Odborná literatúra ako sprievodca po rozvode: Rozvod a jeho dopad na deti

Rozvody sa v súčasnosti stávajú bežným riešením problémov v rodine. Aj keď rozvodom trpia všetci zúčastnení, najviac ovplyvní dieťa a jeho ďalší život, bez ohľadu na to, v akom veku týmto obdobím musí prejsť. V tomto článku sa pozrieme na manželstvo a rodinu, ktoré v súčasnosti prechádzajú krízou, a ako sa s týmto náročným obdobím vyrovnať, s dôrazom na potreby detí.

Manželstvo a rodina v kríze: Úvod

Rozvod bol donedávna pre väčšiu časť spoločnosti niečím ojedinelým. Avšak v súčasnosti, kedy sú rozvody častým javom, ani spoločnosť ich neposudzuje tak negatívne ako kedysi. Manželia sa v súčasnosti rozvádzajú z rôznych, niekedy až absurdných príčin. Pravdepodobne najviac zasiahnuté touto skutočnosťou bývajú práve ich potomkovia, deti. Rodičia si málokedy uvedomujú, ako sa správajú, ako to ich dieťa vníma a aké následky to môže zanechať na ich živote.

Manželstvo: Trvalé spoločenstvo muža a ženy

Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným Slovenskou republikou. Takýmto spôsobom nie je možné uzavrieť iný zväzok. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo.

Manželstvo sa často vymedzuje ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje niektoré úlohy, či funkcie v spoločnosti. Takto chápané manželstvo upravuje vzťahy medzi dvoma ľuďmi, a to predovšetkým majetkové a právne. V projekcii majetkovo - právnych vzťahov však vystupuje otázka, a to tá, že aj súčasný trend propagácie legalizovaných partnerstiev rieši majetkovo - právne vzťahy, pričom neriešia otázku plodenia a výchovy detí (čo môžeme považovať za možnosť zrovnoprávnenia s klasickou rodinou), ale často ide len o majetkovo-právne vzťahy, čiže zameranie sa skôr na majetok a nie rodinu.

Rodina: Základná bunka spoločnosti

Rodina je sociálnou skupinou, ktorá je zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Možno ju charakterizovať aj ako primárnu, neformálnu a intímnu sociálnu skupinu a základnú spoločenskú jednotku, ktorá je často považovaná za kolísku ľudstva a výchovy.

Prečítajte si tiež: Viac o odbornej starostlivosti

Rodina je spoločensky schválená forma partnerských vzťahov dvoch rovnoprávnych, rovnocenných a milujúcich sa ľudí, spojená pevným príbuzenským a pokrvným zväzkom. Jej znakom je intímne spolužitie v jednej domácnosti, spolupráca, pomoc a kooperácia jej členov. Atmosféra rodinného prostredia je daná vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a ostatnými členmi rodiny. Dieťa sa formuje podľa rodinných vzťahov, podľa rodinného prostredia, v ktorom vyrastá. To, čo dieťa v rodine vidí, to aj napodobňuje. Dospelí, najmä rodičia, sú preň vzorom v akomkoľvek konaní.

Kríza v manželstve a jej dopad na deti

Rodičia sú v období rozvodu obvykle menej vnímaví k detským potrebám. Riešia akútne problémy ich vzťahu a na iné im už nezostáva síl. Krízové situácie v manželstve a partnerstve patria bezpochyby nielen medzi najčastejšie, ale tiež medzi najintenzívnejšie prežívané krízové udalosti vôbec. Zasahujú človeka väčšinou nepripraveného a bez predchádzajúcich varovných signálov. WHO, Svetová zdravotnícka organizácia, zaraďuje partnerské rozvraty, rozvody a krízy medzi najvýraznejšie stresové životné udalosti.

Kríza rodiny súvisí s dnešnou dobou. Medzi základné faktory, ktoré spúšťajú krízu v súčasných rodinách, považujeme:

• Výrazný pokles natality a redukciu štruktúry rodiny (max. 2 deti)
• Neúplné rodiny, často vznikajúce vďaka rozvodovosti
• Otázku konkubinátu, resp. kohabitácie: najmä častých rozchodov, znovu zoznámenia, neodpustenia, sklamania zo vzťahu
• Fenomén registrovaných homosexuálnych partnerstiev: otázka suicídia ľudí, ktorí sa cítia byť homosexuálmi a otázka suicídia tých, ktorí sa hanbia sa homosexuálne deti (rodičia, širšia rodina a pod.)
• Absenciu finančných zdrojov
• Impotenciu
• Depriváciu
• Atomizáciu rodín a následne vznik tzv. Single, mingle, či patchwork rodiny.

Negatívny vplyv to má predovšetkým na deti, ktoré dianie okolo seba prirodzene veľmi intenzívne vnímajú. Je to obzvlášť nepríjemné, keď sa konflikt medzi rodičmi premietne aj do spôsobu, akým sa deťom oznámi, že sa rozvádzajú. Často sa to začína zabuchnutím dverí a jeden z rodičov, ktorý viac stojí o rozvod, to akoby vmietne celej rodine do očí. V knihe sa spomína, že deti netraumatizuje samotný rozvod, ako skôr konflikty, ktoré ho sprevádzajú.

Ako predísť traume z rozvodu u detí?

Hoci čas, ktorý je potrebný na vyrovnanie sa s novou situáciou, sa nedá urýchliť, nemusí to byť nevyhnutne tak, že z rozvodu ostane trauma. Dôležité je, aby sa pri tom na nič dôležité nepozabudlo. Pozornosť sa teda dá včas preniesť na reálny život po samotnom rozvode. Keď si my dospelí predstavíme, že by väčšinu nášho života tvoril podobný kolotoč nezhôd a hádok, tak si možno uvedomíme, aké je pre deti nepríjemné, keď sa úľava z uzatvorenia jednej kapitoly a možnosť začať žiť novú „normálnosť“ odďaľuje. Deti síce majú veľkú schopnosť adaptovať sa, ale určite to pre ne predstavuje neprimeranú záťaž a stres.

Prečítajte si tiež: Definícia Odbornej Starostlivosti

Ako sa správať k deťom počas rozvodu?

V priebehu rozvodu sa rodičia často správajú tak, že to navonok pôsobí veľmi egoisticky - bojujú medzi sebou, otvorene sa hádajú alebo si posielajú odkazy, a pritom akoby zabúdajú na deti. Aby sme boli fér, ono je to vlastne prirodzené, že sú vtedy dospelí ľudia zahltení svojimi emóciami, ktoré sú veľmi intenzívne. Ale, samozrejme, rola dospelého človeka - rodiča, mamy, otca - je veľmi dôležitá a nezameniteľná. Môžu prísť odborníci, môžu prísť iní členovia rodiny, ale rodičia by mali hľadať možnosti, aby dokázali a vládali zastať si svoju rolu, ktorú budú mať aj po rozvode, pretože ani potom neprestanú byť rodičmi.

Deti nepotrebujú byť len utešované. Je preto dobré, ak si partneri vedia zachovať zodpovednosť a intenzívne vyeskalované hádky sa nebudú diať na očiach detí. Obzvlášť sa to týka témy majetkového vyrovnania či rôznych ďalších záväzkov, ktoré sú často existenciálne náročné. Rodičia si vtedy môžu predhadzovať nejaké sumy, a keď to deti počujú, môžu mať pocit, že si ich rodičia budú takýmto spôsobom platiť a kupovať starostlivosť o ne.

Nechcem, aby to vyznelo tak, že sa majú rodičia pred deťmi pretvarovať. Hnev je emócia, ktorú je veľmi náročné zadržať, takisto aj hlboký žiaľ. A je v poriadku, keď deti uvidia rodičov v emócii. Dieťa sa môže cítiť previnilo ako prostredník ďalších hádok a zraňovania, hoci v danej situácii neurobilo nič zlé, len spontánne vyjadrilo náklonnosť a lásku. Nechcelo si vyberať, na čiu stranu sa teda prikláňa.

Čo by mali deti počuť od svojich rodičov?

V prvom rade je ideálne, aby to boli práve oni dvaja, ktorí deťom citlivým spôsobom povedia o tom, že sa idú rozviesť. Samozrejme, je to veľmi náročné, no je dobré, ak sa rodičia odvážia úprimne a priamo ísť do tejto ťažkej témy. Samozrejme, závisí aj od veku detí, akým spôsobom sa to udeje, rodičia by ich mali hlavne ubezpečiť, že ich naďalej obaja ľúbia, aby deti vedeli, že spolu s rozchodom rodičov neprídu aj o ich lásku. Rodičia by im mali ďalej vysvetliť, že oni dvaja potrebujú teraz žiť každý sám - to by už deti mali vedieť pochopiť.

Ak sa taký rozhovor podarí, tak je to dôležitý krok, ktorý deti v konečnom dôsledku aj ocenia, pretože dostali od rodičov dôveru. Neexistuje jeden presný recept, ako to zvládnuť.

Prečítajte si tiež: Definícia odbornej starostlivosti predstavenstva

Ako rozlíšiť vinu a pocit viny u detí?

Pre dieťa je ten pocit viny reálny, a tak s ním aj treba narábať. Aj keď robíme s dospelými klientmi a klientkami, tak rozlišujeme vinu a pocit viny. Pocit viny môžeme mať všetci, ale to ešte neznamená, že sme vinní. Keď sa napríklad neskôr pracuje s deťmi psychoterapeuticky, tak je dôležité, aby sa naučili odlíšiť, že aj keď sa cítia vinní, nie je to ich vina.

Varovné signály u detí počas rozvodu

Rodičia sú vtedy síce zahltení vlastnými emóciami, ale ktoré varovné príznaky by ich mali upozorniť na to, že dieťa svoje prežívanie nezvláda? Je to rôzne a závisí aj od veku dieťaťa. Najmenšie deti majú často skôr fyzické prejavy, napríklad môžu pôsobiť utlmenejšie alebo, naopak, zrazu nespia. Môže sa objavovať aj pomočovanie, nechuť do jedla, prípadne sa dieťa sťažuje na bolesť bruška. Strach z opustenia sa môže prejaviť aj nadmerným naviazaním či, naopak, apatiou. Tínedžeri si môžu robiť nadmerné starosti, začať sa akoby viac angažovať, pomáhať v domácnosti, robiť ďalšie veci, ktorými sa snažia „opraviť“ to, čo sa doma deje. Alebo môžu začať rebelovať, môže sa objaviť výstrednejšie správanie, pobijú sa alebo sa niekde stratia, flákajú sa.

Rodič si môže všimnúť, že niečo zrazu na správaní dieťaťa nesedí, že je akési iné. Je potrebné s tým pracovať a hľadať spôsob, ako to ošetriť. Samotní rodičia sú celkom iste vybavení zachytiť, že sa s dieťaťom niečo deje, a práve to ich často aj motivuje, aby neodkladali rozhovor o rozvode.

Kompenzácia deťom smútok z rozvodu

Rodičia niekedy kompenzujú deťom smútok z rozvodu tým, že im kupujú drahé darčeky alebo im dávajú priveľkú voľnosť. Rodičia môžu cítiť výčitky svedomia a potom to chcú deťom nejako odčiniť. Niekedy môžu dokonca aj súťažiť v tom, kto bude liberálnejší a lepší. Naopak, je dobré, ak si rodičia aj počas rozvodu urobia s deťmi pekný čas a vymyslia pre ne nejaký zaujímavý program, pretože si uvedomujú, že to teraz majú ťažké. No nemalo by to byť niečo prehnané, čo úplne presahuje hranice bežného.

Celý rozvodový proces prebehne najlepšie vtedy, ak sa zachová podľa možnosti čo najväčšia normálnosť a podobnosť bežnému životu predtým. Práve také rozvody bývajú úspešné: keď sa podarí vyriešiť to, čo bolo reálnym problémom, ale všetko ostatné, čo bolo pre deti v poriadku, by malo zostať po starom. Väčšinou dosť presne vycítia, keď je niečo klamstvo alebo len kompenzácia za niečo.

