
S pribúdajúcim vekom sa mnoho ľudí zamýšľa nad tým, čo sa stane s ich majetkom po ich smrti. Niektorí nechávajú rozdelenie majetku na dedičov, iní chcú mať istotu, že ich majetok bude spravovaný podľa ich predstáv. Čo však v prípade, ak chce vlastník majetku prenechať nehnuteľnosť konkrétnemu dedičovi, alebo naopak, chce určiť, ktorému dedičovi má pripadnúť? Aké sú podmienky a možnosti odkazania majetku jednému dieťaťu?
Dedičia majú možnosť v rámci dedičského konania uzavrieť dohodu o tom, komu pripadne ktorá časť majetku. Niekedy sa však stáva, že poručiteľ (vlastník nehnuteľnosti) nechce, aby sa jeho majetok prejednával v dedičskom konaní, ale chce určiť konkrétneho dediča. Aké možnosti mu v takom prípade ponúka právny poriadok?
Často využívanou možnosťou je darovanie nehnuteľnosti budúcemu dedičovi. Vlastník sa môže rozhodnúť darovať nehnuteľnosť jednému z detí. Ostatným deťom nevzniká žiadny zákonný nárok na "výplatok" od obdarovaného súrodenca.
Ak dochádza k dedeniu zo zákona (v prípade neexistencie závetu), dedičovi sa do jeho dedičského podielu započíta to, čo bezodplatne dostal za života poručiteľa. V praxi na toto započítanie upozornia notára ostatní dedičia. Výnimkou je obvyklé darovanie, ktoré sa nezapočítava. Obvyklými darmi sú bežné hnuteľné veci, nie nehnuteľnosti. To, čo od poručiteľa bezodplatne nadobudli predkovia, sa započíta aj do dedičského podielu potomkov, ktorí dedia v prvej dedičskej skupine namiesto detí poručiteľa.
Z pohľadu obdarovaného je rizikom vrátenie daru.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu: krok za krokom
Rovnako ako darovanie, aj predaj nehnuteľnosti je dispozíciou s vlastníctvom, na ktorú má vlastník právo. Vlastník sa môže rozhodnúť, komu a za akých podmienok nehnuteľnosť predá. Samotné dojednanie nízkej kúpnej ceny by nemalo predstavovať problém. Problém by mohol nastať, ak by kúpna zmluva s neprimerane nízkou kúpnou cenou bola výsledkom konania v rozpore s dobrými mravmi. V takom prípade by bola kúpna zmluva neplatná. Neplatná by mohla byť aj v prípade, že by sa jednalo o tzv. zastretý právny úkon.
Či už dôjde k prevodu nehnuteľnosti darovaním alebo predajom, odporúča sa priamo v zmluve dojednať vznik vecného bremena v prospech darcu/predávajúceho (právo doživotného bývania).
Menej známou možnosťou je uzatvorenie zaopatrovacej zmluvy. Táto zmluva nie je v našom právnom poriadku upravená ako samostatný zmluvný typ. Predmetom zaopatrovacej zmluvy je záväzok zaopatrenca prenechať zaopatrovateľovi nehnuteľnosť a záväzok zaopatrovateľa poskytnúť zaopatrencu opateru vymedzenú v zmluve.
V zmysle rozhodovacej praxe súdov je záväzok opatery potrebné dostatočne určito špecifikovať. Nepostačuje iba všeobecné uvedenie, že zaopatrovateľ bude zaopatrenca opatrovať. Odporúča sa presne vymedziť, čo všetko bude zaopatrovateľ povinný vykonávať.
Nesprávne spísanie zaopatrovacej zmluvy môže pre obe zmluvné strany predstavovať veľké riziko. Nie je vylúčené, aby bola zaopatrovacia zmluva vyhodnotená ako dve samostatné zmluvy na jednej listine (darovacia zmluva aj nepomenovaná zmluva zaväzujúca obdarovaného k opatrovaniu). Ak by súd takúto listinu vyhodnotil ako dve samostatné zmluvy, mohlo by sa stať, že obdarovaný nadobudne nehnuteľnosť darovaním, ale povinnosť opatrovať si následne nebude riadne plniť. Právny poriadok SR nezakotvuje možnosť odstúpenia od zaopatrovacej zmluvy. Riziko pre zaopatrovateľa môže byť zas v tom, že ak by súd vyhodnotil, že vôľou zaopatrenca bolo prenechať nehnuteľnosť pod podmienkou zaopatrovania, zmluva by sa posudzovala ako jeden úkon a neplatná časť týkajúca sa napr. povinnosti opatrovať by spôsobila neplatnosť celej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a majetok
Ak vlastník nechce vyriešiť otázku vlastníctva k svojim nehnuteľnostiam ešte za svojho života, ale má predstavu, ktorý konkrétny dedič by mal jeho nehnuteľnosť zdediť, môže spísať závet.
Potomkovia poručiteľa sú zo zákona tzv. neopomenuteľnými dedičmi. Plnoletým potomkom musí poručiteľ v závete odkázať aspoň polovicu dedičského podielu, ktorý by im prináležal pri dedení zo zákona. Maloletým potomkom musí odkázať aspoň toľko, koľko je ich dedičský podiel zo zákona. Ak to v závete nie je dodržané, je závet v predmetnej časti neplatný.
Na vydedenie zakotvuje zákon pomerne striktné podmienky. Aby mohlo k vydedeniu dôjsť, musí byť daný aspoň jeden zo štyroch dôvodov vydedenia zakotvených v Občianskom zákonníku. V prípade, že zvažujete tento právny inštitút využiť, odporúča sa poradiť sa s advokátom alebo notárom.
Závet môže mať rôzne formy:
Zákon pozná štyri dôvody, pre ktoré je možné vydediť potomka:
Prečítajte si tiež: Podmienky poistenia majetku pre ZŤP
Ak chcete zabezpečiť, aby váš majetok dostal iba váš maloletý syn, máte niekoľko možností:
Nikdy nie je možné spísať spoločný závet. Každý manžel musí spísať závet sám. Môže v ňom uviesť, že pre prípad smrti chce, aby všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bude ku dňu smrtu vlastniť, nadobudol pozostalý manžel (manželka). Môžete tam uviesť aj to, že manžel alebo manželka spíše závet, v ktorom uvedie, že po jeho (jej) smrti majetok zdedia deti. Takáto pripojená podmienka je však bez právnych následkov.