Odmietnutie umiestnenia v domove dôchodcov – práva a postupy na Slovensku

Umiestnenie do domova dôchodcov je vážne rozhodnutie, ktoré môže mať významný dopad na život jednotlivca. Na Slovensku existujú jasne definované postupy a práva, ktoré upravujú poskytovanie sociálnych služieb, vrátane umiestnenia do zariadení pre seniorov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto právach a postupoch, s cieľom informovať občanov a ich rodiny o možnostiach a obmedzeniach v tejto oblasti.

Postup poskytovania alebo zabezpečenia sociálnej služby

Proces začína žiadosťou občana o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu, resp. na konkrétny druh zariadenia sociálnych služieb (uvedený v § 34 až 41), v súlade s vecnou a miestnou príslušnosťou obce a vyššieho územného celku pre podanie tejto žiadosti podľa § 92 ods. Následne, na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu, obec/starosta alebo VÚC/predseda vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu, konkrétny druh sociálnej služby.

Ak má občan právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a má záujem o jej poskytovanie alebo zabezpečenie s finančnou podporou z verejných prostriedkov, a má záujem, aby sa pri platení úhrady za poskytovanú sociálnu službu na neho vzťahovala právna ochrana zostatku z príjmu pri platení úhrady za sociálnu službu, písomne požiada príslušnú obec alebo VÚC o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby. Obec alebo vyšší územný celok na základe výberu poskytovateľa občanom poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby, ktorá je verejným poskytovateľom sociálnej služby, alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 až 9.

V súlade s § 8 ods. 7 môže občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia na túto sociálnu službu odkázaný, požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, je povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods. 2 a 3 splnená. Ak však toto zariadenie nemá voľné miesto, je v zmysle § 8 ods. 4 povinné bezodkladne zaslať žiadosť klienta o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby príslušnej obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorá na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedie poradie, v ktorom poskytne alebo zabezpečí poskytnutie sociálnej služby žiadateľom, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, ak nie sú na strane tejto fyzickej osoby preukázateľné dôvody potreby bezodkladného poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby.

V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, zabezpečí poskytovanie sociálnej služby tak, že preukázateľným spôsobom požiada budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby (buď na určitú kapacitu klientov alebo pre konkrétneho klienta) v súlade s § 8 ods. 8 zákona.

Prečítajte si tiež: Povinnosti zdravotníkov pri odmietnutí liečby

Ak má fyzická osoba záujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bez potreby dodržania vyššie uvedeného postupu, t. j. aj bez potreby posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, a ak sa jej bude ňou zvoleným poskytovateľom tejto sociálnej služby poskytovať v rámci tejto sociálnej služby aj pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom sociálnej služby priamo (bez „sprostredkovania“ obce alebo VÚC) a platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov na poskytovanie sociálnej služby (tzv. samoplatca).

Umiestňovanie klientov do útulku založeného obcou

V prípade útulkov, ktoré sú neziskovými organizáciami založenými obcou, sa postup umiestňovania a určovania úhrady riadi špecifickými pravidlami. Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2).

Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient. Nakoľko právnická osoba založená obcou, v tomto prípade nezisková organizácia založená obcou, ako jediným zakladateľom, na poskytovanie sociálnej služby v útulku je podľa § 3 ods. 3 zákona verejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, na určenie úhrady za sociálnu službu sa vzťahuje regulácia tejto úhrady pre verejného poskytovateľa sociálnej služby ustanovená v § 72 ods 2 a nasl. zákona. V súlade s § 24 ods. 3 sociálna služba, ktorá má nízkoprahový charakter, musí byť pre fyzickú osobu ľahko dostupná aj vzhľadom na výšku požadovanej úhrady za sociálnu službu.

Ak si obec založila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok s miestom poskytovania tejto sociálnej služby v územnom obvode tejto obce, napriek tomu, že zo zákona nie je povinná poskytovať ani zabezpečovať takúto sociálnu službu, je ju povinná táto obec aj spolufinancovať, a to bez ohľadu na trvalý pobyt klientov, ktorým sa táto služba v tomto zariadení poskytuje. V súlade s § 79 ods. 6 a podľa § 71 ods. 7 MPSVR SR poskytuje na základe žiadosti obci, ktorá zriadila alebo založila zariadenie uvedené v § 25 až 27 a 29 (teda aj útulok) alebo obci, ktorá poskytuje sociálnu službu v týchto zariadeniach, finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie. Výška tohto finančného príspevku je uvedená v prílohe č.

Poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahových zariadeniach

Sociálna služba v nízkoprahových zariadeniach sa poskytuje na základe špecifických pravidiel, pričom náklady s ňou spojené uhrádza obec, v ktorej má osoba trvalý pobyt, alebo obec, na ktorej území sa nachádza zariadenie, prípadne zriaďovateľ. Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2).

Prečítajte si tiež: Odmietnutie VPP: Dôsledky

Zabezpečenie služieb u neverejných poskytovateľov

Odkázanosť na sociálnu službu v nízkoprahových zariadeniach a vo všeobecnosti pri sociálnych službách krízovej intervencie vzhľadom na ich povahu a účel a pri poskytovaní sociálneho poradenstva posudzuje priamo poskytovateľ sociálnej služby (sociálna práca s klientom je súčasťou každej sociálnej služby - §2 ods. 6). VÚC sa má možnosť vopred preukázateľným spôsobom dohodnúť s neverejným poskytovateľom o poskytovaní sociálnej služby (§ 8 odsek 8) vzhľadom na preukázateľný alebo predpokladaný oprávnený dopyt po sociálnej službe príslušného druhu v územnom obvode aj vo väzbe na schválenú koncepciu rozvoja sociálnych služieb vo svojom územnom obvode a následne uzavrieť s konkrétnym neverejným poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 77 a 78.

