Daňové oslobodenie starobných dôchodcov: Komplexný prehľad

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) pre starobných dôchodcov na Slovensku, a to na základe zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Cieľom je zabezpečiť jednotný postup pri uplatňovaní týchto ustanovení.

Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD)

NČZD sú sumy, o ktoré si daňovník - fyzická osoba - môže znížiť svoj základ dane. Tento základ dane sa zisťuje z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) alebo z príjmov podľa § 6 ZDP. Medzi najčastejšie NČZD patria:

• NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP)
• NČZD na manželku (manžela) [§ 11 ods. 3 ZDP]
• NČZD, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8 ZDP)

NČZD na daňovníka a jej uplatnenie

Ak základ dane daňovníka v príslušnom zdaňovacom období dosiahne maximálne 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru daného roka, ročná NČZD na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy platného životného minima.

Kto nemá nárok na NČZD na daňovníka?

V súlade s § 11 ods. 6 ZDP, nárok na NČZD na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom:

• starobného dôchodku,
• vyrovnávacieho príplatku,
• predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,
• starobného dôchodkového sporenia,
• dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,
• výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia.

Táto výnimka platí aj pre daňovníkov, ktorým bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku (vrátane prípadného 13. dôchodku) je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Čiastočný nárok na NČZD na daňovníka

Ak suma dôchodku (vrátane 13. dôchodku) nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, môže si daňovník znížiť základ dane len o rozdiel medzi sumou NČZD a vyplatenou sumou dôchodku (vrátane 13. dôchodku).

Poznámka: Od 1. júla 2024 sa na účely výpočtu NČZD na daňovníka pripočítava k sume vyplateného dôchodku aj 13. dôchodok poberateľa dôchodku. Toto vyplácanie upravujú § 78e zákona č. 328/2002 Z. z. a § 77a až 77d zákona č. 461/2003 Z. z. Na uplatnenie NČZD má vplyv len ten 13. dôchodok, ktorý sa vypláca v súvislosti s dôchodkom definovaným v § 11 ods. 6 ZDP.

Spätne priznaný dôchodok a dodatočné daňové priznanie

Podľa § 32 ods. 11 ZDP, ak bol daňovníkovi spätne priznaný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, je povinný podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka. Ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu [§ 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z.].

Príklad: Daňovník splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku v roku 2022, ale o výplatu požiadal až 4. júla 2024. NČZD na daňovníka si uplatňoval každoročne v plnej sume. Dňa 14. októbra 2024 mu bolo doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný dôchodok k 3. januáru 2022. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 predstavovala 5 642 €.

Vzhľadom na to, že v roku 2024 je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023. V tomto priznaní si neuplatní NČZD na daňovníka, pretože suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto obdobie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené rozhodnutie o priznaní dôchodku, t. j. do 30. novembra 2024. V rovnakej lehote bude dodatočne priznaná daň splatná.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Pri uplatnení NČZD na daňovníka za rok 2024 sa postupuje podľa § 11 ods. 6 ZDP. Ak je úhrnná suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyššia ako suma NČZD na daňovníka, nárok na NČZD na daňovníka za rok 2024 nevznikne.

Ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku a naďalej poberá napr. invalidný dôchodok. K spätnému priznaniu starobného dôchodku na účely aplikácie § 11 ods. 6 ZDP nedochádza, ak bol daňovníkovi priznaný jednorazový doplatok k starobnému dôchodku za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.

Príklad: Sociálna poisťovňa oznámila daňovníkovi, že mu bude od 25. novembra 2024 vyplácaný starobný dôchodok preddavkovo v sume 368,50 € mesačne, a to do času, kedy bude vypočítaná skutočná výška starobného dôchodku. Daňovník, ktorému je starobný dôchodok priznaný preddavkovo, sa na účely uplatnenia NČZD na daňovníka považuje za poberateľa starobného dôchodku, preto preddavkovo vyplácaný starobný dôchodok je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na NČZD na daňovníka za rok 2025. K začiatku zdaňovacieho obdobia 2024 daňovník nebol poberateľom starobného dôchodku, preto uvedená skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024.

Uplatňovanie NČZD na daňovníka u zamestnávateľa

Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP. Toto vyhlásenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle.

Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 39 ods. 16 ZDP). Zamestnávateľ môže určiť podrobnejšie podmienky elektronickej komunikácie so zamestnancom.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Zmena podmienok a povinnosti zamestnanca

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe (napríklad zmenou vo vyhlásení), ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. 7 ZDP).

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na NČZD na daňovníka ku dňu, kedy táto skutočnosť nastala (§ 36 ods. 8 ZDP).

Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na NČZD na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení zamestnanec neuvedie inak (§ 36 ods. 9 ZDP).

Výpočet preddavku na daň a ročné zúčtovanie

Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP zníži základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Pri mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ NČZD na daňovníka postupne znižuje v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) ZDP až pri ročnom zúčtovaní [§ 35 ods. 1 písm. b) ZDP].

Daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou

Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

Preukazovanie nároku na NČZD na daňovníka

Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP). Uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP.

V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených (§ 37 ods. 2 ZDP).

Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 55/2017 Z. z.). Takýmto zamestnávateľom je zamestnávateľ, ktorý v zmysle zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii).

Ak si daňovník uvedený v § 11 ods. 6 ZDP uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal.

tags: #starobný #dôchodca #dane #oslobodenie #od #dane