Rozdiely medzi oddlžením a záložným právom

Zmena právnej úpravy oddlženia, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2017, priniesla nové inštitúty insolvenčného práva, ktoré slúžia na ochranu práv veriteľov. Účelom oddlženia je za podmienok určených zákonom "odpustiť" dlhy dlžníkom, alebo aspoň časť týchto dlhov.

Princíp proporcionality a ochrana práv veriteľov

Právna úprava oddlženia naráža na princíp proporcionality práv veriteľov a dlžníkov. Dlžník má právo využiť inštitúty a nástroje, ktoré mu umožňuje zákon, napríklad inštitút oddlženia (či už formou konkurzu alebo splátkového kalendára). Veriteľ má právo v zmysle zásady pacta sunt servanda očakávať splnenie záväzku dlžníka. Preto sa bližšie zameriame na konanie o nepoctivom zámere dlžníka oddlžiť sa konkurzom, jeho následky a vzájomnú koreláciu práv veriteľov disponujúcich exekučným titulom a dlžníka v dôsledku nepoctivého zámeru dlžníka oddlžiť sa konkurzom.

Nové pravidlá oddlženia od roku 2017

Zákonodarca novelou nastavil nové všeobecné pravidlá oddlženia, ktoré sa vzťahujú na všetky prípady dlžníkov (fyzických osôb, vrátane fyzických osôb - podnikateľov) žiadajúcich o osobný bankrot od 1. marca 2017. Tieto pravidlá sú odlišné od procesu oddlženia zavedeného zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) s účinnosťou od 1. januára 2006, ktorý proces bol kombináciou zavedeného oddlženia konkurzom a splátkového kalendára. Dlžník bol oddlžený až po skončení skúšobného obdobia, v ktorom musel plniť všetky povinnosti uložené mu súdom. Prijatá novela však nastavené pravidlá zmenila tak, že oddlženie poskytla dlžníkovi od momentu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok bez ohľadu na rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov, t. j. existenciu rozvrhu v konkurznom konaní, či plnenie povinností dlžníka počas konkurzného konania a skúšobného obdobia.

Zmena postavenia veriteľov a kontrola poctivosti dlžníka

Novela podstatným spôsobom zmenila aj postavenie veriteľov v prípade oddlženia dlžníka. Návrh na zrušenie oddlženia podaný voči dlžníkovi vychádza z koncepcie inštitútu, ktorý má slúžiť na ochranu záujmov oddlžením dotknutých veriteľov, a to na základe ex post kontroly poctivosti dlžníka pri jeho zámere oddlžiť sa.

Rýchle a efektívne oddlženie vs. ochrana veriteľov

Uvedený prístup zákonodarcu je pochopiteľný z hľadiska sledovaného zámeru rýchlo, efektívne a lacno oddlžiť jednotlivcov, ktorí sa neúmyselným konaním dostali do zovretia exekučných konaní a sú zdrojom nezanedbateľného ekonomicko-sociálneho problému zaťažujúceho súdny systém Slovenska. Uvedený prístup môže tiež ospravedlňovať snaha zákonodarcu o efektívny výkon súdnictva ako takého, a teda snaha o ukončenie dlhoročne pretrvávajúcich a neustále narastajúcich exekučných konaní, ktoré nie je možné často ukončiť pre nebonitnosť dlžníkov. V kontradikcii s uvedeným sú však záujmy (najmä neprofesionálnych) veriteľov, či ich právo na ochranu vlastníctva pred špekulatívnymi nepoctivými návrhmi na oddlženie.

Prečítajte si tiež: Oddlženie Dlžníka

Dôsledky zrušenia oddlženia pre veriteľov

Je nevyhnutné uviesť, že konzekvencie nastávajúce po zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka majú prevažne retroaktívne účinky vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré boli vydané na podklade rozhodnutia o oddlžení dlžníka, t. j. vyhlásení konkurzu na jeho majetok. Uvedené negatívnym spôsobom zasahuje okrem iných, najmä veriteľa, ktorý sa domáhal uspokojenia svojej pohľadávky núteným výkonom rozhodnutia - v exekučnom konaní. Veriteľ je oprávnený po zrušení oddlženia vzhľadom na obnovu vymáhateľnosti jeho pohľadávky opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, čo však znamená opätovne navýšenie jeho transakčných nákladov spojených s uplatňovaním jeho práv v dôsledku vzniku povinnosti opätovne uhradiť súdny poplatok, prípadne opakovane znášať ďalšie trovy právneho zastúpenia.

