Oddlženie Fyzickej Osoby: Podmienky a Dôsledky

Neschopnosť splácať záväzky a dlhy je čoraz častejšou realitou pre mnohých Slovákov, čo súvisí s moderným životným štýlom založeným na úveroch a rozmachom bankových a finančných produktov. Narastajúca zadlženosť domácností viedla k prijatiu novej právnej úpravy oddlženia, ktorá má pomôcť občanom v dlhovej pasci. Táto úprava, zavedená novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prináša so sebou nielen výhody pre dlžníkov, ale aj otázky týkajúce sa práv veriteľov a základných princípov práva.

Úvod do Inštitútu Oddlženia

Právny inštitút oddlženia bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) s účinnosťou od 1. januára 2006. Cieľom bolo vytvoriť mechanizmus, ktorý by umožnil fyzickým osobám zbaviť sa dlhov a začať odznova.

História a Vývoj Právnej Úpravy

Pôvodná právna úprava oddlženia bola postavená na kombinácii konkurzu a splátkového kalendára. Dlžník musel najprv prejsť konkurzom, ktorý musel byť ukončený rozvrhom výťažku a čiastočným uspokojením pohľadávok veriteľov. Až následne mohol začať proces oddlženia, v ktorom súdy rozhodovali o povolení oddlženia len v prípade splnenia určitých podmienok. Počas trojročného skúšobného obdobia dlžník odvádzal časť svojich príjmov veriteľom. Až po tomto období mohli súdy rozhodnúť o samotnom oddlžení.

Táto koncepcia sa však neosvedčila, pretože počet osôb, ktoré podali návrh na oddlženie, bol nižší, ako sa očakávalo. Dôvodom bola najmä kombinácia likvidácie majetku dlžníka a splátkového kalendára.

Novela Zákona o Konkurze a Reštrukturalizácii

Vzhľadom na uvedené bola prijatá novela ZKR č. 377/2016 Z. z. s cieľom zakotviť účinný inštitút oddlženia a zvýšiť jeho reálnu využiteľnosť. Cieľom bolo eliminovať dlhovú pascu nízkopríjmových skupín a rešpektovať potrebu ochrany ich základných životných potrieb, najmä bývania.

Prečítajte si tiež: Oddlženie Dlžníka

Dôvodová správa k novele konštatuje, že v prípade oddlženia splátkovým kalendárom sa ochrana veriteľov zabezpečí súdom určenou kvótou, ktorá je relevantná pre uspokojenie pohľadávok veriteľov a táto kvóta je počas obdobia, kedy dlžník plní splátkový kalendár relatívne stabilná, pričom sa v predmetnej forme oddlženia zavádzajú nasledovné opatrenia proti zneužívaniu, a to test zneužitia spočívajúci v poskytnutí minimálnej miery uspokojenia veriteľov v percentuálnom vyjadrení podľa výšky ich pohľadávok a taktiež nemožnosť uchádzať sa o oddlženie formou splátkového kalendára v prípade, ak miera uspokojenia veriteľov nebude vyššia ako by veritelia dosiahli v konkurze.

Podmienky Oddlženia Fyzickej Osoby

Z hľadiska prístupu dlžníkov k oddlženiu nastala zásadná zmena oproti predošlej právnej úprave vo vymedzení hmotnoprávnych materiálnych podmienok. V súčasnej právnej úprave oddlženia sa v hmotnoprávnych materiálnych podmienkach upustilo od klasickej podmienky, ktorou bola pluralita veriteľov a súčasne podmienky existencie minimálneho majetku vo výške 1.659,70 €. Materiálnou podmienkou tak z hmotnoprávnych podmienok predošlej právnej úpravy zostáva len existencia platobnej neschopnosti, ktorej definícia v § 3 ods. 2 ZKR bola novelizovaná oproti predošlej v právnej úprave a v súčasnosti sa platobná neschopnosť považuje za stav, keď dlžník nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Platobnú neschopnosť dlžníka však v zásade súd neskúma a vychádza z vyhlásenia dlžníka, ktoré tvorí obligatórnu prílohu k návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu/určenie splátkového kalendára.

Okrem hmotnoprávnej materiálnej podmienky existencie platobnej neschopnosti dlžníka boli zavedené v rámci novej právnej úpravy oddlženia nové materiálne podmienky na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu, a to:

• Neexistencia predchádzajúceho oddlžovacieho konania dlžníka v lehote 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára (tzv. zákazová lehota).
• Existencia exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi.
• Nenachádzanie sa dlžníka vo výkone trestu odňatia slobody.

Osobitnou špecifickou materiálnou podmienkou pre oddlženie formou splátkového kalendára je spodná a nepriamo aj horná hranica uspokojenia pohľadávok veriteľov, keď v zmysle § 168c ods. 4 ZKR uvádza, že uspokojenie nezabezpečených veriteľov v návrhu splátkového kalendára vyjadrené kvótou určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich 5 rokov nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky veriteľa. Súčasne musí byť splnená podmienka, že návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v oddlžovacom konkurze.

Dve Alternatívy Oddlženia

Dlžník má pri oddlžení na výber dve alternatívy uspokojenia svojich veriteľov:

Prečítajte si tiež: Dlžníci a oddlženie na Slovensku

1. Konkurz: Vhodnejší pre dlžníkov, ktorí sú prakticky nemajetní s nízkymi príjmami. Do konkurzu podlieha celý majetok dlžníka, ktorý mu patril ku dňu jeho vyhlásenia.
2. Splátkový kalendár: Vhodný pre majetnejších dlžníkov s vyššími príjmami. Pohľadávky veriteľov sú uspokojované pravidelnými splátkami a na majetok dlžníka nie je v celom rozsahu siahnuté. Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a ním vyživovaných osôb. Vyžaduje sa, aby bol splátkový kalendár zostavený tak, že pohľadávka každého z nezabezpečených veriteľov bude uspokojená minimálne v rozsahu 30 % a doba splácania nepresiahne 5 rokov. Navyše, zo splátkového kalendára musí vyplývať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v konkurze.

Práva a Obmedzenia Veriteľov

Oddlženie dlžníka má vplyv aj na práva veriteľov. Z procesného hľadiska zakladá veriteľom postavenie účastníkov konania v rámci oddlžovacieho konkurzu prihláška ich pohľadávky/pohľadávok do predmetného oddlžovacieho konkurzu. Podanie perfektnej prihlášky pohľadávky veriteľa je realizáciou práva veriteľa vlastniť majetok a súčasne obligatórnym predpokladom možnosti uspokojenia veriteľa v oddlžovacom konkurze z výťažku dosiahnutého speňažením majetku dlžníka. Súčasne je účinné prihlásenie pohľadávky veriteľa považované za uplatnenie práva na súde, nakoľko § 167l ods. 3 ZKR explicitne ustanovuje, že ,,doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.“

V konaní o určení splátkového kalendára zakladá veriteľom postavenie účastníkov konania až podanie námietok proti návrhu splátkového kalendára. Nedostatkom právnej úpravy v súvislosti s realizáciou práva veriteľa vlastniť majetok v rámci tejto formy oddlženia je predovšetkým to, že pohľadávky si v rámci konania o určení splátkového kalendára veritelia neprihlasujú ako v prípade oddlžovacieho konkurzu, a tieto nie sú ani žiadnym spôsobom verifikované, s výnimkou postupu podľa § 168f ods. 5 ZKR. Správca tak môže v súvislosti s výškou pohľadávok veriteľov vychádzať v zásade len zo zoznamu záväzkov, ktoré predloží dlžník k návrhu na určenie splátkového kalendára.

Obmedzenie Práva na Vlastníctvo

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. “. Ústavný súd SR opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej v zmysle čl. 20 Ústavy SR, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty - t.j. pohľadávky veriteľov.

Úpravou pohľadávok vylúčených z uspokojenia ustanovením najmä § 166b ods. 1 písm. a), c) a d) boli nasledovným spôsobom obmedzené práva veriteľov:

• Úpravu § 166b ods. 1 písm. a), teda čiastočné vylúčenie príslušenstva pohľadávky z pomerného uspokojovania v oddlžovacom konaní dané legitímnym právnym dôvodom, preukazujúcim jeho výšku, v mnohých prípadoch dokonca judikované právoplatným rozhodnutím súdu možno považovať za porušenie základného práva veriteľov na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy.
• V súvislosti k úprave § 166b ods. 1 písm. c) ZKR je kľúčový fakt, že zmenka ako právny inštitút nie je závislá na kauze, a preto vylúčenie zmenkovej pohľadávky z pomerného uspokojovania v oddlžovacom konaní z dôvodu absencie kauzálneho vzťahu možno považovať za obmedzenie práv veriteľov.
• Takisto v prípade vylúčenia z uspokojenia zmluvných pokút a iných súkromnoprávnych alebo verejnoprávnych peňažných sankcií podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR neexistuje legitímny dôvod, nakoľko druhovo ide o rovnaký, t.j.

