
Odložený daňový záväzok predstavuje komplexnú oblasť účtovníctva, ktorá si vyžaduje dôkladné pochopenie a subjektívne posudzovanie. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, od definície a legislatívneho rámca až po praktické príklady účtovania.
Účtovanie o odloženej dani z príjmov je nástroj, ktorý objektivizuje výsledok hospodárenia po zdanení. Súvisí s rozdielnym pohľadom na výšku dane z príjmov v účtovníctve a podľa zákona o dani z príjmov. Odložená daň vyjadruje tú časť nákladu na daň z príjmov, ktorá vznikne v dôsledku povinnosti platiť daň v budúcnosti a ktorá je priradená do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisí.
Priradenie nákladu (odložený daňový záväzok) alebo zníženie nákladu (odložená daňová pohľadávka) sa realizuje formou účtovania o odloženom daňovom záväzku alebo pohľadávke.
V slovenskej legislatíve je odložená daň upravená od 1. januára 2003, kedy nadobudlo účinnosť opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 zo dňa 16. decembra 2002, ktoré upravuje postupy účtovania pre vedenie podvojného účtovníctva. Tieto postupy vychádzajú z medzinárodných účtovných štandardov a zachovali si svoj princíp od ich zaradenia do postupov účtovania.
Podľa § 10 ods. 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 majú povinnosť účtovať o odloženej dani všetky účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť auditu podľa § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
Prečítajte si tiež: Súvislosti odloženého daňového záväzku
Povinnosť auditu a teda aj účtovania o odloženej dani sa týka účtovných jednotiek, ktoré spĺňajú aspoň jednu z nasledujúcich podmienok:
Ak u účtovnej jednotky zanikne povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, naďalej je povinná účtovať o odloženej dani z príjmov. Ostatné účtovné jednotky sa môžu rozhodnúť účtovať o odloženej dani podľa vlastného uváženia.
Pri zisťovaní základu dane sa u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, vychádza z výsledku hospodárenia. Ten sa upraví na základ dane podľa zákona o dani z príjmov. Daňová povinnosť vypočítaná zo základu dane však nemusí odrážať skutočné daňové zaťaženie účtovnej jednotky. V dôsledku vzniku "dočasných rozdielov" si bude účtovná jednotka v budúcnosti znižovať alebo zvyšovať základ dane, a preto môže byť povinná účtovať o odloženej dani z príjmov.
Splatná a odložená daň z príjmov sú dva odlišné pojmy. Splatná daň je daň, ktorá je splatná za bežné účtovné a zdaňovacie obdobie v súlade so zákonom o dani z príjmov. Odložená daň vzniká v dôsledku dočasných rozdielov medzi účtovnou hodnotou majetku a jeho daňovou základňou, možnosti umorovať daňovú stratu alebo možnosti preniesť nevyužité daňové odpočty.
Základným predpokladom správneho výpočtu odloženej dane je správne vyčíslenie dočasných rozdielov. Tie vznikajú medzi daňovou hodnotou aktív a záväzkov stanovených pre daňové účely a ich účtovnou hodnotou vykazovanou v účtovnej závierke.
Prečítajte si tiež: Všetko o odloženej dani
Dočasné rozdiely sa delia na:
Odložená daň z príjmov sa vypočíta ako súčin dočasných rozdielov a sadzby dane. Používajú sa sadzby dane z príjmov, u ktorých sa predpokladá, že budú platiť v tom období, v ktorom bude odložená pohľadávka uplatnená alebo odložený daňový záväzok vyrovnaný. Ak tieto sadzby nie sú známe, použije sa známa sadzba dane platná v nasledujúcom období.
V súvahe sa odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok vykazujú samostatne.
Odložený daňový záväzok predstavuje daň z príjmov, ktorá sa bude uhrádzať správcovi dane v budúcich účtovných obdobiach. Vzniká vtedy, ak sú zdaniteľné dočasné rozdiely a účtovná hodnota majetku je vyššia alebo účtovná hodnota záväzku je nižšia ako jeho daňová základňa. Vypočítaná splatná daň v bežnom účtovnom období je nižšia, ako by bol celkový daňový náklad vypočítaný ako súčin sadzby dane a výsledku hospodárenia pred zdanením. Zdaniteľné dočasné rozdiely sa preto "dodaňujú" zaúčtovaním odloženého daňového záväzku.
Účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je vyššia než jeho daňová základňa: Rozdiel v účtovnej hodnote dlhodobého hmotného majetku oproti daňovému základu vznikol zaúčtovaním nižších účtovných odpisov, ako boli uplatnené daňové odpisy.
Prečítajte si tiež: Uplatnenie daňového bonus na manželku - invalidný dôchodok
Príklad:
Obstarávacia cena stroja: 120 000 €
Zaradenie do používania: 1. 6.
Na tomto príklade vidíme rozdiely v účtovnej zostatkovej hodnote stroja oproti jeho daňovej základni - účtovná zostatková cena je v 2. roku a v 3. roku vyššia. Pri účtovaní odloženej dane každý rok porovnávame účtovnú zostatkovú cenu oproti daňovej zostatkovej cene, pričom vykazovaný zostatok na účte 481 - Odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka musí korešpondovať s týmto rozdielom po jeho prepočítaní platnou sadzbou dane.
Účtovná hodnota pohľadávky je vyššia než jej daňová základňa: Napríklad zaúčtované pohľadávky z úrokov, zmluvnej pokuty, ktoré sa podľa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov zahŕňajú do základu dane až po inkase pohľadávky.
Príklad:
Účtovná jednotka vyúčtovala v roku 2012 dodávateľovi za oneskorené dodanie materiálu zmluvnú pokutu vo výške 5 000 €. Dodávateľ zmluvnú pokutu neuhradil do konca roku 2012. V zmysle § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov sa táto zmluvná pokuta zahrnie do základu dane až po jej zaplatení.
Odložená daňová pohľadávka zohľadňuje majetok vyjadrujúci úsporu na dani z príjmov v budúcich účtovných obdobiach. Vzniká pri odpočítateľných dočasných rozdieloch. O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje vtedy, ak je pravdepodobné, že základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy odloženej daňovej pohľadávky z odpočítateľných dočasných rozdielov, je dosiahnuteľný.
Účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je nižšia než jeho daňová základňa: Napríklad, ak sa účtovná jednotka rozhodla neuplatniť daňové odpisy v zmysle § 26 ods. 9 zákona o daniach z príjmov.
Účtovná hodnota pohľadávky je nižšia než jej daňová základňa: Napríklad, ak bola vytvorená opravná položka k pohľadávke a tento rozdiel bude v budúcnosti daňovo uznaný.
Príklad:
Účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období roku 2012 pohľadávku vo výške 30 000 € so splatnosťou 6. 5. 2012. Keďže má k 31. 12. 2012 informácie, že odberateľ je nesolventný a hrozí mu konkurz a pohľadávka nebude pravdepodobne uhradená, vytvorila opravnú položku v plnej výške. Tvorba opravnej položky nie je daňovým výdavkom, pretože nie sú splnené podmienky § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov.
Účtovná hodnota zásob je nižšia než ich daňová základňa: Napríklad, ak bola vytvorená opravná položka k zásobám a tento rozdiel bude v budúcnosti daňovo uznaný.
Účtovná hodnota záväzku je vyššia než jeho daňová základňa: Napríklad, ak sú záväzky daňovo uznané až po ich zaplatení.
Vypočítaná odložená daň z príjmov sa účtuje na účet 481 - Odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka. Odložená daň za bežné účtovné obdobie sa účtuje v závislosti od toho, ako sa účtuje účtovný prípad. Ak odložená daňová pohľadávka alebo odložený daňový záväzok vznikli v súvislosti s účtovnými prípadmi, ktoré sa neúčtujú ako výnos alebo náklad, ale priamo v prospech alebo na ťarchu účtov vlastného imania, účtuje sa v prospech alebo na ťarchu týchto účtov vlastného imania.
Schéma účtovania odloženej dane k 31. 12.: