
Článok sa zaoberá problematikou nevymáhateľných sankcií v kontexte sociálneho poistenia a oddlženia na Slovensku, pričom sa zameriava na právne aspekty, postupy a dôsledky pre dlžníkov a Sociálnu poisťovňu.
Pojem osobný bankrot je v slovenskom právnom prostredí definovaný ako zákonom upravený proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám (podnikateľom aj nepodnikateľom) zbaviť sa svojich dlhov, vrátane dlhov voči Sociálnej poisťovni. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov tento proces označuje ako oddlženie, ktoré môže prebiehať formou konkurzu alebo splátkového kalendára. Cieľom tohto inštitútu je umožniť dlžníkom nový začiatok bez ťaživej dlhovej záťaže.
Ak je na fyzickú osobu vyhlásený konkurz s oddlžením, Sociálna poisťovňa si štandardne prihlási svoju pohľadávku. V prípade, že počas konkurzu dôjde k čiastočnému uspokojeniu prihlásených pohľadávok, zostávajúca, neuspokojená časť pohľadávok sa stáva nevymáhateľnou. Je však dôležité zdôrazniť, že nevymáhateľnosť pohľadávky neznamená jej automatický zánik. Znamená to len, že Sociálna poisťovňa stráca právnu možnosť túto pohľadávku ďalej vymáhať.
Pre ilustráciu procesu oddlženia si priblížime prípad Miroslava Irackého, narodeného 18. januára 1980, bytom Teplička 2, 052 01 Teplička.
Správca podstaty zistil, že príčinou platobnej neschopnosti Miroslava Irackého sú jeho nízke príjmy ako SZČO (taxikár). Túto činnosť vykonáva spôsobom, ktorý možno označiť za skrytú formu zamestnávania. Dlžník má tri deti a pri rozhodovaní o použití svojho príjmu uprednostnil pred včasným platením odvodov na zdravotné poistenie úhradu výdavkov, ktoré boli z jeho pohľadu pre zabezpečenie potrieb rodiny aktuálne naliehavejšie.
Prečítajte si tiež: Dôsledky oddlženia nevymáhateľných sankcií
Správca podstaty zohľadnil, že dlžník má vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom, na ktorých výživu prispieva mesačne sumou 300,00 eur. Aj keď o vyživovacej povinnosti dlžníka nerozhodol súd, jej plnenie je zákonnou povinnosťou každého rodiča.
Správca podstaty zohľadnil aj úsilie, ktoré dlžník v minulosti vynaložil na splácanie dlhov. Dlžník sa usiloval zvyšovať svoje príjmy aj prácou v zahraničí, v ktorom období podľa jeho vyjadrení významnú časť svojich dlhov z minulosti splatil. Z oznámení veriteľov (zdravotných poisťovní) tiež vyplýva, že dlžník mal snahu svoje dlhy aspoň čiastočne splácať.
Správca podstaty konštatoval, že príjmy dlžníka sú tvorené jeho príjmami zo živnosti. Z daňového priznania dlžníka za rok 2024 vyplýva, že pri nezmenenej situácii v podnikaní môže dlžník odhadom dosahovať v období nasledujúcich 5 rokov priemerný mesačný príjem vo výške 750,00 eur. Dlžník po rozpade vzťahu s matkou svojich detí žije v domácnosti svojich rodičov, ktorým prispieva na výdavky spojené s bývaním a stravou mesačne sumou 200,00 eur.
Dlžník aktuálne žije v domácnosti svojich rodičov, ktorí obaja sú starobní dôchodcovia. Má 45 rokov, je slobodný. Má vyživovacie povinnosti k trom maloletým deťom. V roku 1999 ukončil Hotelovú akadémiu Nitra v odbore hotelový manažment. Povolaním je taxikár, ktorú činnosť vykonáva ako SZČO. Dlžník trpí chronickým ochorením cukrovky 2. typu.
Správca podstaty špecifikoval aj predpokladané uspokojenie nezabezpečených veriteľov v prípade konkurzu (zákonný imperatív limitu 10 % uspokojenia splátkovým kalendárom podľa § 168c ods. 5 ZKR).
Prečítajte si tiež: Dopady reformy dôchodkového systému
Správca podstaty určil, že nezabezpečené pohľadávky budú podľa navrhovanej 33% kvóty zaplatené v lehotách podľa § 168f ods. 1 písm.
Sociálna poisťovňa vo svojej aktuálnej tlačovej správe upozorňuje osoby, ktoré požiadali o oddlženie prostredníctvom vyhlásenia konkurzu, že všetky pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu sa stávajú nevymáhateľné, to však neznamená, že pohľadávky zaniknú. Znamená to len toľko, že Sociálna poisťovňa ich nemôže ďalej vymáhať. Pre tieto fyzické osoby je tu možnosť doplatiť si poistné za obdobie pred vyhlásením konkurzu, aby sa im táto doba zarátala pre ich nároky na dôchodok. Pokiaľ poistné nebude zaplatené, predmetné obdobie im pre ich nároky nebude zohľadnené.
Sociálna poisťovňa radí, ako postupovať v prípade vzniku dlhu, ako sa o dlhu dozvedieť a aké následky má nezaplatenie alebo oneskorené zaplatenie dlhu. Dôležité je komunikovať so Sociálnou poisťovňou a riešiť situáciu čo najskôr, aby dlh nenarastal. V čase, kým ešte nie je dlh postúpený na exekúciu, môže dlžník požiadať pobočku Sociálnej poisťovne o splátkový kalendár.
Nezaplatenie poistného na sociálne poistenie fyzickou osobou za určité obdobie bude mať dopad na priznanie neskorších nárokov na dôchodok. Aj po oddlžení si však fyzická osoba môže poistné doplatiť. Preto je potrebné, aby sa obrátila na Sociálnu poisťovňu ešte pred podaním návrhu na konkurz alebo ihneď po jeho skončení a informovala sa o následkoch nezaplatenia poistného. Pobočky Sociálnej poisťovne jej na požiadanie oznámia obdobie a výšku nezaplateného poistného. Dlžník môže požiadať o odpustenie povinnosti zaplatiť penále.
Kľúčovým aspektom, ktorý je potrebné zdôrazniť, je rozdiel medzi nevymáhateľnosťou a zánikom pohľadávky. V prípade, že pohľadávka Sociálnej poisťovne sa stane nevymáhateľnou v dôsledku konkurzu alebo splátkového kalendára, neznamená to, že táto pohľadávka zaniká. Dlžník má stále možnosť túto pohľadávku dobrovoľne uhradiť, čím si zabezpečí, že obdobie, za ktoré nebolo poistné zaplatené, sa mu započíta do nároku na dôchodok.
Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve sankcií
tags: #nevymáhateľné #sankcie #sociálne #poistenie #a #oddlženie