
Tento článok sa venuje právnej úprave odstupného a odchodného v zmysle Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.). Tieto dva nároky zamestnancov pri skončení pracovného pomeru sú kľúčové, pretože zabezpečujú finančnú kompenzáciu v závislosti od dôvodu ukončenia pracovného pomeru. V článku detailne preskúmame jednotlivé podmienky nároku na odstupné a odchodné, vrátane ich minimálnej výšky, ktorá je ustanovená zákonom. Poskytneme prehľad paragrafov venovaných týmto témam a objasníme situácie, v ktorých zamestnancovi vzniká nárok na tieto dávky.
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) upravuje dva typy nárokov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru: odstupné a odchodné, pričom to, na ktorý z týchto dvoch nárokov vznikne zamestnancovi právo, závisí od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Ako to je s nárokom na ne a v akej výške vám prináležia?
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Odchodné podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku (pracovný zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie). Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely /ako na výpočet napr.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce nie je zamestnávateľ povinný poskytnúť odchodné. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Zamestnávateľ, ktorý v zmysle organizačnej zmeny resp. z iného dôvodu chce skončiť pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov alebo § 77 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.
a) v prípade výpovedného dôvodu podľa 63 ods. 1 písm.:
b) v prípade výpovedného dôvodu podľa 63 ods. 1 písm.:
Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku v 60. roku života
c) v prípade výpovedného dôvodu podľa 63 ods. 1 písm.:
Predchádzajúc súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok a v prípadoch podľa § 63 ods. 1 písm. Podobný postup ako pri uplatnení Zákonníka práce zamestnávateľ zachová aj v prípade, ak uplatňuje zákon č. 55/2017 Z. z.
d) v prípade výpovedného dôvodu podľa 75 a prísluš. písm.:
Predchádzajúc súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. f) alebo písm.
Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.
Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien
tags: #odchod #do #dochodku #povinnosti #zamestnavatela