Odborná pomoc počas rozvodu

Advokátska kancelária L/R/P začala v rámci rodinného práva spolupracovať aj so psychológom. Klienti tak môžu využiť konzultácie s psychologičkou Juditou Malík, ktorá im vie poskytnúť odborné poradenstvo, napríklad počas procesu rozvodu a konaní týkajúcich sa maloletých detí.

Úloha advokáta a psychológa počas rozvodu

Klienti často kladú otázky, na ktoré advokát nie je spôsobilý poskytnúť odpoveď. Uvediem pomerne častú životnú situáciu: Klient u svojho dieťaťa vidí, že je manipulované druhým rodičom a má dôvodný pocit, že jeho vzťahy s dieťaťom chladnú, pretože druhý rodič systematicky vštepuje dieťaťu negatívny postoj voči klientovi. S takýmito situáciami sa veľmi ťažko bojuje dostupnými právnymi prostriedkami. Ako dôvod pre neodkladné opatrenie to nestačí. Konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, alebo o ich zmenu, trvajú štandardne viac ako pol roka. Ak rodič systematicky a premyslene manipuluje dieťa, v deň vyhlásenia rozsudku sudca napríklad skonštatuje, že dieťa nemôže zveriť do striedavej osobnej starostlivosti alebo rozšíriť styk aj s prenocovaním, lebo dieťa nie je na druhého rodiča zvyknuté.

Poradenstvo, ktoré poskytuje psychológ, je zamerané na porozumenie a praktické tipy, ktoré zohľadňujú špecifickú situáciu klienta. Nakoľko je proces rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletým deťom určitou psychickou záťažou pre dospelých, ako aj pre deti, ponúknuté psychologické intervencie môžu byť posilňujúcim faktorom.

Prečo sa manželské páry tak často rozvádzajú?

Je veľa psychologických teórií, ktoré sa zaoberajú vznikom a prežívaním konfliktov, a to či už vnútorných, alebo medziľudských. Osobne za nárastom rozvodov vnímam aj zvyšovanie povedomia o tom, klásť si vo svojom živote otázku, či to, čo práve v živote prežívam, ma napĺňa. Samozrejme, aj v kvalitnom vzťahu sú chvíľkové obdobia, keď musí jeden z partnerov dať svoje vnútorné prežívanie trocha do úzadia. V dnešnej dobe sú ľudia pod neustálym tlakom toho, či sú šťastní, či žijú naplno, či rozvíjajú seba, svoju kariéru, adekvátne sa venujú sebe, partnerovi, deťom a širšej rodine.

Mnohé spory, a to nielen v rodine, majú veľmi jednoduché riešenia, keď ich hľadáme racionálne. Problém však je, že celý náš život, naše správanie a rôzne životné situácie ovplyvňujú emócie, hormóny, naše egá a rôzne iné potreby, ktoré sú od racionálnych riešení veľmi vzdialené. Ak sú obaja partneri alebo rodičia racionálni, tak sa väčšinou dohodnú a advokáta nepotrebujú.

Úloha advokáta počas rozvodového konania

Úlohou advokáta je hájiť záujmy klienta. Pokiaľ ide o rozvod bezdetného páru alebo páru s dospelými deťmi, je situácia počas rozvodu jednoduchšia. Napätie eskaluje väčšinou až neskôr, a to počas vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kolízny opatrovník je často v konaní len štatista, o ktorom by sme v mnohých prípadoch ani nevedeli, že v spore vystupuje. Sudca má na stole stovky spisov a pre neho je ten náš spor len jedným z mnohých. Objektívna situácia sudcovi nedovoľuje posúdiť záujmy dieťaťa s takým zanietením, ako samotným rodičom.

Vždy sa teda v prvom rade snažím naviesť klienta, aby sa zamyslel nad tým, či je možné dosiahnuť dohodu a ak áno, tak vynakladáme maximálne úsilie k tomu, aby sme ju dosiahli.

Ako sa vyrovnať s rozvodom?

V situáciách, keď emócie výrazne zasahujú do každodenného života a znižujú jeho kvalitu, je prirodzené vyhľadať pomoc. Niekto na to využíva rozhovor s rodinným príslušníkom alebo priateľom. Niekto sa potrebuje venovať viac športu, umeniu alebo hľadá nové koníčky. Časom však možno vyhodnotíte rady z vášho okolia ako neúčinné. A všetky podniknuté činnosti možno už neprinášajú potrebnú úľavu.

Výrazne napomáha stanoviť si cieľ. Už to, že stanovíme na čom nám záleží a budeme si to pripomínať pravidelne, nás vráti k cieľu a pomôže nenechať sa zlákať iným smerom. Je dobré, keď si klient spolu s advokátom tento cieľ aj zreálni. Obdobie rozvodu je reálne ťažkým obdobím a klient môže prechádzať veľkou stratou a neistotou.

Rozvod predstavuje koniec starého života, ale aj stratu pôvodne vysnívanej budúcnosti. Stratu si musíme dovoliť odsmútiť. Zároveň sa môžeme dotýkať veľkej neistoty a vnútorného chaosu. Na chaos je najlepším liekom vytvoriť si stratégiu. Práve v tom pomáha klientovi právny zástupca, ktorý mu podrobne vysvetlí, čo sa bude odohrávať, aká bude následnosť, na čo sa pripraviť.

Rozvod pre vaše deti môže byť aj metaforou nádeje, hoci to znie neuveriteľne. Rozvodom predsa môžete deťom ukázať aj to, že nie každá láska končí happyendom, ale ísť sa dá ďalej bez toho, aby ste ako človek zatrpkli. Takéto objavné momenty môžu ľudia zažívať aj v poradenstve alebo v individuálnej psychoterapii.

Čo ak sa rodičia nerozvedú kvôli deťom?

Žiaľ, spája sa s presvedčením, že treba niečo prečkať, vydržať, a tak bagatelizuje prežívanie človeka, ktorý v manželskom zväzku trpí. Ak si myslíme, že naše deti nevycítia nespokojnosť rodiča, veľmi sa mýlime. Deti sú od prírody nastavené na to, aby robili rodičov šťastných, hoci to nie je ich úloha. A preto spoznajú, keď mama alebo otec nie sú šťastní. A dokonca rozpoznajú aj to, keď nie sú šťastní a maskujú to. Ak sa bojíme toho, že dieťa by rozvodom trpelo, pozrime sa na to, či netrpí aj tým, keď spolu zostávajú rodičia, ktorí majú medzi sebou konflikty.

Deti sa pri rozvode často stávajú rukojemníkmi svojich rodičov.

Ako postupovať, keď jeden z rodičov hucká dieťa proti druhému?

Spomenuli ste jednu z najkomplikovanejších situácii, ktoré v sporoch týkajúcich sa maloletých vznikajú, a na ktoré čisto právne prostriedky často nepostačujú. Aby sme mohli byť v takýchto situáciách úspešní a klient odchádzal po ukončení sporu spokojný, je nevyhnutá okrem pomoci advokáta aj pomoc psychológa. Iba kombináciou kvalitnej právnej práce a rady psychológa je možné dosiahnuť úspech. Na zákerné správanie druhého rodiča totiž funguje len správna reakcia klienta, s ktorou môže pomôcť psychológ.

Slová nakoniec stratia význam, dôležitejšie sú skutky. Aj vy ste si predsa na začiatku vzťahu vypočuli, aká ste úžasná bytosť a teraz vidíte, akých vecí je bývalý osudový partner schopný. Niekedy to však trvá deťom dlhšie, kým pochopia o čo ide, a to je veľmi smutné pozorovať. Jedným z nástrojom ako tomuto procesu napomôcť je pomenovať to a dať do súvisu s následnými emóciami, napríklad: „Asi ti nepadlo veľmi dobre, keď si sa od otecka/mamičky dozvedel na moju adresu nejaké škaredé veci. Asi si bol vtedy smutný alebo nahnevaný. Aj ja to tak mám. Tiež mi je ľúto, a tiež som nahnevaný/á ako to teraz je. Záleží ale na tom, ako a čo môžeme spraviť pre to, aby sme sa v tom cítili lepšie. Dieťaťu tak pomenovávame jeho emócie, keďže to ešte nevie samé. Len pomenované emócie môžeme ďalej spracovať. A keď ich vedieme ešte k tomu, aby sa zamysleli, čo by im pomohlo, môže samozrejme zaznieť aj riešenie, že toho druhého rodiča už nechcú vidieť. To znova pomenúvame: „To teraz asi z teba hovorí tvoj hnev. Priznávam sa ti, že aj ja, keď som nahnevaná, tak mi idú hlavou všelijaké pomenovania. Ale napadá ti niečo iné, čo by sme mohli skúsiť?“ A dieťa vás určite prekvapí najrôznejšími riešeniami. Vytvárate tak priestor na to, nech sa prejaví a dávate mu tak pocit bezpečia.

Musíte veriť tomu, že deti sú múdre a rozhodnú sa dobre. Keď na ne budete tlačiť a pokračovať v očierňovaní partnera, keď aj on sa k tomu znižuje, spôsobíte viac škody ako úžitku.

Ako úspešne komunikovať s dieťaťom o rozvode?

Je potrebné zohľadniť vývinové štádium dieťaťa a jeho osobnosť a prispôsobiť sa mu. Používame slová, ktorým rozumie. Vytvoríme priestor, ktorý bude nerušený a pokojný. Teda dieťa bude najedené, nebude unavené, nebudete rušení telefónom, pustenou televíziou a podobne. Je potrebné vytvoriť dieťaťu priestor na otázky, aby sa mohlo pýtať na to, čo ho zaujíma. Preto ho nezahlcujte pripravenými vetami. Skôr mu dajte priestor na to, aby vám potvrdilo, či správne chápe čo hovoríte, a ak by mu napadli otázky aj neskôr, nech má pocit, že sa vždy môže k téme vrátiť. Deti potrebujú vedieť toľko, koľko v danom momente zvládnu. Preto nie je reálne očakávať, že všetko vybavíme jedným rozhovorom.

Nebojte sa toho priznať si, že sami neviete zodpovedať všetky otázky. Aj odpoveď typu: „Chcel by som ti povedať pravdu, ale teraz celkom neviem všetko úplne presne. Premyslím si a poviem ti neskôr,“ vie dieťa prijať lepšie ako bagatelizovanie jeho otázok vetami ako: „To ťa nemusí zaujímať, to si vyriešime medzi sebou my dospelí“. Zároveň deti potrebujú uisťovanie o tom, že ich milujete a pracujte na vytváraní psychického aj fyzického bezpečia. Každá zmena so sebou prináša neistotu, preto je vhodné zamerať sa na veci, ktoré sa nikdy nezmenia. Napríklad to, že ich ľúbite.

Odporúčaná literatúra

Existuje množstvo kníh, ktoré sa zaoberajú problematikou rozvodu a jeho dopadom na deti. Medzi odporúčané tituly patria:

• Dohodnime sa: Príručka férového rozvodu a života po ňom
• Rozchod: Ako prekonať ťažké obdobie
• Výstup na horu manželstva
• Hranice
• To keby sme vedeli… pred svadbou!
• Hranice v manželstve
• Láska a úcta
• Hojenie zranených vzťahov
• Láska a vojna
• 5 dní - a váš tínedžer bude iný
• Miláčik, netráp ma …
• Ako žiť s rodičmi a nezblázniť sa
• Uzdravenie srdca
• Muži sú z Marsu, ženy z Venuše
• Kto prvý hodí kameňom?
• Tajomstvo milovania
• 50 zamyslení pre rodiny
• O láske, manželstve a rodine
• Manželstvo bez sklamaní

tags: #odborna #literatura #ako #dalej #po #rozvode