Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka: Komplexný pohľad

Občiansky zákonník Slovenskej republiky je základným právnym predpisom upravujúcim súkromnoprávne vzťahy. V tomto kontexte zohráva dôležitú úlohu aj inštitút uznania dlhu, ktorý je zakotvený v § 558 Občianskeho zákonníka. Tento článok sa zameriava na analýzu tohto ustanovenia a jeho vzťahu k premlčaniu, ako aj na ďalšie relevantné aspekty.

Ochrana práv a povinností

Právny systém Slovenskej republiky poskytuje ochranu subjektom, ktorých práva sú ohrozené alebo porušené. Podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.

Spôsobilosť fyzickej osoby

Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku, pričom pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.

Uznanie dlhu a premlčanie

Inštitút uznania dlhu je úzko spojený s problematikou premlčania. Premlčanie je inštitút, ktorý po uplynutí zákonom stanovenej doby bráni veriteľovi úspešne vymáhať svoje právo na súde, ak dlžník vzniesol námietku premlčania. Uznanie dlhu však môže mať vplyv na plynutie premlčacej doby.

Dôvody predĺženia premlčacej doby

Predĺženie premlčacej doby z kratšej (typicky 3 roky) na dlhšiu (10 rokov) má svoje opodstatnenie. Krátke premlčacie doby slúžia na to, aby súdy neboli zaťažované zisťovaním udalostí, ktoré sa odohrali dávno a ktoré sa nedajú zistiť vôbec, alebo len s ťažkosťami. Uznanému dlhu sa priznáva dlhšia premlčacia doba, pretože uľahčuje dokazovanie - existuje domnienka o trvaní dlhu.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre občiansky preukaz Tvrdošín

Rozlišovanie medzi uznaním dlhu a uznaním práva

V právnej teórii sa niekedy rozlišuje medzi uznaním dlhu podľa § 558 OZ a uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ. Ak dlžník uznáva premlčaný dlh vedome, ide o "uznanie dlhu" podľa § 558 OZ. Účinkom je, že veriteľovi svedčí vyvrátiteľná domnienka o trvaní dlhu v čase uznania, pretrháva sa pôvodná premlčacia doba a začína nová 10-ročná. Ak dlžník uzná premlčaný dlh nevedome, ide o "uznanie práva" podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ. V tomto prípade veriteľ nemá domnienku, ale s premlčaním je to rovnaké ako pri uznaní dlhu.

Kritika rozlišovania

Niektorí právnici spochybňujú opodstatnenosť tohto rozlišovania. Ak "uznanie práva" nemá vytvárať domnienku, ktorá má uľahčiť dokazovanie, potom nie je dôvod na predlžovanie premlčacej doby. Ak veriteľovi nesvedčí domnienka, tak papier s takým uznaním pre neho nemá žiadnu hodnotu a dôkazne sa nikam nepohli. Preto sa predpokladá, že § 110 ods. 1 druhá veta OZ má na mysli uznanie dlhu podľa § 558 OZ.

Judikatúra

Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozsudku sp. zn. 17Co/231/2018 z 24. 4. 2019 riešil vzťah § 110 ods. 1 OZ a § 558 OZ takto: "Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel (§ 558 posledná veta Občianskeho zákonníka); ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky."

Náležitosti uznania dlhu

Podľa § 558 prvá veta Občianskeho zákonníka, na platnosť uznania dlhu sa vyžaduje písomná forma. Nedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Elektronická komunikácia ako uznanie dlhu

V súčasnosti sa vedú diskusie o tom, či je možné považovať elektronickú komunikáciu za platné uznanie dlhu. Krajský súd v Banskej Bystrici v spomínanom rozsudku uviedol, že predložená elektronická komunikácia žalobcu a žalovaného je ako tvrdené uznanie dlhu absolútne neplatná pre nedostatok formy vyžadovanej zákonom. Súd argumentoval tým, že na zachovanie písomnej formy právneho úkonu nestačí len také jeho vyjadrenie, ktoré umožňuje zachytenie jeho obsahu, ale ako nevyhnutná podmienka je potrebný aj podpis konajúcej osoby (v niektorej z prípustných foriem, napr. vlastnoručný podpis, mechanický podpis, zaručený elektronický podpis a podobne).

Prečítajte si tiež: Registrácia na úrade práce bez dokladu totožnosti: Čo robiť?

Jednoduchý elektronický podpis

Nariadenie EIDAS pozná aj tzv. jednoduchý (obyčajný) elektronický podpis. Ak prostredníctvom sociálnej siete uskutočním právny úkon, ktorý má všetky náležitosti, a je celkom zjavne identifikovateľné, kto tento právny úkon vykonal, tak písomná forma je splnená a k právnemu úkonu som pripojil elektronický podpis v podobe jednoduchého elektronického podpisu, ktorý je jedným z 3 druhov elektronického podpisu.

Spotrebiteľské zmluvy

Občiansky zákonník obsahuje aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú upravené v prospech spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Zmluva o pôžičke

Zmluva o pôžičke je upravená v § 657 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Na uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

Úroky pri peňažnej pôžičke

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Prečítajte si tiež: ZŤP: Poplatky a benefity

tags: #obciansky #zakonnik #uznanie #dlhu #paragraf #22