Exekučná imunita a princíp pomerného uspokojenia

Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že vyhlásenie konkurzu znamenalo okrem iného vytvorenie exekučnej imunity na majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu. Speňažením majetku dlžníka dochádza k faktickému zmareniu možnosti ďalšieho uspokojenia neuspokojenej pohľadávky veriteľa po tom, ako takýto a/alebo iný veriteľ bude úspešný v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Uvedenú skutočnosť je možné vnímať negatívne, najmä z pohľadu dotknutého veriteľa, ktorého majetkové záujmy sú znevýhodnené v prospech ostatných veriteľov. Na druhej strane uvedené uprednostnenie pomerného uspokojenia veriteľov pred individuálnym uspokojením jedného konkrétneho veriteľa je elementárnym základom konkurzného práva, v zmysle zásady per conditio creditorum resp. pari passu, ktorému ustupuje mimoinsolvenčný systém individuálneho uspokojenia pohľadávok, ktorý sa spravuje všeobecnou zásadou „kto skôr príde, ten skôr melie“.

Možnosti veriteľa a návrh na neodkladné opatrenie

Do úvahy by prichádzala možnosť veriteľa spoločne s návrhom na zrušenie oddlženia dlžníka alebo po jeho podaní, podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa zakázalo nakladať správcovi s majetkom zahrnutým do súpisu majetku úpadcu do času rozhodnutia o návrhu veriteľa na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka.

Zodpovednosť za škodu a poctivý zámer dlžníka

Zákonodarca vo vzťahu k nepoctivému zámeru dlžníka oddlžiť sa neupravuje osobitnú zodpovednosť za škodu. Vo všeobecnosti platí, že každý je povinný počínať si tak, aby predchádzal škodám a v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Zákonodarca v § 166g ods. 1 ZKR prvýkrát prijatou novelou vymedzuje pojem poctivý zámer dlžníka oddlžiť sa exemplifikatívnym výpočtom v prípade, ak zo správania dlžníka po podaní návrhu na jeho oddlženie možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

Dôsledky úspešného návrhu na zrušenie oddlženia

Pokiaľ v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer bude veriteľ úspešný a právoplatným rozsudkom bude určené, že dlžník nemal poctivý zámer oddlžiť sa, je možné prezumovať, že na základe uvedeného došlo zo strany dlžníka ku konaniu, ktoré vykazuje znaky rozporu so spoločnosťou stanovenými minimálnymi požiadavkami na správanie sa dlžníka vzhľadom na poskytnutú výhodu oddlženia a zásah do práv veriteľov.

Prečítajte si tiež: Dlžníci a oddlženie na Slovensku

Exekučné záložné právo a osobný bankrot

Zriadenie exekučného záložného práva je spôsobom vykonávania exekúcie. (Prípadnému) záveru o zániku exekučného záložného práva - pri strete s inštitútom tzv. osobného bankrotu, resp. pri strete s rozhodnutím o oddlžení - tak musí predchádzať zistenie, či nejde o prípad exekúcie, ktorá sa nezastavuje (a tak o prípad exekučného záložného práva, na existenciu ktorého nemá rozhodnutie o oddlžení žiaden vplyv, nezaniká), a môže sa naplniť jeho funkcia aj po rozhodnutí o oddlžení. Exekučné záložné právo zanikne vydaním rozhodnutia exekučného orgánu, ktorým zastaví exekučné konanie, a v prípade, ak exekúciu nezastaví, rozhodnutím, ktorým exekučné záložné právo zruší.