Okrem uvedeného nová právna úprava oddlženia prechodným ustanovením § 206f ods. 5 ZKR, ustanovila, že v prípade, ak bolo rozhodnuté o povolení oddlženia a ,,súd určil dlžníkovi skúšobné obdobie podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017, súd po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka rozhodne o oddlžení dlžníka, ibaže zistí, že sú tu dôvody na zrušenie skúšobného obdobia.“ V prípadoch, v ktorých súd podľa predchádzajúcej právnej úpravy určil dlžníkovi skúšobné obdobie, sa veritelia vychádzajúc z platnej právnej úpravy dôvodne domnievali, že ich pohľadávky budú ešte čiastočne uspokojené z príjmu, ktorý dlžník získa v rámci celej 3 ročnej skúšobnej doby, pričom ich očakávania mali povahu tzv. „legitímnej nádeje“. Prechodným ustanovením § 206f ods. 5 ZKR však zákonodarca skrátil toto skúšobné obdobie, čím zmaril veriteľmi legitímne očakávané čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, ktoré mohli dosiahnuť počas plynutia 3 ročnej skúšobnej doby podľa dovtedy platných právnych predpisov, čo predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva veriteľov, keď bez akejkoľvek náhrady v prospech veriteľov sa zmarilo čiastočné uspokojenie ich pohľadávok v rozsahu vyššie uvedenej „legitímnej nádeje“, garantovanej dovtedy platnými právnymi predpismi. Na základe uvedených skutočností možno považovať ustanovenie § 206f ods. 5 ZKR za obmedzenie vlastníckeho práva veriteľov v rozpore s čl. 20 ods.

Prečítajte si tiež: Dôsledky Oddlženia

Oddlženie a Exekučné Konania

Dňa 1. marca nadobudla účinnosť nová právna úprava oddlžení fyzických osôb. V prípade, ak dôjde k stretu tzv. osobného bankrotu (t.j. vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára) a exekučného konania, je potrebné rozlišovať medzi tromi kategóriami pohľadávok:

1. tzv. „bežné pohľadávky", t.j. pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým kalendárom (definované v § 166a insolvenčného zákona),
2. pohľadávky vylúčené z uspokojenia, t.j. pohľadávky, ktoré sa v prípade oddlženia považujú za nevymáhateľné (enumerované v § 166b insolvenčného zákona, pričom zároveň nejde o oddlžením nedotknuté pohľadávky) a
3. pohľadávky oddlžením nedotknuté (§ 166c insolvenčného zákona).

V prípade, ak ide o oddlženie v podobe konkurzu, zákonodarca v § 167f ods. 2 insolvenčného zákona stanovuje, že „vyhlásením konkurzu sa zastavujú všetky exekučné konania alebo obdobné vykonávacie konania, ktoré sa vedú voči dlžníkovi, ohľadom majetku patriaceho do konkurznej podstaty“. Z uvedeného použitím argumentu a contrario jednoznačne vyplýva, že tretia kategória pohľadávok, t.j. pohľadávky oddlžením nedotknuté, nie sú dotknuté účinkami konkurzu z hľadiska prebiehajúceho exekučného konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka voči dlžníkovi.

V prípade, ak ide o oddlženie v podobe splátkového kalendára, zákonodarca v § 168b insolvenčného zákona stanovuje, že „Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a). Ide o explicitné zákonné pravidlo, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva (opäť za použitia argumentu a contrario), že účinkami procesu oddlženia v podobe určenia splátkového kalendára nie sú - z hľadiska prebiehajúceho exekučného konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka voči dlžníkovi - dotknuté dve kategórie pohľadávok, a to druhá kategória pohľadávok, t.j. pohľadávky vylúčené z uspokojenia (§ 166b insolvenčného zákona,) ako aj tretia kategória pohľadávok, t.j. pohľadávky oddlžením nedotknuté (§ 166c insolvenčného zákona).

