Odchod do dôchodku vo verejnej správe: Podmienky, odchodné a odstupné

Tento článok sa zaoberá podmienkami odchodu do dôchodku zamestnancov vo verejnej správe, s dôrazom na nároky na odchodné a odstupné. Analyzuje relevantné ustanovenia Zákonníka práce a kolektívnych zmlúv, ako aj príklady z praxe a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Odchodné a odstupné: Dva rôzne nároky

Odstupné a odchodné sú dve rôzne dávky, ktoré zamestnancovi prináležia za rôznych okolností. Kým odstupné predstavuje kompenzáciu za ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní funkciu odmeny pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.

Nárok na odstupné

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce, a to za predpokladu, že pracovný pomer trval minimálne 2 roky. Medzi tieto dôvody patrí napríklad situácia, keď zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu alebo sa stal nadbytočným.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa a od toho, či zamestnanec skončil pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou v nadväznosti na nadbytočnosť. Napríklad, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa viac ako päť rokov a menej ako desať rokov a skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, má nárok na odstupné najmenej v sume dvoch funkčných platov.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, môže odstupné zvýšiť nad rámec ustanovený v Zákonníku práce. Zákon o výkone práce vo verejnom záujme umožňuje v podnikovej kolektívnej zmluve dohodnúť zvýšenie odstupného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?

Kedy nevzniká nárok na odstupné

Nárok na odstupné nevzniká v prípade, že zamestnanec podá výpoveď sám.

Nárok na odchodné

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku, a predstavuje odmenu za jeho celú kariéru a prácu u zamestnávateľa. V Zákonníku práce sú definované dve situácie, kedy môže vzniknúť nárok na odchodné:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%). Stačí, ak nárok vznikol.
2. Zamestnanec skončil pracovný pomer po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

Zákonník práce stanovuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Zvýšenie odchodného v kolektívnej zmluve

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, môže odchodné zvýšiť nad rámec ustanovený v Zákonníku práce o jeden funkčný plat. Podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme v podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť zvýšenie odstupného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku.

Odchodné len od jedného zamestnávateľa

Podľa § 76a ods. 3 ZP zamestnancovi patrí odchodné len od jedného zamestnávateľa. Ak sa odchodné priznalo (alebo podľa Zákonníkom práce patrí) od jedného zamestnávateľa, nemožno ho žiadať u zamestnávateľa iného.

Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku v 60. roku života

Kedy nevzniká nárok na odchodné

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 ZP.

Špecifické situácie

Ukončenie pracovného pomeru po dosiahnutí veku 65 rokov

Novela Zákonníka práce, ktorá mala nadobudnúť účinnosť od 1.1.2022, umožňovala zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok (§ 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce). Ústavný súd Slovenskej republiky však pozastavil účinnosť tohto ustanovenia, čo znamená, že zamestnávatelia ho nemôžu využiť.

Ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa tohto ustanovenia, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, by začala plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak zamestnanec pre zamestnávateľa odpracoval viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace.

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru.

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.

Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien

Príklady z praxe

Príklad 1: Zamestnankyňa obce má nárok na starobný dôchodok od 30. 5. 2021. Zamestnankyňou obce je od 4. 1. 1999. Podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jedného funkčného platu. Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na rok 2021 je uvedené odchodné zvýšené nad rozsah ustanovený v § 76a ods. 1 a 2 Zákonníka práce o jeden funkčný plat.

Príklad 2: Zamestnankyni obce plynie výpovedná doba od 1. 4. 2021 z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. U zamestnávateľa pracuje viac ako 5 rokov a menej ako 10 rokov. Podľa Zákonníka práce výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa a od toho, či zamestnanec skončil pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou v nadväznosti na nadbytočnosť. Odstupné zamestnanca, ktorý u zamestnávateľa odpracoval viac ako päť rokov a menej ako desať rokov a ktorý skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, je najmenej v sume dvoch funkčných platov. Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na rok 2021 je uvedené odstupné zvýšené nad rozsah ustanovený v § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce o jeden funkčný plat.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkami súvisiacimi s pracovnoprávnymi vzťahmi, vrátane porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) a doručovania písomností týkajúcich sa skončenia pracovného pomeru (rozsudok 4CdoPr/5/2023 z 28. mája 2024).

Základné zásady pracovného práva

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z.

tags: #odchod #do #dôchodku #verejná #správa #podmienky