Dôchodkové poistenie, evidencia nezamestnaných a ich vzájomné podmienky

Nezamestnanosť je jav, ktorý zasahuje jednotlivcov aj celú spoločnosť. Pre jednotlivca to znamená nielen finančnú stratu, ale aj zníženie spoločenského postavenia, sebadôvery a často aj zdravia. Štát sa snaží riešiť nezamestnanosť na rôznych úrovniach prostredníctvom politík zamestnanosti, aktívnych opatrení na trhu práce a systému sociálneho zabezpečenia. V kontexte dôchodkového poistenia a evidencie nezamestnaných je dôležité rozumieť, ako sa tieto dva systémy prelínajú a aké podmienky musia byť splnené, aby sa obdobie nezamestnanosti započítalo do dôchodku.

Započítanie doby štúdia do dôchodkového poistenia

Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky zohráva významnú rolu doba dôchodkového poistenia, často označovaná ako "odpracované roky". Dôležitou otázkou je, či sa do tejto doby započítava aj obdobie štúdia.

Do 31. decembra 2003 sa doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba podľa vtedajších predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). To znamenalo, že aj za obdobie štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok podľa vtedy platných pravidiel.

Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 66 tohto zákona sa ako obdobie dôchodkového poistenia hodnotí aj obdobie, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát (napríklad za osoby, ktoré sa starajú o deti do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok). Od roku 2004 však doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO.

Napríklad, ak sa pani Alica narodila v roku 1983 a študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007, započíta sa jej len doba vysokoškolského štúdia v rokoch 2002 a 2003.

Prečítajte si tiež: Započítavanie rokov do dôchodku pri rodičovskej dovolenke

Započítanie štúdia na strednej škole

Započítanie štúdia na strednej škole je zložitejšie a závisí od toho, ako bola posudzovaná povinná školská dochádzka v čase, keď občan navštevoval základnú a strednú školu. Povinná školská dochádzka bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je 10-ročná).

• Školský rok 1961/1962 - 1977/1978: Podľa zákona č. 186/1960 Zb. trvala povinná školská dochádzka jednotne deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka v školskom roku 1961/1962.
• Školský rok 1978/1979 - 1983/1984: Podľa zákona č. 63/1978 Zb. sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1984.
• Školský rok 1984/1985 - 2007/2008: Podľa zákona č. 29/1984 Zb. trvala povinná školská dochádzka desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. od školského roku 1990/1991 sa táto možnosť zrušila.

Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval. Občania narodení po 31. auguste 1982 už končia povinnú školskú dochádzku (desaťročnú) v prvom ročníku strednej školy a nemusia preukazovať dátum jej skončenia.

Evidencia na úrade práce a jej vplyv na dôchodkové poistenie

Evidencia na úrade práce je spojená s nezamestnanosťou. Osoba, ktorá je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je v určitých prípadoch a po splnení podmienok v tzv. náhradnej dobe dôchodkového poistenia. To znamená, že aj obdobie evidencie na úrade práce sa môže započítať do doby dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa pri výpočte dôchodku započítava dobu dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj náhradné doby, vrátane obdobia evidencie na úrade práce s dávkou v nezamestnanosti.

Je však dôležité rozlišovať medzi evidenciou na úrade práce a poberaním dávky v nezamestnanosti. Na výšku dôchodku má vplyv nielen počet odpracovaných rokov, ale aj vymeriavací základ, teda suma, z ktorej sa platilo poistné. Počas evidencie na úrade práce platí štát zdravotné odvody za každého evidovaného uchádzača o zamestnanie, a to bez ohľadu na poberanie dávky.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Osoba, ktorá sa zaeviduje na úrade práce ako nezamestnaná, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Každý, kto pracuje na základe pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské

Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného či materského.

Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhové zabezpečenie.

Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.

Opätovné zaradenie do evidencie a dávka v nezamestnanosti

V § 105 zákona ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.

V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Prečítajte si tiež: Všetko o doplatení poistného

Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu (§ 119 ods. 4 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z.).

Dobrovoľná evidencia na úrade práce

Evidencia na úrade práce je dobrovoľná. Ak sa rozhodnete po strate zamestnania zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je potrebné podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Táto evidencia prináša pre nezamestnaných výhody, minimálne nemusíte hradiť zdravotné poistenie, odvedie ho za vás štát.

Ak sa rozhodnete zaevidovať na úrade práce, vaša žiadosť musí obsahovať aj povinné prílohy, ktorými sú platný občiansky preukaz, resp. preukaz totožnosti, kópia dokladu o rozviazaní pracovného pomeru a kópia dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní.

Získavanie informácií o obdobiach poistenia

Evidencia na úrade práce je dôležitou súčasťou systému služieb zamestnanosti a zohráva svoju úlohu aj v oblasti sociálneho poistenia. V tomto prípade je potrebné požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie informácií o evidovaných obdobiach poistenia alebo si tieto informácie overiť elektronicky prostredníctvom portálu Slovensko.sk, ak máte aktivovaný eID.

tags: #obdobie #dochodkoveho #poistenia #evidencia #nezamestnanych #podmienky