Z porovnania oboch zákonných úprav je zrejmé, že zatiaľ čo pri osobnom bankrote v podobe konkurzu "patria" pohľadávky vylúčené z uspokojenia (a definované v § 166b insolvenčného zákona) do okruhu pohľadávok, ohľadom ktorých sa exekučné konanie má zastaviť, pri osobnom bankrote v podobe určenia splátkového kalendára tomu tak nie je. Z jazykového hľadiska je nepochybné, na aké kategórie pohľadávok má pravidlo v prípade osobného bankrotu v podobe splátkového kalendára dopadať, t.j. má dopadať výlučne na pohľadávky definované v § 166a insolvenčného zákona. Dôvod pre odlišný legislatívny prístup (v porovnaní s pravidlom určeným na účely konkurzu) nie je zistiteľný ani z dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým sa zaviedla úprava osobných bankrotov, pretože obsahuje len strohé konštatovanie cit. „Upravujú sa osobitné účinky ochrany pred veriteľmi. Tieto účinky spočívajú v odklade exekúcií a osobitnom práve dlžníka žiadať odklad dražby svojho obydlia.“.

Rozhodovanie o Zastavení Exekúcie

Ak súd rozhodol o oddlžení (osobnom bankrote), t.j. vyhlásil konkurz alebo určil splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. O zastavení exekučného konania z dôvodu vyhlásenia osobného bankrotu rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný súd alebo súdny exekútor.

V exekučných konaniach podľa predpisov účinných do 31.03.2017 je tým orgánom exekučný súd a rozhoduje podľa príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017 exekučný súd môže exekúciu zastaviť aj vtedy „ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona“. Týmto osobitným zákonom je v danom prípade § 167f ods. 2 a § 168b ods. 1 insolvenčného zákona. Proti uvedenému rozhodnutiu však nie je prípustné odvolanie.

Ak by exekučný súd posúdil vec tak, že vyhlásenie osobného bankrotu predstavuje prípad „neprípustnej exekúcie“ s poukazom na insolvenčný zákon, mohol by rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.03.2017 a súčasne exekučné konanie zastaviť, keď zákonodarca normuje cit. „Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.“ Proti tomuto rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP je v zmysle § 58 ods.

V exekučných konaniach podľa predpisov účinných od 01.04.2017 je príslušným exekučným orgánom na zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia osobného bankrotu priamo súdny exekútor, ktorý rozhoduje podľa § 61n ods. 1 písm. g) EP, podľa ktorého „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu7t) vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.“ /v poznámke k 7t) je uvedený insolvenčný zákon/.

Súdny exekútor tak pri uvedenom rozhodovaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, vykonáva verejnú moc. Dôsledky jeho rozhodovania sa zásadným spôsobom dotýkajú právneho postavenia (o.i. i zaručených základných práv) minimálne dvoch subjektov - oprávneného a povinného. Výkonom a priebehom exekučného konania dochádza - o.i. vo vzťahu k oprávnenému - k činnosti, ktorá smeruje k naplneniu záruk, resp. obsahu vyplývajúcich / vyplývajúceho minimálne zo základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na súdnu a inú právnu ochranu) a čl. 20 ods.

Exekučný orgán - tak exekučný súd ako aj súdny exekútor - ktorý koná a rozhoduje podľa Exekučného poriadku aj pri strete exekúcie s osobným bankrotom, je povinný mať naznačené postuláty na zreteli. Dôsledkom uvedeného je podľa nášho názoru nepochybne povinnosť exekučného orgánu vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil, aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky, t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté alebo nie (pričom bude o.i. povinný zohľadniť i prípadné „kvalifikačné“ označenie pohľadávky veriteľom).

Zmeny v Oddlžení a Ich Výhody

Rezort spravodlivosti pripravuje zmeny v osobných bankrotoch. Jednou z nich je napr. to, že sa v ZKR majú explicitne ustanoviť niektoré pohľadávky, ktoré sa ani po oddlžení dlžníka nestanú voči nemu nevymáhateľnými v plnej výške tak, ako je to za súčasnej právnej úpravy. V súčasnosti sa totiž ukončením procesu osobného bankrotu všetky predchádzajúce dlhy fyzickej osoby stávajú nevymáhateľné. Podľa navrhovanej novely sa niektoré predchádzajúce dlhy fyzickej osoby nestanú nevymáhateľné - má isť napr. o pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví či o pohľadávku spočívajúcu v uloženom peňažnom treste. Podľa navrhovateľa totiž pri týchto pohľadávkach neexistuje žiadny dôvod takéto pohľadávky odpúšťať.

Veľmi pozitívne ale možno vnímať navrhované ustanovenie ZKR, podľa ktorého sa bude môcť dlžník domáhať oddlženia len raz za 10 rokov. A ako tretiu najväčšiu navrhovanú zmenu možno uviesť zavedenie novej alternatívy (1.) fázy procesu osobného bankrotu, ktorým je v súčasnosti len konkurz. Návrh novely obsahuje zavedenie novej alternatívy tejto prvej fáze osobného bankrotu nazvanou ako splátkový kalendár. Táto alternatíva spočíva v tom, že dlžník si ponechá časť majetku (v prípade konkurzu sa speňažuje celý majetok) ale bude povinný v stanovenom období vyplácať súdom určenú sumu.