Tri kategórie pohľadávok pri oddlžení

V štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. zákonodarca vymedzil tri kategórie pohľadávok na účely osobného bankrotu. Sú to:

1. tzv. „bežné pohľadávky", t. j. pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým kalendárom (definované v § 166a insolvenčného zákona),
2. pohľadávky vylúčené z uspokojenia, t. j. pohľadávky, ktoré sa v prípade oddlženia považujú za nevymáhateľné (enumerované v § 166b insolvenčného zákona, pričom zároveň nejde o oddlžením nedotknuté pohľadávky) a
3. pohľadávky oddlžením nedotknuté, t. j. pohľadávky, ktoré možno vymáhať aj napriek tomu, že dlžník prešiel procesom oddlženia (definované v § 166c insolvenčného zákona).

Vplyv konkurzu a splátkového kalendára na exekučné záložné právo

V prípade, ak dôjde k stretu tzv. osobného bankrotu (t. j. konkurzu alebo splátkového kalendára) a exekučného záložného práva, je potrebné určiť, aký vplyv má táto skutočnosť na existenciu exekučného záložného práva. Zákonodarca pritom normuje iný rozsah účinkov v závislosti od toho - ktorého spôsobu osobného bankrotu (t. j. konkurzu alebo splátkového kalendára) sa to týka.

Disproporcie v právnej úprave a otázky zániku exekučného záložného práva

Podstatným záverom je, že ak súd rozhodol o oddlžení (tzv. osobnom bankrote), t. j. vyhlásil konkurz alebo určil splátkový kalendár, je potrebné skúmať, či a akým spôsobom to ovplyvní existenciu exekučného záložného práva. Z jazykového hľadiska je nepochybné, že v prípade, ak je tu konkurz (ako podoba osobného bankrotu), je pravidlo explicitne upravené v § 167f ods. 4 ZKR. Pri osobnom bankrote v podobe splátkového kalendára však takéto pravidlo o zániku a obnove exekučného záložného práva nenájdeme, nenájdeme ani iné pravidlo o exekučnom záložnom práve (jeho ne/existencii), inými slovami, v prípade stretu exekučného záložného práva a osobného bankrotu v podobe splátkového kalendára.

Funkcia exekučného záložného práva a jeho neoddeliteľnosť od exekučného konania

Exekučné záložné právo plní svoju funkciu výlučne v rámci špecifického právneho konania, ktorým je exekučné konanie. Nemá legislatívne vytvorený priestor pre svoju existenciu v rámci iných druhov procesov. Jeho funkcia je koncentrovaná do podoby „zabezpečenia“ a ak hovoríme o „výkone“, tak výlučne v spojení so speňažovaním nehnuteľnosti predajom ako jedným zo spôsobov výkonu exekúcie. Uvedené skutočnosti priamo determinujú jeho existenciu, práve dôsledkom charakteru exekučného záložného práva je záver o jeho neoddeliteľnej spätosti s existenciou exekučného konania, v rámci ktorého bolo zriadené a na opačnej strane záver, že nepatrí do kategórie tzv. zabezpečovacích práv v zmysle § 8 insolvenčného zákona.

Prečítajte si tiež: Dôsledky Oddlženia

Ochrana pred veriteľmi a zánik exekučného záložného práva pri splátkovom kalendári

V zmysle ustanovenia § 168b ods. 1 prvej vety insolvenčného zákona poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a) alebo sa považujú za nevymáhateľné (§ 166b). Vo vyššie popísanej situácii tak dôjde k tomu, že exekučné záložné právo zanikne najneskôr zastavením exekučného konania, čím sa dosiahne sledovaný účel právnej úpravy osobného bankrotu v podobe splátkového kalendára, t. j. ochrana pred (singulárnou) exekúciou počas bankrotu a presadenie tzv. princípu kolektívnosti.

