Daňové aspekty výsluhového príspevku na Slovensku

Výsluhový príspevok je špecifická dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú majú nárok policajti, vojaci a hasiči po splnení určitých podmienok. Tento článok sa zameriava na daňové aspekty výsluhového príspevku na Slovensku, najmä v kontexte zdaňovania a uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Sociálne zabezpečenie vojakov a výsluhový dôchodok

Sociálne zabezpečenie vojakov na Slovensku riadi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý preberá zodpovednosť za výkon zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov. Výška výsluhového dôchodku sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov. Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok v pomere 37,5 % z tejto vypočítanej sumy. Medzi 26. a 30. rokom služby sa výsluhový dôchodok zvyšuje o 2 % za každý rok a medzi 31. a 35. rokom o 3 % za každý rok. Od 36. roku sa výsluhový dôchodok nemení.

Dôležité je zdôrazniť, že ide o výrazne odlišný systém od bežného dôchodkového systému spravovaného Sociálnou poisťovňou. Nie je solidárny podľa výšky príjmu, ale viac odmeňuje dĺžku služby. Priemerný výsluhový dôchodok v roku 2018 dosahoval 819 eur. Pre porovnanie, priemerný plat profesionálneho vojaka bol v roku 2018 1 495 eur a priemerný starobný dôchodok bol 444 eur. Aj napriek tomu, že vojaci odvádzajú odvody vo výške 36,2 %, ich dôchodkový systém si vyžaduje každoročné dotácie. Rozpočet ministerstva obrany aj na rok 2022 počítal s dotáciou vyše 57 miliónov eur.

Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný a ak vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný dôchodok. Okrem výsluhového dôchodku má profesionálny vojak nárok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. V prípade, že má vojak nárok na viacero dôchodkov, poberá iba jeden, a to ten, ktorý je vyšší. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia minul na dávky výsluhového zabezpečenia v roku 2018 takmer 170 miliónov eur.

Zdaňovanie odchodného

Odchodné sa zdaňuje, okrem prípadov, ak bolo v čase vzniku nároku na odchodné oslobodené od dane (k 31. 12. 2003 podľa § 52 ods. 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z.). Poistné na povinné verejné zdravotné poistenie sa z odchodného neodvádza podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. Odchodné netvorí vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie podľa § 98 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok

Výsluhový dôchodok a jeho zvyšovanie

Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30 a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu) sa neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Pre rok 2024, keďže suma životného minima k 1.1.2024 je stanovená vo výške 268,88 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje sumu 5 646,48 eura.

Vplyv poberania dôchodku na uplatnenie nezdaniteľnej časti

Ak je daňovník poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a tento dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1., situácia sa mení.

Podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti pri poberaní dôchodku

Ak je daňovník poberateľom dôchodku už k 1.1.2024, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2024 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (5 646,48 eura). Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 646,48 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku

S účinnosťou od 1.7.2024 sa na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok.

Príklady z praxe

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov z praxe:

• Príklad 1: Daňovník poberá celý rok 2024 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2024 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. V tomto prípade daňovníkovi nevznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, pretože jeho ročný dôchodok presahuje sumu 5 646,48 eura.
• Príklad 2: Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2024. Naďalej dosahuje príjem z podnikania. V tomto prípade má daňovník nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane v plnej výške, pretože k 1.1.2024 nebol poberateľom starobného dôchodku.
• Príklad 3: V roku 2024 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2022 vo výške 680 eur. Za rok 2022 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2022 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2022 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2023, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2023 mu nevznikol nárok. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2024, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2024 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2024, t. j. 5 646,48 eura.
• Príklad 4: Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2024 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2024? Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 nepresiahne sumu 5 646,48 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 646,48 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku. Vdovský dôchodok sa do tohto úhrnu nezapočítava.

Špecifické situácie

• Invalidný dôchodok: Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
• Spätne priznaný dôchodok: Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
• Poberanie výsluhového dôchodku zo zahraničia: U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2024, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024, ak jeho ročný dôchodok presiahne sumu 5 646,48 eura.

Dôležitosť správneho uplatnenia nezdaniteľnej časti

Je dôležité, aby si daňovníci správne uplatňovali nezdaniteľnú časť základu dane, pretože nesprávne uplatnenie môže viesť k daňovým nedoplatkom a sankciám. V prípade nejasností je vhodné obrátiť sa na daňového poradcu alebo priamo na daňový úrad.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a dane: Ako na to?

tags: #vysluhovy #prispevok #zdaňovanie