
Pri skončení pracovného pomeru sa zamestnanci často stretávajú s pojmami ako odchodné a odstupné. Tieto peňažné kompenzácie predstavujú dôležitú súčasť ukončenia pracovného pomeru a majú svoje špecifické pravidlá a podmienky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odchodnom a odstupnom v zmysle slovenského Zákonníka práce, s dôrazom na výpočet, nárok a zdaňovanie.
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Vychádza sa z predpokladu, že ak bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas, zamestnancovi patrí finančná kompenzácia pri jeho predčasnom skončení. Odstupné je teda satisfakcia za to, že pracovný pomer sa skončí skôr, ako sa predpokladalo. Na rozdiel od odchodného, odstupné môže zamestnanec dostať aj viackrát počas svojej pracovnej kariéry.
Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ skončí so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Tieto dôvody zahŕňajú:
Špecifické ustanovenie platí v prípade, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou (alebo dohodou) z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu. Pre pracovný úraz to platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca, napr. porušením predpisov, pod vplyvom alkoholu a pod.
Dôležité je zdôrazniť, že ak zamestnanec podá výpoveď, nárok na odstupné mu nevzniká. Takisto, nárok na odstupné nevzniká pri skončení pracovného pomeru dohodou, pokiaľ nie je dohodnutý niektorý zo zákonných dôvodov uvedených vyššie.
Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite
Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného. To znamená, že môže byť vyplatené aj vo vyššej sume, no nie v nižšej. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a spôsobu jeho skončenia.
Pri výpočte odstupného sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely upraveného v § 134 Zákonníka práce. Ide o štvrťročný výpočet, ktorý zohľadňuje mzdu a iné plnenia poskytované zamestnancovi v danom období.
Príklad 1: Zamestnanec dostal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti po 9 rokoch služby. Jeho priemerný mesačný zárobok je 1 400 €. Nárok na odstupné je 3 × 1 400 = 4 200 €.
V praxi môžu nastať situácie, že po skončení pracovného pomeru nastúpi zamestnanec opäť k tomu istému zamestnávateľovi, príp. k jeho právnemu nástupcovi. Zákonník práce v takýchto prípadoch upravuje, že ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.
Príklad 4: Zamestnanec dostal odstupné vo výške 3 mesačných priemerov a vrátil sa do práce po 1 mesiaci. Bude povinný vrátiť 2/3 odstupného.
Prečítajte si tiež: Odchod do starobného dôchodku a nároky
Odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku. Ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Odchodné sa poskytuje len od jedného zamestnávateľa a pri výnimočných skončeniach.
V zmysle Zákonníka práce má zamestnanec nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:
Je dôležité si uvedomiť, že zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (napríklad pre závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin).
Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy.
Na výpočet odchodného sa použije priemer pre pracovnoprávne účely, rovnako ako pri výpočte odstupného.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o odchodnom
Príklad 3: Zamestnanec končí dohodou z organizačných dôvodov po 22 rokoch, priemer 1 600 €, zároveň odchádza na starobný dôchodok. Má nárok na odstupné min. 5 × 1 600 = 8 000 € a odchodné min. 1 × 1 600 = 1 600 €; spolu 9 600 € pred zdanením a odvodmi.
Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.
Odstupné a odchodné sú príjmom zo závislej činnosti. To znamená, že zamestnávateľ z nich zrazí preddavok na daň a zahrnú sa do vymeriavacieho základu na zdravotné aj sociálne poistenie (štandardné výnimky sa týkajú špecifických služobných pomerov). Do mzdového listu patria v mesiaci výplaty; ich načasovanie preto môže ovplyvniť ročné vymeriavacie stropy.
V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
V prípade pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vymedzených zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nárok na odstupné vzniká aj v prípade skončenia pracovného pomeru na základe zákona z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku. Obdobne v prípade vysokoškolských učiteľov podľa zákona č. 131/2002 Z. z.
Pri skončení pracovného pomeru a uplatňovaní nároku na odstupné a odchodné je dôležité venovať pozornosť nasledujúcim aspektom: