Odhlásenie z doplnkového dôchodkového sporenia pri nástupe do zamestnania

Mzdové účtovníctvo zahŕňa plnenie všetkých činností zamestnávateľa v oblasti zamestnávania zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, predovšetkým personalistiku a spracovanie miezd vrátane výkazov a evidencií, ktoré vyplývajú z právnych predpisov v oblasti pracovného, mzdového, sociálneho, daňového a iného práva. Nasledovný článok obsahuje praktický návod na plnenie povinností zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy, s upozornením na zmeny účinné od 1. 1.

Právny rámec

Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

Kto je zamestnávateľ?

Zamestnávateľom je právnická osoba a fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán. Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne. Právnická alebo fyzická osoba sa stane zamestnávateľom, ak začne zamestnávať prvého zamestnanca.

Registrácia zamestnávateľa

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na území SR získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je v zmysle § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Registračnú povinnosť k dani z príjmov daňový subjekt splní predložením žiadosti o registráciu podľa § 67 zákona o správe daní. Právnická osoba je registrovaná pre daň z príjmov zo závislej činnosti.

Registrácia v Sociálnej poisťovni

Každý zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a to na predpísanom tlačive Registračný list zamestnávateľa. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. Pretože každý zamestnávateľ je povinný predkladať doklady prostredníctvom elektronických služieb Sociálnej poisťovne, pri registrácii zamestnávateľa je potrebné požiadať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne uzatvoriť Dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného. Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa - IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách mesačného výkazu poistného a registračných listoch FO.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o odhlásení z dôchodkového poistenia

Registrácia v zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v pobočke príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to na predpísanom tlačive do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil na tento účel tlačivo Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestnávateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa.

Vznik pracovného pomeru

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva uzatvorená v súlade s § 42 až § 44 Zákonníka práce.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nie však pracovný pomer, vzniká aj uzatvorením dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré upravuje deviata časť Zákonníka práce. V súlade s § 223 na výkon prác mimo pracovného pomeru môžu zamestnávatelia aj od 1. 1.

Vyhlásenie na zdanenie príjmov

Každý zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom má pri nástupe do zamestnania právo, nie povinnosť, podpísať Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/023096/2012-72 o uverejnení vzorov odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2013 odporúča zamestnávateľom, ktorí sú platiteľmi dane, používať tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z.

Prihlásenie zamestnanca do poisťovní

Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorených pred 1. 1. 2013 a tieto osoby majú od 1. 1. 2013 na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca, zamestnávateľ bol povinný prihlásiť ich na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. u zamestnancov s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. 1. Povinnosť prihlásenia zamestnanca do registra plní zamestnávateľ podaním Registračného listu FO. V súčasnej dobe sú zamestnávatelia povinní predkladať Registračné listy FO elektronicky.

Prečítajte si tiež: Rodičovská dovolenka a dôchodkové poistenie

Prerušenie poistenia

V sociálnom poistení sa uplatňuje inštitút prerušenia poistenia. Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (§ 26 ods. v období od 11. Zamestnávateľ je povinný prerušenie poistenia oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky do 8, resp. 30 dní od prerušenia poistenia zaslaním Registračného listu FO.

Zamestnanec na dohodu a sociálne poistenie

Ak zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov z príkladu č. 5 (dovŕšil 18 rokov a jeho predpokladaný mesačný príjem bude do 155 €) nepredloží pri uzatvorení dohody doklad o uplatnení oslobodenia od platenia poistného a čestné vyhlásenie o neuplatnení oslobodenia u iného zamestnávateľa, na účely sociálneho poistenia sa považuje za zamestnanca s právom na pravidelný príjem a zamestnávateľ ho prihlási do registra poistencov pred vznikom poistenia.

Prihlásenie zamestnanca do zdravotnej poisťovne

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený, na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil pre tento účel Metodickým usmernením č. 3/2/2009 tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. od 1. 1. Zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca pracujúceho na základe dohody rovnako ako zamestnanca v pracovnom pomere. Podľa usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR, odboru poisťovníctva a makroekonomiky zdravotníctva sa bude používať kód 2D (zamestnanec pracujúci na dohodu).

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa

Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného je základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ oznamuje zmeny týkajúce sa jeho zamestnancov. kód - číslo a k nemu prislúchajúce písmeno zo zoznamu kódov uvedených na zadnej strane tlačiva, v zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/4/2009 sa od 1. 1.

Mzda zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1.

Prečítajte si tiež: Ako sa odhlásiť z doplnkového dôchodkového sporenia

Minimálna mzda

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Práca nadčas

Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle § 121 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas.

Práca vo sviatok

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle § 122 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí.

Nočná práca

Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú s účinnosťou od 1. 1. 2013 medzi 22. hodinou a 6. hodinou (do 31. 12. 2012 - 5.

Mzdová kompenzácia

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi v zmysle § 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j.

Pracovná pohotovosť

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle § 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 1,9410 €. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle § 96 ods. 5 Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 € bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas.

Dovolenka

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku v súlade s § 100 až § 117 Zákonníka práce.

Pracovné voľno

i) vyhľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru - pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, v rovnakom rozsahu, ale s náhradou mzdy, sa poskytne pracovné voľno pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z tzv. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí zamestnanca, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.

Ochrana osobných údajov

Základné zásady spracovania osobných údajov a zodpovednosť za bezpečnosť ich spracovania ustanovuje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Zákon sa vzťahuje na každú právnickú aj fyzickú osobu, ktorá spracúva osobné údaje, pričom spracovaním osobných údajov rozumieme vykonávanie akýchkoľvek operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, napr. Oprávnenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá prichádza do styku s osobnými údajmi v rámci svojho pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru, členského vzťahu, na základe poverenia, zvolenia alebo vymenovania alebo v rámci výkonu verejnej funkcie, ktorá môže osobné údaje spracúvať len na základe pokynu prevádzkovateľa, zástupcu prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Oprávnené osoby sú zodpovedné za bezpečné spracovanie osobných údajov. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný v zmysle § 17 zákona o ochrane osobných údajov oprávnené osoby poučiť o právach a povinnostiach uložených zákonom o ochrane osobných údajov. Poučenie je potrebné vykonať pred vydaním prvého pokynu oprávnenej osobe na vykonanie spracovateľskej operácie s osobnými údajmi. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa spracúvajú osobné údaje, t.j. všetci zamestnanci zamestnávateľa a v niektorých prípadoch aj ich rodinní príslušníci, napr. pri uplatnení daňového bonusu na dieťa, odpočítateľnej položky na manžela alebo manželku a pod. Osobné údaje dotknutej osoby sa môžu spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby. Súhlas sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobitných údajov, účel ich spracovania a okruh dotknutých osôb. V prípade zamestnancov, ktorých osobné údaje sa spracúvajú výhradne na personálne a mzdové účely, súhlas nie je potrebný, pretože ich osobné údaje sa spracúvajú podľa osobitných zákonov, napr. Za výkon dohľadu nad ochranou osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ. V prípade, že zamestnáva viac ako 5 osôb, výkonom dohľadu poverí zodpovednú osobu alebo viaceré zodpovedné osoby, ktoré dozerajú na dodržiavanie zákonných ustanovení pri spracúvaní osobných údajov. Prevádzkovateľ je zároveň povinný o poverení písomne informovať Úrad na ochranu osobných údajov SR na úradom vypracovanom formulári, a to najneskôr do 30 dní odo dňa poverenia. Zodpovednou osobou môže byť len odborne vyškolená oprávnená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony a spĺňa podmienku bezúhonnosti preukázanú výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Zákon o ochrane osobných údajov ukladá prevádzkovateľom povinnosť registrácie informačného systému alebo evidencie informačného systému, a to ešte pred začatím spracovania. Na registráciu sa použije formulár stanovený Úradom na ochranu osobných údajov SR. podliehajú osobitnej registrácii (podľa § 27 ods. O informačných systémoch, ktoré nepodliehajú registrácii, je prevádzkovateľ povinný viesť evidenciu, a to najneskôr odo dňa začatia spracúvania osobných údajov v informačnom systéme. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý spracúva personalistiku a mzdy na samostatnom počítači, ktorý nie je prepojený na verejne prístupnú počítačovú sieť - na internet, nemá povinnosť vypracúvať bezpečnostný projekt. Jeho povinnosťou je vypracovať bezpečnostnú smernicu a o používanom informačnom systéme viesť evidenciu. V prípade spracúvania personalistiky a miezd na počítači, resp. Personálny a mzdový informačný systém registrácii nepodlieha, lebo obsahuje osobné údaje fyzických osôb vrátane osobných údajov ich rodinných príslušníkov vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu a zároveň pri zamestnávaní viacerých ako piatich osôb podlieha dohľadu zodpovednej osoby.

