
Dôchodkový systém na Slovensku prešiel v roku 2004 zásadnou reformou. Táto reforma ovplyvnila spôsob, akým sa vypočítava výška starobného dôchodku a aké obdobia sa do dôchodkového poistenia započítavajú. Článok sa zameriava na obdobie dôchodkového poistenia pred rokom 2004 a ako sa toto obdobie zohľadňuje pri výpočte súčasných dôchodkov.
Často sa stretávame s mylnými predstavami o výpočte dôchodku. Jedným z najčastejších mýtov je, že výška dôchodku sa jednoducho vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (POMB), odpracovaných rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH). Hoci tento vzorec zjednodušene vyjadruje princíp výpočtu, realita je zložitejšia.
Druhým mýtom je, že dlhodobo nezamestnaný nemá nárok na starobný dôchodok. Hoci to platilo do konca roku 2003, súčasná legislatíva umožňuje získať nárok na dôchodok aj pri dlhšej nezamestnanosti, ak sú splnené ďalšie podmienky.
Už od roku 2004 platí, že na výšku dôchodku má vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca. Presnejšie povedané, priemerný osobný mzdový bod (POMB) sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984. Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok, resp. zárobok od roku 1984.
Rozhodujúce obdobie je obdobie, za ktoré sa zisťujú príjmy (vymeriavacie základy) potrebné na výpočet POMB. Napríklad, muž narodený začiatkom roku 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025. Na výške jeho vymeriavacieho základu, resp. POMB dosiahnutého v roku 2026, už nebude závisieť výška jeho dôchodku. Ak mu bude povedzme v septembri 2026 končiť pracovný pomer a pri odchode zo zamestnania dostane zaujímavé odstupné alebo odchodné (z čoho sa zaplatia vysoké odvody) - do lepšieho dôchodku sa mu to nepremietne.
Prečítajte si tiež: Započítavanie rokov do dôchodku pri rodičovskej dovolenke
Do doby dôchodkového poistenia sa započítava aj doba dôchodkového poistenia získaná v iných členských štátoch EÚ, ďalej na Islande, Nórsku, vo Švajčiarsku a v ďalších štátoch, s ktorými má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení.
Áno, ak bola žena pred rokom 2004 na MD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len 0,6 (v prepočte za celý kalendárny rok), a ak bola na RD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len (!) 0,3.
Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou POMB, teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie.
Ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, presahuje hodnotu 1,25, tak z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %. Naopak, ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, nedosahuje hodnotu 1,00 - pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00.
Často sa na mňa obraciate s otázkami typu: "Poistencovi chýba do dôchodku ešte 4-5 rokov, mal by si vo svojej s. r. o. vyplácať čo najvyššie odmeny…" Odpoveď znie: Áno, čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. Tu je však podstatné, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť. Čím viac rokov dôchodkového poistenia získa, tým viac zaplatí na odvodoch. A čím vyššie odvody si zaplatí, tým vyššie odvody si zaplatí… Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku. Až na výnimky - takou je doplatenie poistného na dôchodkové poistenie za roky 2004, 2005, 2006 (napr. ak ste boli v týchto rokoch nezamestnaní).
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské
Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú "zásluhové", čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte. Zásluhovosť - premieta sa do samotného vzorca pre výpočet dôchodku, SD = POMB x ODP x ADH … čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok.
Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Napríklad, podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.
Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka.
Prečítajte si tiež: Všetko o doplatení poistného
Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).