá písomný súhlas osoba, ktorá tieto informácie a podklady poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, súd sprístupní tieto informácie a podklady na nazretie výlučne len zástupcovi strany v konaní. Ak ide o postup podľa odsekov 3 a 4, súd stranu v konaní alebo jej zástupcu vopred poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela, o čom súd spíše zápisnicu, ktorú strana v konaní alebo jej zástupca podpíše.

Súd môže na návrh strany v konaní nariadiť orgánu hospodárskej súťaže, aby sprístupnil dôkazy z jeho spisu, ak po nariadení sprístupnenia dôkazov súdom inej osobe požadované dôkazy neboli sprístupnené a bolo preukázané, že strana v konaní alebo tretia osoba podľa § 11 ods. 1 zákona č. 29/2017 Z. z. nemôže získať dôkazy inak. Návrh na nariadenie sprístupnenia dôkazov, ktorý nespĺňa podmienky podľa odseku 3, súd zamietne. Žalobca môže podať návrh, aby súd posúdil, či obsah dokumentov, ktoré sú vylúčené zo sprístupnenia podľa odseku 1, zodpovedá ich povahe podľa § 2 písm. g) a h) zákona č. 29/2017 Z. z. Na náležitosti návrhu sa primerane použije ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 29/2017 Z. z. Predtým ako súd posúdi obsah dokumentov podľa odseku 3, umožní osobe, ktorá urobila vyhlásenie podľa odseku 1 písm. a) alebo podanie podľa odseku 1 písm. b) zákona č. 29/2017 Z. z., aby sa k návrhu vyjadrila. Ak súd pristúpi k posúdeniu obsahu dokumentov podľa odseku 3, na tento účel zabezpečí, aby nedošlo k ich sprístupneniu stranám v konaní a tretím osobám s výnimkou osoby, ktorá vyhlásenie podľa odseku 1 písm. a) alebo podanie podľa odseku 1 písm. b) zákona č. 29/2017 Z. z. urobila.

Súd dôkazy podľa § 16 ods. 2 zákona č. 29/2017 Z. z. hodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Súd dôkazy podľa § 15 ods. 1 zákona č. 29/2017 Z. z. získané výhradne zo spisu orgánu hospodárskej súťaže v rámci súdneho konania o náhradu škody nevykoná, a ak budú v konaní predložené, tieto nepripustí dovtedy, pokým orgán hospodárskej súťaže neukončí konanie v súlade s § 15 ods. 2 zákona č. 29/2017 Z. z.

Prečítajte si tiež: Obchodný bonus z predaja

Mediácia a mimosúdne urovnanie

Súd neprizná poškodenej osobe náhradu škody spôsobenú niektorým z porušiteľov v rozsahu, v ktorom bola už uspokojená na základe úspešného riešenia sporu mediáciou alebo mimosúdnym urovnaním, ak dohoda o mediácii alebo dohoda o mimosúdnom urovnaní neurčuje inak. Ak sa porušiteľ dohodol na urovnaní sporu a náhrade škody, nemôžu ostatní porušitelia od porušiteľa, ktorý uzavrel dohodu o mediácii alebo dohodu o mimosúdnom urovnaní, požadovať, aby sa podieľal na uspokojení zvyšného nároku na náhradu škody. To neplatí, ak porušitelia, ktorí neuzavreli dohodu o mediácii alebo dohodu o mimosúdnom urovnaní, nie sú schopní uhradiť náhradu škody, ktorá zodpovedá zvyšnému nároku poškodenej osoby, ktorá uzavrela dohodu o mediácii alebo dohodu o mimosúdnom urovnaní. Pri určení nároku porušiteľa na náhradu od ostatných porušiteľov podľa § 6 ods. 3 zákona č. 29/2017 Z. z. sa zohľadní podiel porušiteľa, ktorý uzavrel dohodu o mediácii alebo dohodu o mimosúdnom urovnaní, na škode spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže.

Civilný sporový poriadok

Pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže sa postupuje podľa Civilného sporového poriadku, ak tento zákon v § 3 ods. 1 až 3, § 5, § 6, § 7 ods. 3 a 4 a § 11 až 17 neustanovuje inak. Pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže sa postupuje podľa Civilného sporového poriadku, ak tento zákon v § 3 ods. 4, § 4, § 7 ods. 5 až 7 a § 8 až 10 neustanovuje inak.

Prechodné ustanovenia

Ustanovenia tohto zákona sa použijú na nároky na náhradu škody vzniknuté po 26. decembri 2014. Ustanovenia tohto zákona sa použijú na konania o náhradu škody začaté po 26. decembri 2014.

