Odhalená Zmluva s Američanmi: Fakty a Kontext

Článok sa zaoberá historickým kontextom spravodajských služieb v Česko-Slovensku a ich prepojením s aktivitami, ktoré predchádzali vzniku republiky v roku 1918. Zameriava sa na činnosť českých a slovenských vlastencov, ktorí získavali dôležité informácie pre zahraničnú reprezentáciu vedenej profesorom Tomášom G. Masarykom.

Počiatky Spravodajskej Činnosti v Česko-Slovensku

Ešte pred vznikom Česko-Slovenskej republiky v roku 1918, spravodajská činnosť českých a slovenských vlastencov zohrávala kľúčovú úlohu. Títo vlastenci získavali politické, vojenské a hospodárske informácie pre zahraničnú reprezentáciu, na čele ktorej stál profesor Tomáš G. Masaryk.

Maffia - Tajný Výbor

Pod patronátom T. G. Masaryka vznikla 15. marca 1915 neformálna konšpiratívna organizácia Maffie. Tento Tajný výbor sa stal významným centrom odboja proti habsburgskej monarchii počas 1. svetovej vojny. Maffii šéfoval advokát dr. Přemysl Šámal, ktorý bol zároveň podpredsedom Masarykovej Realistickej strany a po roku 1918 pôsobil ako kancelár prezidenta republiky. Počas protektorátu sa zapojil do odboja a v roku 1941 bol popravený nacistami v Berlíne.

Maffia fungovala na princípe tzv. vlasteneckej špionáže. To znamená, že jej informátori väčšinou nemali žiadnu spravodajskú kvalifikáciu. V historických prameňoch sa uvádza, že do konšpiratívnych aktivít Maffie bolo zapojených 104 osôb. Organizácia mala dôverníkov aj na cisárskom dvore vo Viedni a vďaka spolupráci s komisárom dr. Richardom Bienertom z pražského policajného prezídia rozohrávala dublerské spravodajské hry. Začiatkom roku 1918 si „maffiáni” zriadili pri Prahe vlastnú odpočúvaciu stanicu a monitorovali hovory na telefonickej linke medzi rakúskym a nemeckým generálnym štábom. Šifrované správy sa posielali na adresy Čechov žijúcich vo Švajčiarsku, odkiaľ sa dostávali k Masarykovi a Eduardovi Benešovi. To im umožnilo aktívne zasahovať do politického vývoja v Rakúsko-Uhorsku a nadviazať tesnejšie kontakty s vládnymi činiteľmi vo Francúzsku a Veľkej Británii.

Emanuel Voska a Spravodajská Pomoc Dohode

Spravodajské služby oboch štátov tiež využívali spravodajské zdroje česko-slovenskej emigrácie. Osobitný význam mala súkromná spravodajská organizácia Američana českého pôvodu Emanuela Vosku, najmä pre Britov. Voska, sociálny demokrat, žil od roku 1894 v Spojených štátoch amerických, kde sa venoval podnikaniu a žurnalistike. V júni 1914 prišiel do Prahy so zámerom založiť sieť korešpondentov pre krajanské noviny v USA. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa na Masarykov podnet podujal aktívne pomáhať nadväzovať kontakty s predstaviteľmi štátov Dohody a poskytovať im informácie o Rakúsko-Uhorsku.

Prečítajte si tiež: Hlbší pohľad na Zmluvu USA

Voska sa stal dôležitým kanálom informácií do zahraničia. S podporou britskej Námornej spravodajskej služby (NID) vytvoril sieť dôverníkov, ktorá v USA odhalila vyše 150 agentov a záškodníkov pracujúcich pre Nemecko. Účinne pomáhal aj Vyšetrovaciemu úradu (Bureau of Investigation) ministerstva spravodlivosti USA. Po vstupe USA do vojny v roku 1917 dal svoju agentúru spolu s jej dokumentačným fondom plne k dispozícii americkým ozbrojeným silám.

Neskôr plnil E. Voska spravodajské a politické poslanie v revolučnom Rusku. Po skončení misie odišiel do Európy v hodnosti kapitána armády Spojených štátov amerických, aby organizoval spravodajskú a sabotážnu činnosť proti Nemecku. Aj za druhej svetovej vojny vyvíjal kapitán E. Voska spravodajské aktivity proti Tretej ríši ako príslušník Úradu pre vojnové informácie (OWI) v Istanbule. Po roku 1945 sa Voska vrátil do civilu, ale o päť rokov neskôr ho Štátna bezpečnosť zatkla ako amerického špióna a strávil 10 rokov vo väzení. Zomrel 1. apríla 1961 a plne rehabilitovaný bol až po páde komunistického režimu.

