Odchodné a Odstupné podľa § 63 Zákonníka Práce

Odstupné a odchodné sú dôležité inštitúty slovenského pracovného práva, ktoré slúžia na ochranu zamestnancov v rôznych životných situáciách. Základné podmienky upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o odstupnom a odchodnom, ich podmienkach, výške a súvisiacich aspektoch podľa § 63 Zákonníka práce.

Čo je Odstupné?

Odstupné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Poskytovanie odstupného vychádza z predpokladu, že ak bol pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na neurčitý čas, potom pri predčasnom skončení uvádzaného pracovného pomeru patrí zamestnancovi finančná kompenzácia. Odstupné je teda satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer sa skončí skôr, ako sa predpokladalo. Na rozdiel od odchodného, odstupné môže zamestnanec v priebehu svojej pracovnej činnosti dostať aj viac ráz.

Kedy Vzniká Nárok na Odstupné?

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce, alebo dohodou z tých istých dôvodov. Konkrétne ide o nasledovné situácie:

• Zrušenie alebo Premiestnenie Zamestnávateľa: Zamestnávateľ ruší pracovné miesto alebo ho premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
• Nadbytočnosť Zamestnanca: Zamestnanec sa stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšenia efektivity práce alebo o iných organizačných zmenách.
• Strata Zdravotnej Spôsobilosti: Zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

V prípade pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vymedzených zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nárok na odstupné vzniká aj v prípade skončenia pracovného pomeru na základe zákona z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku. Obdobne v prípade vysokoškolských učiteľov podľa zákona č. 131/2002 Z. z.

Príklad z praxe

Zamestnávateľ so zamestnancom ukončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny. Keďže zamestnanec pracoval pre zamestnávateľa viac ako 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, má podľa § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nárok na odstupné.

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

Dôležité upozornenia

• Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
• Dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu, ktorý je uvedený medzi dôvodmi skončenia pracovného pomeru výpoveďou (§ 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce, t.j. organizačné dôvody a zdravotné dôvody na strane zamestnanca) sa často nazýva aj „výpoveď dohodou“. V takejto Dohode o skončení pracovného pomeru musí byť daný dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený.
• Ak zamestnanec končí pracovný pomer bez toho, aby si odchod z práce sám zavinil, má nárok na odstupné. Ide najmä prípady skončenia pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo zo zdravotných dôvodov.

Výška Odstupného

Výška odstupného je upravená v § 76 Zákonníka práce a závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa.

• Ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov, zamestnancovi patrí odstupné najmenej vo výške jedného priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, zamestnancovi patrí odstupné najmenej vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov, zamestnancovi patrí odstupné najmenej vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov, zamestnancovi patrí odstupné najmenej vo výške štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Zákonník práce ustanovuje iba minimálnu sumu odstupného a situácie, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť odstupné. To umožňuje zamestnávateľom dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp. upraviť vo vnútornom predpise poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah uvedený v Zákonníku práce, a to čo sa týka výšky, ako aj dôvodov poskytnutia odstupného.

Ako sa počíta dĺžka pracovného pomeru?

Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Do trvania zamestnania na účely poskytovania odstupného sa započítava len pracovný pomer založeného písomnou pracovnou zmluvou.

Čo je Odchodné?

Odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku, pričom ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.

Kedy Vzniká Nárok na Odchodné?

V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

Prečítajte si tiež: Odchod do starobného dôchodku a nároky

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
2. Zamestnanec skončí pracovný pomer po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

Podmienky pre odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce.

Príklad z praxe

Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Má zamestnanec nárok aj na odchodné, ak od 23. 4. 2024 poberá starobný dôchodok?

Áno, zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.

Výška Odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Výpočet Priemerného Zárobku

Pri výpočte odstupného aj odchodného sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely upraveného v § 134 Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o odchodnom

Odstupné a Odchodné vo Verejnom Záujme

V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Podmienky, za ktorých zamestnávatelia poskytujú zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odstupné a odchodné, ako aj výšku daných plnení, upravujú viaceré predpisy. K ďalším predpisom patrí zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje maximálnu výšku odstupného a odchodného. U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Zdaňovanie a Odvody

Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z.

Premlčanie Nároku

Nárok na odstupné sa môže premlčať, ak si ho zamestnanec neuplatní včas. Preto je dôležité, aby si zamestnanci boli vedomí svojich práv a uplatnili ich včas.

Odstupné a Výpovedná Doba

Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) je najmenej tri mesiace. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

Ukončenie Pracovného Pomeru

Pracovný pomer umožňuje skončiť niekoľkými spôsobmi. Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu ohľadne skončenia pracovného pomeru dohodnúť, t. j. pracovného pomeru.

Skončenie pracovného pomeru dohodou

Pri skončení pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov: Zamestnávateľ BISTRO s.r.o. problémy, ktoré ho donútili k zrušeniu firmy. súhlasí. Písomná dohoda musí obsahovať dôvod skončenia pracovného pomeru, t. zrušenie zamestnávateľa a dátum skončenia pracovného pomeru (napr. 31. 12. 2021). mesačného zárobku. strany zamestnávateľa i zamestnanca.

Výpoveď

ktorom sa nevyžaduje súhlas druhej strany. však musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. zákona neplatná. zásielky na adresu zamestnanca. pracovisku, pričom od neho žiada podpis. o výpoveď danú zamestnávateľom, zamestnávateľ ju nemôže dať zamestnancovi bezdôvodne. upozornený na možnosť výpovede. aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom), inak je výpoveď neplatná. výpovede nemôže dodatočne meniť. práce v súvislosti s výpoveďou zo strany zamestnávateľa upravuje tzv. výpoveď. dobu, keď je zamestnankyňa tehotná alebo je na materskej dovolenke. zamestnávateľ dal takémuto zamestnancovi výpoveď, tá by bola neplatná. keď dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z dôvodu jeho zrušenia.

Príklad z praxe

Rado pracuje ako výrobný technik pre zamestnávateľa TT s.r.o. alkoholu, ktorý požil počas pracovnej doby. okamžite skončiť pracovný pomer. výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Rovnako ako pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca, aj zo strany zamestnávateľa je možné skončenie v skúšobnej dobe. Tá býva spravidla trojmesačná, u vedúcich zamestnancov šesťmesačná, ale radšej si jej dĺžku overte v pracovnej zmluve.

Práva Zamestnanca po Doručení Výpovede

Je jasné, že strata práce nie je nič pozitívneho. Ak ste dostali výpoveď, máte právo na pracovné voľno na vyhľadanie nového pracovného miesta v dĺžke pol dňa za týždeň. Pri hľadaní novej práce vám pomôže aj pracovný posudok. Zamestnávateľ je povinný vám vydať pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania. Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list, ktorý obsahuje dôležité informácie pre úrad práce alebo sociálnu poisťovňu.

tags: #odchodne #a #odstupne #podľa #§ #63