Zodpovednosť za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch

Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca alebo zamestnávateľa, prípadne spoluzodpovednosť oboch strán, vzniká len za škodu pri výkone práce alebo v súvislosti s ňou. Výkonom práce je plnenie pracovných úloh na pracovisku, na pracovnej ceste, účasť na vzdelávaní s cieľom prehĺbenia kvalifikácie zamestnanca.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávatelia sú povinní zabezpečovať také pracovné podmienky, aby zamestnanci mohli riadne plniť svoje pracovné povinnosti bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Úlohou zamestnávateľov je posudzovať riziko poškodenia zdravia pri práci z hľadiska možností jeho vzniku i prípadných následkov, a to najmä u osobitných skupín zamestnancov (tehotné ženy, matky po pôrode do konca deviateho mesiaca, dojčiace ženy, mladiství, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou). Zamestnanci musia byť zaraďovaní na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav.

Zamestnávatelia sú povinní pravidelne hodnotiť riziká nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a na základe toho vypracovať zoznamy poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Osobné ochranné pracovné prostriedky sa poskytujú zamestnancom bezplatne. Zamestnávateľ zabezpečuje na svoje náklady ich opravy, pranie, čistenie a pod.

Za účelom predchádzania škody na majetku zamestnancov je zamestnávateľ povinný zaistiť bezpečnú úschovu osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania (t. j. uzamykateľné kancelárie, skrine, skrinky), vrátane úschovy obvyklých dopravných prostriedkov, ktoré používajú zamestnanci na cestu do zamestnania a späť. Za obvyklý dopravný prostriedok sa zásadne nepovažuje motorové vozidlo.

Na druhej strane je zamestnávateľ oprávnený na ochranu svojho majetku vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú alebo odnášajú zo svojho pracoviska alebo z objektu zamestnávateľa. Kontrolou sa rozumejú aj osobné prehliadky zamestnancov. Osobné prehliadky môžu vykonávať aj zamestnanci bezpečnostných služieb, ktorí vykonávajú ochranu majetku zamestnávateľa na základe zmluvy medzi zamestnávateľom a príslušnou bezpečnostnou organizáciou.

Povinnosti zamestnanca

Prevenčná povinnosť zamestnancov predchádzať škodám spočíva v tom, že každý zamestnanec si musí počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví alebo majetku ani k neoprávnenému majetkovému prospechu. Ak hrozí škoda, je zamestnanec povinný upozorniť na ňu vedúceho zamestnanca. Zamestnanec sám je povinný zakročiť, ak je neodkladne potrebný zákrok na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi. Nemusí tak urobiť vtedy, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť (napr. Nesplnenie povinnosti oznámiť hroziacu škodu alebo zakročiť sa vždy posudzuje individuálne vzhľadom na konkrétny prípad. Zohľadňuje sa pritom vzdelanie zamestnanca, jeho schopnosti, prípadne kvalifikácia.

Ak totiž zamestnanec vedome neupozorní vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo ak nezakročí, hoci by sa mohlo zabrániť hroziacej škode, môže zamestnávateľ požadovať od neho podiel na vzniknutej škode tak, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak škodu nemožno uhradiť inak. Keď zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému. Ak sa dôvodne domnieva, že výkonom práce bezprostredne a vážne ohrozuje život alebo zdravie, môže odmietnuť takúto prácu vykonávať.

Všeobecná a osobitná zodpovednosť zamestnanca

Pri všeobecnej zodpovednosti sa predpokladá nevina (prezumpcia neviny) zamestnanca a zamestnávateľ musí dokazovať jeho zavinenie. Pri osobitnej zodpovednosti sa predpokladá zavinenie zamestnanca a ak sa zamestnanec chce zbaviť úplne alebo sčasti zodpovednosti, musí sám preukazovať, že škodu nezavinil, že schodok alebo strata zvereného predmetu vznikli celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (napr. ak zamestnávateľ nezabezpečil podmienky pre ochranu zverených predmetov alebo nezabezpečil, aby so zvereným predmetom narábal len sám zamestnanec a aby ho mohol odkladať do uzamykateľnej skrine, resp. miestnosti).

Výška náhrady škody

Pri všeobecnej zodpovednosti je výška náhrady škody závislá od miery zavinenia zamestnanca. Zamestnávateľ nemusí žiadať od zamestnanca náhradu škody. Ak ju však žiada, je zamestnanec zodpovedajúci za škodu povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia, t. j. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom (t. j. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, a to úmysel alebo nedbanlivosť.