Zánik exekučného záložného práva pri konkurze a ochrana majetku

V ustanovení § 167f ods. 4 insolvenčného zákona sa však explicitne normuje - v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu - zánik exekučného záložného práva k dlžníkovmu majetku, t. j. zánik akéhokoľvek exekučného záložného práva, bez ohľadu na kvalitu pohľadávky dotknutej konkurzom, pre ktorú sa exekučné konanie vedie a vykonávanie exekúcie ku ktorej nastalo o. i. zriadením exekučného záložného práva. Pri strete konkurzu s exekúciou (prípadne osobitne s exekučným záložným právom) sa presadí ohľadom majetku dlžníka konkurz (§ 167f ods. 1, § 167h), avšak výnimkou je práve majetok, ktorý je predmetom zabezpečovacieho práva (§ 8, § 167h ods. 2).

Význam exekučného záložného práva a obmedzenia nakladania s majetkom

Exekučné záložné právo (resp. návrh na jeho zriadenie) má zásadný význam v rámci exekučného konania. Naplnenie tejto zabezpečovacej funkcie, možnosť plynule vykonať exekúciu na majetok podliehajúci exekúcii napriek jej prevodu (po zriadení exekučného záložného práva) na inú osobu, je zásadným dôvodom podávania návrhov na zriadenie exekučného záložného práva a dôvodom, prečo tu takýto inštitút existuje.

Konkurzné právo a kolektívne uspokojovanie pohľadávok

Konkurzné (insolvenčné) právo predstavuje samostatný právny odbor, ktorého hlavným predmetom je kolektívne uspokojovanie pohľadávok speňažovaním majetku dlžníka (úpadcu). Veľmi stručne možno povedať, že ide o majetkovú likvidáciu tých osôb, ktoré majú viac záväzkov ako majetku. Likvidáciou tu treba rozumieť úplnú likvidáciu majetku. Tým sa konkurz odlišuje od exekúcie, v ktorej ide o uspokojovanie pohľadávky len z určitého majetku určitým spôsobom, napr. zrážkami zo mzdy. V konkurze sa speňažuje celý majetok dlžníka a suma získaná z predaja majetku sa rozdelí medzi veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konania.

Osobný bankrot a oddlženie

Pojem „osobný bankrot“ vznikol s cieľom ľahšie pochopiť právny inštitút konkurzu. Presnejšie je chápať osobný bankrot ako oddlženie. Nová právna úprava počíta najmä s možnosťou zbavenia sa dlhov tých osôb, ktoré sú na tom ekonomicky najhoršie, pre ktoré nie je výhodou zamestnať sa z dôvodu vysokého počtu exekúcií a ktoré sa do ťažkej životnej situácie dostali skôr z nedbanlivosti a finančnej neopatrnosti, než účelovým konaním. Podľa novej úpravy je dlžník zbavený dlhov hneď na začiatku konkurzu.

Platobná neschopnosť a návrh na vyhlásenie konkurzu

Jedným z nevyhnutných predpokladov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je jeho platobná neschopnosť. Návrh na vyhlásenie konkurzu možno podať buď podľa druhej časti zákona (tzv. pravý konkurz v pravom zmysle slova), alebo podľa štvrtej časti zákona (v takomto prípade ide o oddlženie osoby). Najpodstatnejší je, že podľa štvrtej časti zákona možno vyhlásiť konkurz len na majetok fyzickej osoby bez ohľadu na to, či je podnikateľom alebo nie, podľa druhej časti možno konkurz vyhlásiť aj na majetok právnickej osoby.

Splátkový kalendár ako forma oddlženia

Oddlženie však pozná aj svoju špecifickú formu, tzv. splátkový kalendár. Je to špecifická ochrana dlžníka pred veriteľmi, počas ktorej musí dlžník plniť súdom odsúhlasený splátkový kalendár svojim veriteľom.

Informačná povinnosť správcu konkurznej podstaty

V prípade vyhlásenia konkurzu formou oddlženia má však správca bytového domu o čo si výhodnejšie postavenie ako iný veritelia. Zákon totiž priamo určuje informačnú povinnosť pre správcu konkurznej podstaty v § 167l ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého „Správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník“.

Zákonné záložné právo a prednostné postavenie veriteľa

V zmysle § 15 bytového zákona majú vlastníci bytov a nebytových priestorov prednostné postavenie, čo je základom pre aplikovanie znenie § 167k ods. 3 ZKR, podľa ktorého „Ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Ak tým zabezpečený veriteľ zmarí už oznámený proces speňaženia zaťaženého majetku správcom, je povinný uhradiť správcovi paušálnu odmenu a do konkurznej podstaty náklady, ktoré v súvislosti s tým vznikli“.

Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka

Za zmienku stojí aj spomenúť ešte jeden nový právny inštitút zavedený novelou ZKR č. 377/2016 Z. z. z roku 2016, ktorou sa zviedla tzv. nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka. V zmysle § 166d ods. 1 ZKR sa pod pojmom rozumie „časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka“.

Budúce nedoplatky a duálny režim konkurzov

Konkurzu podlieha majetok ktorý patril dlžníkovi výhradne v deň vyhlásenia konkurzu. Vzniká otázka budúcich nedoplatkov, ktoré vznikajú počas priebehu konkurzu. Duálny režim konkurzov je viditeľný aj tu. Úprava konkurzu podľa druhej časti ZKR počíta s možnosťou prihlásenia aj budúcich pohľadávok a je len na správcovi, či si tieto pohľadávky prihlási alebo nie. Konkurz podľa štvrtej časti ZKR však s touto možnosťou nepočíta z dôvodu striktnej úpravy majetku, ktorý tvorí konkurznú podstatu.

Podanie návrhu na konkurz a zastúpenie

Je potrebné podať návrh na súd to konkrétne návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Pri podaní návrhu musí byť dlžník zastúpený Košickou oddlžovacou spoločnosťou s.r.o.

Poctivý zámer a zrušenie oddlženia

Dôležité je uviesť, že veriteľ sa môže do šiestich rokov domáhať zrušenia oddlženia pre tzv. nepoctivý zámer dlžníka. Za poctivý zámer sa považuje, ak zo správania dlžníka po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky, alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

Možnosť zrušenia osobného bankrotu

Každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa jeho zrušenia podaním návrhu voči dlžníkovi prípadne voči jeho dedičom, a to do šiestich rokov od oddlženia (určenia splátkového kalendára alebo vyhlásenia konkurzu). Ak bude jeho návrh úspešný a oddlženie sa zruší, splatné budú opäť všetky dlhy voči všetkým veriteľom, a teda nielen záväzky voči sťažovateľovi. Aby sa tak ale stalo, musí sa preukázať, že dlžník nemal poctivý zámer, ktorý sa definuje ako úprimná snaha riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností.

Dlhy, ktorých sa možno zbaviť a ktorých nie

Typy dlhov, ktoré zvyčajne môžete oddlžiť sú hlavne spotrebné úvery, kreditné karty, pôžičky od bánk a nebankoviek (ak sú osobné pohľadávky), nezabezpečené obchodné dlhy voči súkromným veriteľom. Dlhy, ktoré zvyčajne nie sú oddlžiteľné (výnimky / „nedotknuté pohľadávky“): výživné (alimenty) na dieťa alebo starostlivosť, týchto dlhov sa nezbavíte, musia sa plniť ďalej, zabezpečené pohľadávky, napr. hypotéka viazaná záložným právom. Veriteľ so záložným právom si môže uplatniť zabezpečenie (predaj nehnuteľnosti) a tieto pohľadávky nie sú „vymazané“ len tak, peňažné tresty uložené súdom (niektoré pokuty / tresty môžu byť vylúčené), nároky zo spôsobenia úmyselnej škody, pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, niektoré iné špecifické požiadavky.

Podmienky osobného bankrotu

Podmienky osobného bankrotu na Slovensku v skratke sú nasledovné: Dlžník musí byť fyzická osoba vrátane živnostníkov, ktorá je platobne neschopná, to znamená, že aspoň jeden jej peňažný záväzok je po lehote splatnosti minimálne 180 dní. Musí byť voči dlžníkovi vedené exekučné alebo iné vymáhacie konanie. Dlžník má trvalý pobyt na území Slovenska. Dlžník musí preukázať, že nemá reálnu schopnosť svoje dlhy splácať. Je potrebné mať poctivý zámer splatiť dlhy, čo znamená spoluprácu v procese oddlženia, snahu o zabezpečenie príjmov a úprimnú snahu o vyriešenie situácie bez zbytočných obštrukcií.