Osudy Členov Maffie

Podobné osudy, aké sa dočkal E. Voska, mali aj viacerí členovia Maffie. Redaktor Jan Hajšman bol v období 1922-38 riaditeľom propagačnej sekcie ministerstva vnútra, čo bola vlastne kamuflovaná spravodajská služba. Počas Protektorátu ho Nemci uväznili, ale prežil to. Jan Hajek šéfoval už od septembra 1919 ďalšej spravodajskej službe, a to tretej sekcii ministerstva zahraničných vecí - oficiálne sa venovala propagácii. Tiež ho väznili Nemci a neskôr ako britského agenta aj komunisti. Vladimír Sís pôsobil v medzivojnovom období ako novinár; za okupácie prežil päť rokov vo väzení, ale neprežil komunistický žalár, do ktorého ho odsúdili v roku 1949 na 25 rokov. Šéf Maffie P. Šámal bol popravený nacistami.

Spravodajská Ústredňa a Štátna Bezpečnosť

Okrem týchto dvoch spravodajských zložiek pôsobila v Česko-slovensku od roku 1923 Spravodajská ústredňa (ZÚS) pri pražskom policajnom prezídiu. Bola to centrála kontrašpionáže, ktorú od 1. januára 1938 premenovali na Štátnu bezpečnosť (StB) a pod týmto názvom fungovala iba rok. Podliehali jej zvláštne oddelenia polície v okresných mestách, úzko spolupracujúce najmä s 2. oddelením Hlavného štábu česko-slovenskej brannej moci.

Druhé Oddelenie Hlavného Štábu

Druhé oddelenie predstavovalo hlavnú spravodajskú kapacitu mladého česko-slovenského štátu, ktorý vznikol na troskách rakúsko-uhorskej monarchie. Vzhľadom na spoločensko-historické okolnosti bolo logické, že najmä v prvej dekáde existencie Česko-Slovenskej republiky sa spravodajský záujem koncentroval na Maďarsko a Rakúsko a až oveľa neskôr sa rozšíril na Nemecko i Poľsko. Podvratné aktivity radikálov nemeckej menšiny v Čechách a na Morave, ako aj iredentizmus maďarskej menšiny na Slovensku spolu s územnými požiadavkami vlád Nemecka, Maďarska a čiastočne aj Poľska určovali charakter strategického zamerania spravodajských štruktúr ČSR. Spravodajský záujem o Rakúsko nesúvisel ani tak s reálnou hrozbou vojenského ohrozenia republiky, ale skôr so špekulatívnymi obavami potenciálneho obnovenia habsburgskej monarchie.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Formovanie Štruktúr a Francúzsky Vzor

Formujúca sa česko-slovenská branná moc vytvárala svoje veliteľské- štábne štruktúry tak povediac za pochodu, pričom jej pomáhali dôstojníci francúzskej armády na čele s generálom Mauriceom Pellé ako náčelníkom Hlavného štábu v Prahe. Funkciu prednostu 2. kancelárie Hlavného štábu (spravodajskej) zastával od júna 1919 do októbra 1920 francúzsky divízny generál Georges Ihler. Jeho zástupcom bol major Čeněk Haužvic, ktorý potom až do decembra 1923 nahradil francúzskeho generála. Druhé oddelenie pod Haužvicovým vedením sa formovalo podľa francúzskeho vzoru. Spravodajských nováčikovo školili francúzski dôstojníci a poradcom vojenskej spravodajskej služby bol aj ruský generál P. F. Rjabikov. Podľa jeho návodu bola už v auguste 1920 vydaná prvá dôverná učebnica „Spravodajské služby počas vojny”.

Začiatky spravodajskej činnosti 2. oddelenia boli dosť amatérske - na špionáži si napríklad pokúšali privyrobiť pašeráci alebo iní dobrovoľníci, ktorí ľahko padli do osídiel protivníkovej kontrašpionáže. Postupne však vojenská spravodajská služba si vytvorila funkčnú štruktúru a budovala účinnú agentúrnu sieť s vytypovanými osobami, vhodnými na efektívnu konšpiratívnu prácu. Okrem agentov využívala tzv. mŕtve schránky, kuriérov a tiež typárov na vyhľadávanie kandidátov na spoluprácu so spravodajskou službou. Kvalite spravodajskej produkcie výdatne pomohol nástup generácie spravodajských dôstojníkov s adekvátnym vojenským a odborným vzdelaním.

Štruktúra Spravodajského Ústredia 2. Oddelenia

Spravodajské ústredie 2. oddelenia Hlavného štábu tvorili dve základné skupiny. Pátracia skupina sa delila na sekciu ofenzívnu a sekciu obrannú.

