
Paušálne výdavky predstavujú zjednodušený spôsob uplatňovania výdavkov pre niektorých podnikateľov. V kontexte obchodných vzťahov a prípadného vymáhania pohľadávok je dôležité poznať pravidlá a možnosti, ktoré s tým súvisia.
Nie každý podnikateľ má možnosť uplatňovať paušálne výdavky. Táto možnosť je obmedzená pre fyzické osoby - podnikateľov, ktorí dosahujú príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), z vytvorenia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a nie sú registrovaní pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7 alebo § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Paušálne výdavky, čiže výdavky percentom z príjmov, sú upravené v § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podmienkou pre ich uplatnenie je dodržanie stanovených pravidiel počas celého zdaňovacieho obdobia. Výška paušálnych výdavkov je ohraničená maximálnou sumou 20 000 €. Podnikateľ si môže uplatniť 60 % zo súčtu svojich zdaniteľných príjmov, pričom je povinný platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Paušálne výdavky prinášajú niekoľko výhod:
Na druhej strane, paušálne výdavky nemusia byť vždy finančne výhodné. Ak sú skutočné preukázateľné výdavky vyššie ako suma paušálnych výdavkov, je pre podnikateľa výhodnejšie uplatňovať skutočné výdavky.
Prečítajte si tiež: Obchodný zástupca a náhrada škody
Pán Peter pracuje ako lektor anglického jazyka. V roku 2022 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 33 300 €. Viedol evidenciu svojich skutočných výdavkov, ktorých výška bola 12 500 €. Okrem toho platil odvody do zdravotnej poisťovne v celkovej výške 2 700 €. V roku 2022 nebol pán Peter platiteľom DPH. V tomto prípade sa pánovi Petrovi neoplatí uplatniť paušálne výdavky.
Pán Roman pracuje ako živnostník, montér. V roku 2022 začal vykonávať túto činnosť a nie je platiteľom DPH. V roku 2022 pán Roman dosiahol príjem 19 500 €. Ak by si uplatnil paušálne výdavky, jeho daň by bola o 195 € nižšia ako pri skutočných výdavkoch. V tomto prípade sa mu oplatí uplatniť paušálne výdavky.
Pani Anna v roku 2022 dosiahla príjem 22 000 €. Zistila, že skutočne vynaložené výdavky sú v hodnote 13 300 €. Pre zostavenie daňového priznania platí svojej účtovníčke 150 €. V tomto prípade je pre ňu výhodnejšie zvoliť uplatňovanie paušálnych výdavkov, pretože ušetrí na dani vo výške 15€.
Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola zavedená novelou Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. februára 2013 zákonom č. 9/2013 Z. z. Táto novela transponovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbách v obchodných transakciách.
V zmysle § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. je výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky suma 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania dlžníka. Ak podnikateľovi dlžník nezaplatil viaceré faktúry, pričom ide o rôzne pohľadávky, má nárok na paušálnu náhradu za každú pohľadávku.
Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu
Súdny dvor Európskej únie sa zaoberal otázkou, či paušálna náhrada nákladov kryje všetky náklady spojené s uplatnením pohľadávky, alebo či je možné popri týchto nákladoch uplatňovať aj ďalšie náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, ako napr. náklady na právne služby v súvislosti s vypracovaním predžalobnej výzvy. Súdny dvor konštatoval, že paušálna náhrada nákladov kryje všetky náklady spojené s vymáhaním pohľadávky (tak interné ako aj externé) s tým, že pokiaľ tieto náklady prevýšia sumu 40 EUR, môže si túto prevyšujúcu sumu nákladov veriteľ v primeranej výške uplatniť popri paušálnej náhrade nákladov.
V slovenskom právnom prostredí nemožno náklady na právne služby spojené s predsúdnym vymáhaním pohľadávok považovať za trovy súdneho konania. Tieto náklady však možno zahrnúť pod príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Veriteľ by si mal tieto náklady uplatňovať len v primeranej výške (teda vo výške, ktorá spolu s ostatnými nákladmi vynaloženými na uplatnenie pohľadávky prevyšuje sumu 40 EUR), a mal by tento svoj nárok riadne preukázať (napr. dokladom o úhrade faktúry za právne služby).
Započítanie pohľadávok (kompenzácia) je jeden zo spôsobov zániku záväzkov dvoch podnikateľov, ktorí majú navzájom postavenie veriteľa a dlžníka. Všeobecná právna úprava započítania pohľadávok je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 580 a § 581). Ustanovenia o započítaní pohľadávok obsiahnuté v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka majú prednosť pred úpravou v Občianskom zákonníku.
Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). K započítaniu nedochádza automaticky, vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu.
Započítať možno vzájomné pohľadávky medzi veriteľom a dlžníkom. Nemožno započítať pohľadávky, ktoré nie sú vzájomné - veriteľ a dlžník nie sú totožné osoby. Na dosiahnutie „vzájomnosti“ pohľadávok sa môže využiť inštitút postúpenia pohľadávky.
Prečítajte si tiež: Obchodný bonus z predaja
Zápočet pohľadávok medzi platiteľmi dane nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti ani na uplatnenie práva na odpočítanie dane.
Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania. V praxi sa toto ustanovenie často mylne vykladá v tom zmysle, že nie je možné započítať pohľadávky a záväzky. V zmysle § 7 ods. 5 zákona o účtovníctve nemožno kompenzovať náklady a výnosy, výdavky a príjmy, pohľadávky a záväzky ako také.
Podľa § 21 ods. 1 ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľnými príjmami, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky, ktoré sú vymenované v jednotlivých písmenách tohto odseku 1, ako aj v § 21 ods. 2. Daňové výdavky sú uvedené v § 19 (a v § 20), nedaňové výdavky v § 21.
Pri dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedených v § 6 ods. 1 a 2 ZDP si daňovník môže uplatniť: