Odstupné a Úrad Práce: Podmienky a Nároky

Ukončenie pracovného pomeru je často spojené s otázkami týkajúcimi sa odstupného a podpory v nezamestnanosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na odstupné, odchodné a ich vplyv na evidenciu na úrade práce a nárok na dávku v nezamestnanosti. Cieľom je poskytnúť zamestnancom aj zamestnávateľom jasné informácie o podmienkach, nárokoch a postupoch, ktoré sú s tým spojené.

Čo je odstupné?

Odstupné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú kompenzáciu pri skončení pracovného pomeru. Toto plnenie slúži ako satisfakcia za predčasné ukončenie pracovného pomeru dohodnutého na neurčitý čas.

Kedy má zamestnanec nárok na odstupné?

Zamestnanec má nárok na odstupné v prípade, ak je jeho pracovný pomer ukončený z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí:

• Organizačné dôvody: Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia pracovného miesta zamestnanca.
• Zdravotné dôvody: Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi patrí odstupné v prípade, že podľa lekárskeho posudku nesmie alebo nemôže vykonávať prácu z dôvodu zdravotného postihnutia, choroby z povolania alebo pracovného úrazu.

Ak je pracovný pomer ukončený zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov, zamestnávateľ môže z dobrej vôle výšku odstupného zvýšiť.

Kedy zamestnanec nemá nárok na odstupné?

Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak:

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

• Podal výpoveď sám.
• Bol prepustený z dôvodov, ktoré vyplývajú z porušenia pracovných povinností.
• Pracovný pomer bol ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce.

Výpoveď dohodou a odstupné

"Výpoveď dohodou" v Zákonníku práce neexistuje. Pracovný pomer možno ukončiť iba výpoveďou zamestnanca alebo po vzájomnej dohode. Ak sa obe strany dohodnú na ukončení pracovného pomeru, nárok na odstupné nie je povinný, ale zamestnávateľ môže odstupné ponúknuť. Väčšinou zamestnávateľ ponúka odstupné vo výške jedného základného platu. V tomto prípade sa prijaté finančné prostriedky skôr považujú za odmenu než za odstupné.

V prípade dohody o skončení pracovného pomeru je dôležité, aby bol dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený v dohode. Ak je dôvod skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, zamestnanec má nárok na odstupné.

Výška odstupného

Výška odstupného sa počíta podľa pomeru rokov odpracovaných pre zamestnávateľa a násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Zákonník práce ustanovuje minimálnu sumu odstupného, ale zamestnávatelia môžu v kolektívnych zmluvách alebo interných predpisoch upraviť poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah.

Odstupné zo zdravotných dôvodov

Nárok na odstupné zo zdravotných dôvodov je dôležitou formou ochrany zamestnancov, ktorí sa ocitli v nepríjemnej situácii spôsobenej zdravotnými komplikáciami. Odstupné v tomto prípade predstavuje najmenej 12-násobok priemerného mesačného zárobku. Od januára 2025 nastáva zmena, že ak zamestnanec ukončí pracovný pomer z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti (pracovný úraz, choroba spôsobená povolaním a pod.), odstupné bude vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený.

Odchodné

Odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku. Ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Odchod do starobného dôchodku a nároky

Podmienky nároku na odchodné

Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%). Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Výška odchodného

Odchodné patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie.

Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru).

Výplata odchodného

Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.

Súbeh odstupného a odchodného

V zmysle súčasnej právnej úpravy nie je vylúčený súbeh nárokov na odstupné a odchodné. To znamená, že zamestnanec môže mať nárok na obidve tieto plnenia súčasne, ak splní podmienky pre ich priznanie.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o odchodnom

Odstupné, odchodné a dane

Odstupné aj odchodné patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Výnimkou je príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý nepodlieha zdravotnému poisteniu.

Úrad práce a podpora v nezamestnanosti

Po skončení pracovného pomeru a vyplatení odstupného je potrebné sa zaregistrovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.

Dĺžka evidencie na úrade práce

Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení pracovného pomeru, bude zaradený do evidencie nasledujúcim dňom po ukončení zamestnania.

Podmienky evidencie na úrade práce

Zamestnanec úradu pri podávaní žiadosti poskytne občanovi informácie o podmienkach evidencie na úrade a poučí ho, že žiadosť o zaradenie je zároveň žiadosťou o dávku v nezamestnanosti, ktorú posudzuje, priznáva a vypláca Sociálna poisťovňa.

Práva a povinnosti uchádzača o zamestnanie

Úrad práce poskytne uchádzačovi informácie o:

• podmienkach evidencie na úrade,
• možnostiach aktívneho hľadania zamestnania,
• nástrojoch aktívnych opatrení na trhu práce (o vzdelávaní a príprave pre trh práce a príspevkoch napr. na dochádzku za prácou a pod.).

Práceneschopnosť uchádzača o zamestnanie

V prípade, že uchádzač o zamestnanie je práceneschopný a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu.

Nárok na podporu v nezamestnanosti a odstupné

Áno, aj keď zamestnanec dostane odstupné, môže mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Ak má zamestnanec dostatočné odstupné, môže to ovplyvniť okamžité vyplácanie podpory. Dávka v nezamestnanosti sa vypočítava z platu zamestnanca a je vyplácaná úradom práce.

Odstupné a dôchodcovia

Dôchodcovia, ktorí sú stále zamestnaní, či už na plný alebo skrátený úväzok, môžu mať nárok na odstupné rovnakým spôsobom ako ostatní zamestnanci. Aj keď dôchodca nemusí mať nárok na odstupné, môže mať prístup k iným formám ochrany, vrátane dôchodkových a sociálnych dávok.

Dôležité faktory ovplyvňujúce nárok na odstupné

• Dôvody ukončenia: Ak je prepustenie z dôvodu organizačných zmien, nárok na odstupné pravdepodobne existuje.
• Dohodnuté odstupné: Niektorí zamestnávatelia dohodnú odstupné vo svojich pracovných zmluvách alebo kolektívnych dohodách.
• Zákazy diskriminácie: Ak je zamestnanec prepustený na základe diskriminačných dôvodov, nárok na odstupné pravdepodobne existuje.

Žiadosť o odstupné a postup pri nevyplatení

Žiadosť o odstupné by mala byť podaná písomne. Ak zamestnávateľ ani po dohode odstupné nevyplatí, skúste ho najprv písomne vyzvať na nápravu. Ak zamestnávateľ odchodné ani odstupné nevyplatí, zamestnanec môže napadnúť platnosť príslušného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (výpoveď, dohoda), na súde žalobou podanou do dvoch mesiacov.

tags: #odchodne #a #urad #prace #podmienky