Výhody a nevýhody osobného bankrotu

Výhody osobného bankrotu: Zastavenie exekúcií a vymáhania dlhov, Odpustenie väčšiny dlhov, Nový finančný začiatok, Rýchly proces, Zastúpenie Centrom právnej pomoci. Nevýhody a riziká osobného bankrotu: Strata majetku, Zápis v registroch, Obmedzenia počas konania, Nie všetky dlhy zanikajú, Psychologický a sociálny dopad.

Pomoc právnika pri osobnom bankrote

Návrh na osobný bankrot (oddĺženie) sa na Slovensku štandardne podáva prostredníctvom Centra právnej pomoci (CPP), ktoré zabezpečí podanie a základné zastúpenie. Mnohí dlžníci to teda zvládnu bez vlastného advokáta. Právnik výrazne pomôže, ak máte zabezpečené dlhy (hypotéka, záložné práva) alebo podnikateľskú minulosť, prebehli prevody majetku či darovania za posledné roky (riziko odporovacích žalôb), očakávate námietky veriteľov alebo máte sporné pohľadávky, riešite bývanie (nájom, spoločné vlastníctvo, BSM) či majetok tretích osôb u vás doma, máte príjem a zvažujete splátkový kalendár, treba nastaviť reálne splátky a chrániť životné minimum, hrozí riziko, že by súd mohol spochybniť poctivý zámer (napr. nedávne nadmerné zadlženie, hazard, zamlčanie majetku).

Trvanie osobného bankrotu

Konkurz trvá spravidla niekoľko mesiacov, splátkový kalendár 5 rokov. Súd o oddlžení rozhoduje už v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára, účinky však môžu byť spätne spochybnené, ak sa preukáže nepoctivý zámer. Veriteľ (alebo prokurátor) môže do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu/určenia splátkového kalendára žiadať zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Opätovné oddlženie je možné až po 10 rokoch.

Čo sa vzťahuje na osobný bankrot

Z pohľadu bežného života, osobný bankrot (oddlženie) sa vzťahuje najmä na vaše peňažné dlhy vzniknuté pred podaním (resp. pred rozhodnutím súdu). V praxi to znamená: Čo spravidla „spadne do bankrotu“ (zaniká po oddlžení): Spotrebiteľské úvery a kreditky, povolené prečerpania, pôžičky z bánk aj nebankoviek. Nedoplatky za bývanie a služby: nájomné, energie, telecom, internet. Bežné dlhy z obchodov a služieb: faktúry, zmluvné pokuty tohto typu. Zostatky po exekúciách (po ich zastavení účinkami oddlženia). Zostatok nezabezpečenej časti hypotéky po predaji založenej nehnuteľnosti (ak predaj nepokryl celý dlh). Tieto pohľadávky sa po oddlžení už nevymáhajú (ak nejde o výnimky nižšie). Čo nezaniká (na toto sa osobný bankrot nevzťahuje): Výživné (dlhy aj bežné platby do budúcna). Zabezpečené pohľadávky v rozsahu krytia záložným právom (napr. hypotéka - veriteľ má právo predať založenú nehnuteľnosť). Náhrada škody na zdraví a dlhy z úmyselného protiprávneho konania. Peňažné tresty a pokuty uložené v trestnom/správnom konaní. Pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi (napr. nevyplatená mzda zamestnancovi). Nepeňažné záväzky (povinnosť niečo vykonať/dodať). Pôžička od Centra právnej pomoci (ak ste ju čerpali).

Zamietnutý osobný bankrot

Najčastejšie k zamietnutiu alebo odmietnutiu dochádza pre formálne nedostatky podania, nesplnenie zákonných podmienok a pochybnosti o poctivom zámere dlžníka. Problémom bývajú aj neúplné prílohy, zamlčaný majetok či veritelia, chýbajúci preukázateľný príjem pri splátkovom kalendári a zmeškané lehoty alebo poplatky.

tags: #oddlzenie #a #záložné #právo #rozdiel