Výhody Osobného Bankrotu

Medzi takéto iné spôsoby, ktorý dlžníci najčastejšie využívajú, patrí uzatváranie dohôd s veriteľmi (v ktorých si zmluvné strany dohodnú buď splácanie dlhu v splátkach alebo predĺžia lehotu splatnosti a pod.). Nevýhodou takýchto dohôd ale je, že veritelia dlžníkov sa snažia v takýchto prípadoch čo najlepšie právne zabezpečiť svoje pohľadávky, a to tak, že napríklad dohodu o splácaní dlhu uzatvoria s dlžníkmi vo forme notárskej zápisnice s tým, že ak dlžník nedodrží čo i len jednu splátku, môže celý zostatok dlhu vymáhať súdny exekútor. Je preto dôležité aby pri uzatváraní takýchto dohôd boli dlžníci veľmi obozretný a v ideálnom prípade skonzultovali takúto možnosť s advokátom.

Druhým častým spôsobom riešenia finančnej tiesne dlžníkov je branie úverov za účelom refinancovania predchádzajúcich dlhov. V prípade tohto spôsobu riešenia finančnej tiesne ale nikdy nedochádza k zníženiu dlhov, pretože nový refinancujúci úver je vlastne vždy vo výške súčtu všetkých predchádzajúcich dlhov dlžníka, ktoré banka z refinancujúceho úveru vypláca.

Povinné Zastúpenie Dlžníka

Novela počíta s tým, že dlžníka musí povinne zastupovať advokát alebo Centrum právnej pomoci - je to podľa vás dobrá vec, keď na túto situáciu nebude dlžník sám? Od ustanovenia správcu súdom bude totiž správca subjektom, ktorého úlohou je primárne pôsobiť ako sprostredkovateľ, mediátor medzi veriteľmi dlžníka a dlžníkom. Povinné právne zastúpenie možno vnímať nanajvýš pozitívne, pretože ustanovením tejto povinnosti pre dlžníka bude zabezpečené, že dlžníkovi už pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu bude poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc, bude mu vysvetlený celý priebeh procesu osobného bankrotu a bude upozornený na všetky právne následky tohto procesu. Následne sa tak bude môcť dlžník rozhodnúť na základe takto získaných informácií, či je skutočne tento právny inštitút vhodný na jeho faktickú situáciu a v závislosti od toho mu advokát, resp. Centrum právnej pomoci pripraví kvalifikovaný návrh na začatie konania.

Zneužitie Oddlženia

Pri odpovedi na otázku či sa dlžník nemôže sám úmyselne doviesť k osobnému bankrotu, aby sa vyhol splácaniu svojich dlhov je potrebné predovšetkým uviesť, že v súčasnosti celý proces osobného bankrotu trvá približne 3,5 roka, pričom na to, aby došlo k úplnému oddlženiu dlžníka je potrebné, aby dlžník spĺňal počas skúšobnej doby 3 rokov pomerne prísne podmienky oddlženia. V prípade, ak by ich nespĺňal, prišiel by totiž o svoj majetok (ktorý sa speňažuje už v 1. V tomto smere je preto potrebné konštatovať, že súčasná právna úprava dbá a poskytuje určitú mieru právnej ochrany aj veriteľom dlžníka.

Totiž aj v prípadoch, ak by sa dlžníci chceli úmyselne doviesť k osobnému bankrotu s vyššie popísaným cieľom a z tohto dôvodu by aj prevádzali svoj majetok na iné osoby (najčastejšie blízke osoby, ako sú manžel/ka, deti či rodičia) s úmyslom vyčleniť ho z majetku, ktorý sa v konkurze speňažuje, môžu byť takéto prevody voči veriteľom vyhlásené za neúčinné (prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov).

Zavedenie Nepostihnuteľnej Hodnoty Obydlia

V záujme ochrany dlžníkov pred stratou obydlia zaviedol zákonodarca koncept nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. Obydlím sa rozumie obývateľná vec, ktorú dlžník ako svoje obydlie v návrhu označil. Zvyčajne pôjde o nehnuteľnosť, avšak nie je vylúčené, aby za obydlie bola považovaná aj hnuteľná vec, ako napr. obytný príves.

tags: #oddlzenie #fyzickej #osoby #podmienky #2006