Zamestnávanie osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou upravuje Zákonník práce v § 158 a § 159. Okrem Zákonníka práce upravuje povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ pre účely zákona o službách zamestnanosti je špecifikovaný v § 3 zákona. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihom sú vymedzené v § 63 zákona. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihom, a to v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Občanom so zdravotným postihnutím je občan, ktorý je uznaný za invalidného v zmysle zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ splnenie tejto povinnosti dokladuje podaním ročného výkazu na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku odviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného počtu, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa odvod odvádza.

Zrážky zo mzdy

Súčasná právna úprava zamestnávateľa neoprávňuje skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, a podľa toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Práve naopak, pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať (rozsudok NS ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn. Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť; a práve toto ustanovenie Občianskeho zákonníka býva "kameň úrazu" dohôd o zrážkach zo mzdy. Súdy ich vyhlasujú za neplatné, pretože sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Na druhej strane však ust. Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, čo znamená, že zamestnávateľ nie je povinný vykonávať zrážky zo mzdy automaticky. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy doručená, aké dokumenty ďalšie dokumenty boli zamestnávateľovi doručené, a či súčasťou doručenej prílohy bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Odstupné a odchodné starostu

Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu [určeného podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon právnom postavení starostov)], za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. V súlade s § 5 ods. 1 novely č. 320/2018 Z.z. Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak starosta/starostka pred nástupom do funkcie bol/a v pracovnom pomere, z ktorého bol /a na výkon funkcie starostu uvoľnený/á, pracovný pomer nezanikol. Pracovný pomer naďalej existoval, ale z dôvodu uvoľnenia na výkon verejnej funkcie nebola zárobková činnosť v pracovnom pomere vykonávaná. Ak zamestnankyňa po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere (pracovné miesto matrikárky), dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. To znamená, že zamestnankyňa sa vráti späť do zamestnania, a po dohode so zamestnávateľom môže dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Nie je pritom rozhodujúce, či sa pracovný pomer skončil dohodou oboch zúčastnených strán alebo výpoveďou.

Čerpanie dovolenky

Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. To znamená, že dovolenka by mala byť čerpaná po častiach, pričom jedna časť by mala byť dva celé týždne v celku. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch. Zákonník práce tak vo svojich ustanoveniach priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Odpoveď na otázku, či možno čerpať dovolenku aj na poldni, priamo v Zákonníku práce nenájdeme. V záujme zamestnanca nie je čerpať dovolenku na poldni, ale ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne a bude čerpať dovolenku (výnimočne) aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje (§ 111 ods. 5 Zákonníka práce „….ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak“). Inak by sa posudzovala situácia, ak by zamestnanec čerpal napr. polovicu zo svojho celoročného nároku, t.j. 10 dní dovolenky rozložených na 20 pol dní. Preto zastávam názor, že výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (tento prípad sa vyskytuje napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol (§ 111 ods.

Náhrada straty času zamestnanca

Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť/a spravidla aj nie je, totožný s pracovným časom zamestnanca (čas trvania pracovnej cesty môže byť dlhší ako pracovný čas zamestnanca). Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Východisko - § 96b Zákonníka práce: Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

tags: #odhlasenie #z #doplnkového #dôchodkového #sporenia #pri