• Ofenzívna sekcia: Jej poslaním bolo získavať informácie o potenciálnom vojenskom ohrození zo zahraničia, teda poznatky týkajúce sa nepriateľských armád, ich výcviku, organizácie a výzbroje, zásobovania, mobilizačných plánov, ale aj politické a hospodárske informácie. Osobitne významné boli informácie o vývoji nových zbraní, vojenskom priemysle, dislokácii vojenských útvarov, letiskách, skladoch, veliteľských stanovištiach, komunikačných strategických objektoch atď. Získavaniu týchto informácií slúžila agentúrna sieť operujúca prevažne v zahraničí.
• Obranná sekcia: Chránila pred prenikaním cudzích spravodajských služieb česko-slovenskú armádu, vojenský priemysel a obranné objekty republiky. Jej spravodajskí dôstojníci pôsobili vo všetkých vojenských posádkach a na všetkých stupňoch velenia v armáde. Preverovali vojenské a civilné osoby, prichádzajúce do styku s utajovanými skutočnosťami a získavali informácie o činnosti a záujme cudzích spravodajských služieb. Sekcia spolupracovala s četníctvom, štátnou políciou a spravodajskou službou ministerstva vnútra. Disponovala niektorými právami exekutívy, v určitých prípadoch vykonávala aj pátranie a sledovanie podozrivých osôb.

Okrem týchto útvarov študijná skupina analyzovala, porovnávala a vyhodnocovala získané informácie a závery predkladala na operačné využitie. Príslušníci šifrovej skupiny sa snažili rozlúštiť šifry a kódy cudzích štátov a školili odborníkov pre túto oblasť. Skupina vojenských pridelencov udržiavala kontakty s vojenskými pridelencami cudzích štátov a usmerňovala vlastných vojenských pridelencov v zahraničí. Finančná skupina spravovala zložité hospodárenie spravodajskej služby.

Zmeny vo Vedení a Strategické Zameranie

Štruktúra 2. oddelenia sa menila práve tak, ako dochádzalo k zmenám na poste jeho šéfa. V auguste 1927 sa jeho prednostom stal generál Vlastimil Chalupa, ktorý bol považovaný za priateľa prezidenta T. G. Masaryka. Gen. Chalupa bol legionárom; mal za sebou kariéru zástupcu ministra obrany Václava Klofáča v roku 1919, pôsobil ako vojenský pridelenec vo Viedni a napriek funkcii v spravodajskej službe nie raz sa verejne vyjadroval k vnútropolitickým otázkam. V marci 1934 ho vo funkcii prednostu vystriedal generál Šimon Drgáč, dovtedy vojenský pridelenec na veľvyslanectve v Paríži. Nový prednosta 2. oddelenia uskutočnil niekoľko zásadných reorganizačných zmien, ale predovšetkým upriamil záujem na Nemecko, čo možno kvalifikovať ako zásadný obrat v dovtedajšom zameraní spravodajského záujmu česko-slovenskej vojenskej rozviedky.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Kritika a Reformy Františka Moravca

Mimoriadne kriticky hodnotil činnosť a výsledky 2. oddelenia na začiatku tridsiatych rokov podplukovník František Moravec, ktorý 30. septembra 1934 prevzal funkciu prednostu pátracej skupiny B 2. oddelenia Hlavného štábu. Podľa jeho vyjadrenia „spravodajská sieť proti Nemecku neexistovala, a až na niekoľko agentov veľmi nízkej úrovne nebolo zdrojov, ktoré by mohli pravidelne získavať informácie na vojenskom poli. Správy o Maďarsku boli slabé a nedostatočné….. Nebolo konšpiračných domov a bytov, ani krycích adries, technika fotografie a tajného písma boli na nízkej úrovni, kódy a šifry primitívne a zriedka používaní v praxi. Neexistovali spravodajské základne v priateľských a neutrálnych krajinách, zamerané na spravodajské operácie v Nemecku.” F. Moravec sarkasticky kritizoval, že „ešte v rokoch 1930-34 rozsiahla a nákladná spravodajská sieť vo Viedni dodávala pražskej centrále hlavného štábu podrobné správy o súkromnom živote a milostných pletkách bývalých arcivojvodov a vysokej rakúskej aristokracie, materiál vhodný skôr ako libreto Lehárových operiet než pre vážne politické a vojenské závery, zatiaľ čo tajnej výstavbe nemeckého Reichswehru, sústavnému porušovaniu versailleskej mierovej zmluvy, a teda priamej a rastúcej hrozbe bezpečnosti Česko-Slovenskej republiky, bola venovaná pozornosť pranepatrná.”

Hoci postavu F. Moravca a jeho pôsobenie v česko-slovenských spravodajských aktivitách hodnotia historici a spravodajskí analytici rozporne - prinajmenšom ako kontroverznú - zostáva nesporným faktom, že svojimi názormi významne prispel k zásadným zmenám v systéme a fungovaní 2. oddelenia Hlavného štábu. Reorganizácia podľa jeho návrhov a zvýšenie rozpočtu služby zásadnou mierou ovplyvnili jej výkonnosť a kvalitu spravodajských výstupov.

Nová Spravodajská Štruktúra

Novú spravodajskú štruktúru tvorili štyri stupne:

1. Hlavná pražská centrála: Mala za úlohu riadiť a kontrolovať činnosť podriadených zložiek, spracovávať a vyhodnocovať ich výsledky. Spravodajských operácií sa zúčastňovala zriedkavo, iba ak išlo o zvláštne, výnimočne dôležité prípady.
2. Krajinské ústredne: V Prahe, Brne, Bratislave a Košiciach mali byť umiestnené štyri krajinské ústredne. Ich úlohou boli operácie proti cieľom v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku. Boli to operačné skupiny, pričom administratívu za nich prevzala pražská centrála.
3. Predsunuté agentúrne ústredne (PAU): Krajinským ústredniam boli podriadené predsunuté agentúrne ústredne (PAU). Tvorili ich skupiny spravodajských dôstojníkov, ktorí vyhľadávali nových agentov a nadväzovali s nimi spojenie. Ústredne boli lokalizované v blízkosti štátnych hraníc na strategických miestach a pôsobili pod prísnym utajením.
4. Spravodajské orgány na veliteľstvách: Krajinským spravodajským ústredniam podliehali tiež spravodajské orgány na veliteľstvách armádnych zborov, divízií a plukov.

Pod hlavnú pražskú centrálu priamo patrili zahraničné agentúrne ústredne (ZAU) vo Švajčiarsku, Holandsku, Dánsku a vo Švédsku. V roku 1938 došlo k pokusu zriadiť ZAU v Poľsku, ale vývoj udalostí tomu zabránil. Za najdôležitejšie považovalo 2. oddelenie svoje agentúrne centrály vo Švajčiarsku a Holandsku, odkiaľ riadili siete v Nemecku. Strategický význam mala ústredňa vo Švajčiarsku, ktorá sa osvedčila aj počas II. svetovej vojny, keď F. Moravec riadil spravodajsko-diverzné aktivity na území Protektorátu Čechy a Morava. Ešte pred vypuknutím vojny kľúčovú úlohu zohrali predsunuté agentúrne ústredne v Litoměřiciach, Liberci, Hradci Královém, Plzni, Českých Budejoviciach, Moravskej Ostrave, Znojme, Banskej Bystrici a v Užhorode.

Spolupráca s Inštitúciami

K zvýšeniu efektívnosti spravodajských aktivít prispeli aj zmeny v režime spolupráce 2. oddelenia s oficiálnymi česko-slovenskými inštitúciami. Podľa dohody s ministerstvom vnútra polícia a četníctvo dostali rozkaz spolupracovať s vojenskou spravodajskou službou. Ministerstvo zahraničných vecí poskytovalo službe informácie, týkajúce sa záujmových teritórií. Efektívna bola spolupráca s pohraničnou colnou strážou, rovnako aj s pohraničným personálom riaditeľstva štátnych lesov a oddelením ministerstva financií na potieranie pašovania omamných drog. Ministerstvo pôšt a telegrafov vychádzalo 2. oddeleniu v ústrety pri odpočúvaní telefonických hovorov, ako aj pri porušovaní listového tajomstva. V rezorte tohto ministerstva pôsobila tiež Kontrolná služba rádioelektrická (KSR), ktorá monitorovala rádiokomunikačnú prevádzku zo stredísk v Prahe, Brne a Košiciach. Úlohy rádiorozviedky plnila sieť 11 odpočúvacích staníc, z ktorých po dve operovali na Morave a na Slovensku. Zachytávali rádiové vysielanie ozbrojených síl v susedných štátoch a zašifrované signály zasielali kryptologickej skupine pplk. Jozefa Ružeka, pracujúcej pre 2. oddelenie.

Sovietska Spravodajská Činnosť

Popri maďarských a nemeckých spravodajských aktivitách voči ČSR zachytila česko-slovenská kontrašpionáž aj signály o spravodajskej činnosti sovietskych agentov v Prahe. Začalo sa to už 8. júla 1920, keď do českej metropole pricestovala sedemčlenná repatriačná …

tags: #odhalena #zmluva #s #americanmi #hlavne #spravy