Prerokovanie náhrady škody

Zamestnávateľ je povinný najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá, prerokovať so zamestnancom náhradu škody. Zároveň je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov výšku požadovanej náhrady škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady. Ak zamestnanec chce uznať záväzok nahradiť škodu v určenej výške a dohodnúť si spôsob úhrady, je zamestnávateľ povinný uzavrieť takúto dohodu písomne, inak je dohoda neplatná.

Obmedzenie výšky náhrady škody

Obmedzenie výšky náhrady škody trojnásobkom priemerného mesačného zárobku neplatí, ak bola škoda spôsobená v opitosti, ktorú si sám privodil, alebo po použití iných omamných alebo psychotropných prostriedkov. Ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu z nedbanlivosti vyrobením nepodarku (chybného výrobku), je povinný na žiadosť zamestnávateľa nahradiť náklady vynaložené na materiál a mzdy, prípadne na potrebné opravy nepodarku aj stroja, ak ho pri výrobe nepodarku poškodil, a to až do sumy rovnajúcej sa polovici jeho priemerného mesačného zárobku. Túto povinnosť zamestnanec nemá, ak oznámil zamestnávateľovi závadu a tento mu neuložil povinnosť zastaviť prácu. Ak mal na škode podiel aj zamestnávateľ, uhrádza zamestnanec len pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti

Predpokladom osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu je uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa uzaviera písomne, inak je neplatná. Možno ju uzavrieť osobitne, ale môže byť aj súčasťou pracovnej zmluvy, prípadne dohody o zmene pracovnej zmluvy.

V dohode o hmotnej zodpovednosti musia byť presne vymedzené hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len predmety obehu a obratu, ktoré sa dajú vyúčtovať. Sú to najmä peniaze, ceniny, tovar obehu alebo obratu, napríklad tovar určený na predaj, na skladovanie, na prepravu, pohonné látky a bloky alebo poukážky na ne, návratné obaly, stravné lístky, cestovné lístky, poštovné známky, kolky atď. Aby mohol s týmito predmetmi zodpovedný zamestnanec bez rizika nakladať, musí mať k tomu vytvorené predpoklady. Ak je predmetom hmotnej zodpovednosti napríklad tovar na sklade, musí byť zabezpečené, aby mal do skladu prístup len on, prípadne len tie osoby, ktoré majú spoločnú hmotnú zodpovednosť. Podmienky hmotnej zodpovednosti sú splnené aj vtedy, ak predmety zamestnanec nemá stále pri sebe, ale sú zabezpečené proti zásahu inej osoby.

Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti nemôžu byť hodnoty neurčené na obeh a obrat, ani také, s ktorými nemá zamestnanec možnosť len sám nakladať. Predmetom dohody nemôžu byť podnikové alebo referentské vozidlá, drobný hmotný majetok, inventár, vybavenie kancelárií, zariadenie prevádzky, ani napríklad príbory, prestieradlá, palivá na kúrenie, budovy atď.

Zodpovednosť za schodok

Ak zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za peniaze, ceniny, tovar obehu alebo obratu, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok - pri inventúre, pri vyúčtovaní napr. Schodkom nie je škoda spôsobená poškodením alebo zničením predmetu. Ak zamestnanec svojím konaním porušil povinnosť týkajúcu sa uskladnenia tovaru, nejde o hmotnú, ale len všeobecnú zodpovednosť. Zamestnanec sa zodpovednosti zbaví len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil. Skutočnosť, že predmety hmotnej zodpovednosti boli ukradnuté tretími osobami, nezbavuje zamestnanca automaticky zodpovednosti.

Odstúpenie od dohody

Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti je jednostranný právny úkon účinný odo dňa oznámenia zamestnávateľovi. Zákon predpokladá písomnú formu, ale nie je neplatné ani ústne oznámenie o odstúpení. Okrem uvedených prípadov je možné, aby sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodol na skončení dohody o hmotnej zodpovednosti.

Spoločná hmotná zodpovednosť

Ak na tom istom pracovisku pracujú viacerí zamestnanci a hospodária spoločne, je možné uzatvoriť s nimi spoločnú hmotnú zodpovednosť, a to buď spoločne jednu dohodu, alebo viacero individuálnych dohôd, ale s klauzulou o spoločnej zodpovednosti. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca.

Inventarizácia

Pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru sa musí vykonať inventarizácia. Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, je povinný nahradiť schodok v plnej sume. Ak nie je schopný škodu uhradiť hneď, môžu sa dohodnúť na splátkach. Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vôbec alebo v určitej časti nezavinil - napríklad keď preukáže, že sa niekto vlámal do skladu.

tags: #obchodný #zástupca #nárok #na #náhradu #škody