Obdobia doplatenia dôchodku na Slovensku: Kompletný prehľad

Posudzovanie nároku na dôchodok a jeho výška závisí od doby dôchodkového poistenia, teda odpracovaných rokov. Do tejto doby sa za určitých podmienok započítava aj doba štúdia a existuje možnosť doplatenia poistného za určité obdobia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o obdobiach, za ktoré je možné doplatiť si dôchodkové poistenie na Slovensku, ako aj o podmienkach a obmedzeniach s tým spojených.

Doplatenie poistného: Základné informácie

Ak ste v minulosti neplatili poistné na dôchodkové poistenie, ale chceli by ste, aby sa vám dané obdobie započítalo do doby poistenia, máte možnosť si ho dodatočne doplatiť.

Obdobie, za ktoré je možné doplatiť poistné:

• Poistné je možné doplatiť za obdobie od 1. januára 2004 (resp. obdobia prerušenia dôchodkového poistenia od 1. januára 2004).
• Táto možnosť nie je časovo obmedzená, pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca.

Dôležité aspekty doplatenia poistného:

• Vymeriavací základ, z ktorého zaplatíte poistné na dôchodkové poistenie dodatočne, si určíte sám.
• Pri dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie nie je stanovená splatnosť poistného.
• Sociálna poisťovňa ho nemôže predpísať ani vymáhať.
• Pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity.

Doba štúdia a jej započítavanie do dôchodku

Otázka započítavania doby štúdia do doby dôchodkového poistenia je kľúčová pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky.

Obdobie pred 1.1.2004:

• Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba.
• To znamenalo, že pred rokom 2004 bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok aj za dobu štúdia.

Obdobie po 1.1.2004:

• Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
• Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO.

Príklad:

Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.

Štúdium na strednej škole:

Započítanie doby štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka.

Prečítajte si tiež: Mnemotechnické pomôcky v histórii

Povinná školská dochádzka v minulosti:

• V minulosti bola povinná školská dochádzka 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).

Zákony upravujúce povinnú školskú dochádzku v minulosti:

• Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978 bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov. (Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka pred šk. rokom 1961/1962).
• Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984 bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1984.
• Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008 bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
• Od školského roku 1990/1991 po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. (ďalšia novela zákona č. 29/1984 Zb. bola vykonaná zákonom č. 171/1990 Zb.). Občania narodení v období po 31. auguste 1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, a preto nemusia preukazovať dátum jej skončenia.

V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.

Vymeriavací základ pri doplatení poistného

Výška vymeriavacieho základu je dôležitá pre výpočet dôchodku.

• Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca.
  • Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €.
• Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy.
• Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, ktorá bola zistená, resp. 3-násobok priemernej mzdy (resp. max. 2004 … max. 2005 … max. 2006 … max. 2007 … max. 2008 … max. 2009 … max.).

Praktické príklady:

• Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €.
• V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší.
• Viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020.

Ďalšie možnosti doplatenia poistného

Okrem doplatenia poistného za obdobie nezamestnanosti existujú aj ďalšie možnosti.

• Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení si môže poistné na dôchodkové poistenie spätne doplatiť aj zamestnávateľ, ak boli zamestnanci s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Fígle pre zapamätanie si historických období

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dôchodku

tags: #obdobia #doplatenia #dôchodku #na #Slovensku