VÚC „objednáva“ u poskytovateľov poskytovanie sociálnej služby klientom, ak ide o sociálnu službu o ktorej odkázanosti sa nerozhoduje, preukázateľným požiadaním budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, (§ 8 odsek 8), ktoré môže byť realizované aj predbežne a rámcovo (napr. na určenú kapacitu ZSS, napr. nocľahárne) alebo aj na konkrétneho klienta alebo konkretizovaný počet klientov. Závisí to od povahy a účelu sociálnej služby a od dohody VÚC a neverejného poskytovateľa, ale aj od iných skutočností napr. reálnych potrieb daného regiónu- preukázateľného alebo predpokladaného dopytu po sociálnej službe, v závislosti od toho, či je daná sociálna služba nedostatková alebo úplne chýba.

Postup pri prijímaní do útulkov/nocľahární

Pri tomto type zariadenia, vzhľadom na povahu a účel sociálnych služieb krízovej intervencie klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC (§ 8 ods. 1) a preto klient žiada o poskytnutie tejto sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok). Poskytovateľ sociálnej služby v rámci povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 8 - plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. A k zákonu - má mať písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a viesť dokumentáciu o procese začatia poskytovania sociálnej služby (príloha č. 2 k zákonu písm. A časť II bod 2.3).

Ak si občan (podľa § 8 ods. 2 a 3) vybral neverejného poskytovateľa, ale obec/VÚC nepožiadal a nezazmluvnil tohto neverejného poskytovateľa na finančnú podporu poskytovania sociálnej služby občanovi z rozpočtu obce/VÚC, môže byť takáto sociálna služba poskytnutá týmto vybraným neverejným poskytovateľom len ako tzv. samoplatcovi. Ak dôjde k situácii, že obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 5 neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. Ak teda klient podá príslušnej obcí/VUC žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa, obec/VÚC je povinná požiadať tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy o poskytovanie sociálnej služby s jej občanom (žiadateľom). V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia. Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby príslušnej obcí/VUC, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t.j. na poskytovanie sociálnej služby klientovi sa neprispieva z verejných prostriedkov.

Doručenie písomnej žiadosti zo strany fyzickej osoby, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, obci alebo vyššiemu územnému celku, v rozsahu ich pôsobnosti, podľa § 8 ods. 1 o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 a s ňou súvisiace preukázateľné požiadanie zo strany tejto obce alebo vyššieho územného celku konkrétneho touto fyzickou osobou vybraného neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, a to podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách, je právne významné aj na ochranu prijímateľa pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu a majetku ku dňu splatnosti tejto úhrady.

Prečítajte si tiež: ÚPSVaR a odmietnutie ponuky

Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34 až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu ku dňu jej splatnosti podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ak § 72 ods.18 a § 72a neustanovujú inak. To sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorému neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej poskytovanie nepožiadali obec alebo vyšší územný celok, a na prijímateľa sociálnej služby, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. To znamená, že uplatnenie právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti je pri poskytovaní sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby viazané len na prijímateľa sociálnej služby, pre ktorého obec alebo vyšší územný celok požiadali tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách.

Povinnosti obce pri zabezpečovaní sociálnych služieb

Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v obligatórnej pôsobnosti, a to v súlade s § 8 ods. 2 (t.j. ak je oprávnený dopyt zo strany cieľových skupín- fyzických osôb , ktoré sú odkázané na konkrétny druh sociálnej služby ). To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Je potrebné tiež uviesť, že pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb (t. j. aj zriaďovaní), obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov vychádzajúcich aj z komunitného plánu sociálnych služieb v územnom obvode obce. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.

Obec môže poskytovať sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo, nízkoprahové denné centrum prostredníctvom založenej právnickej osoby, alebo aj samostatne ako obec, napríklad v priestoroch denného centra (klubu dôchodcov). Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie taxatívne uvedených sociálnych služieb, v rámci svojej pôsobnosti. To znamená, že obec môže sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.

Zákon o sociálnych službách neurčuje, v akých konkrétnych priestoroch má byť sociálna služba poskytovaná ale v zásade, v rámci konania o zápis do registra poskytovateľov ustanovuje požiadavku preukázania právneho vzťahu k týmto priestorom a oprávnenosti ich užívania na určený účel, a to spolu s plnením súvisiacich hygienických podmienok v týchto priestoroch. Poskytovateľ teda musí zabezpečiť vhodné priestorové podmienky spolu s plnením hygienických podmienok v týchto priestoroch pre poskytovanie sociálnej služby, čo závisí aj od toho, o aký druh sociálnej služby ide.

Pokiaľ ide o základné sociálne poradenstvo, túto odbornú činnosť obec a VÚC poskytuje priamo ako svoju originálnu samosprávnu pôsobnosť orgánu verejnej moci (§ 80 písm. f)) a nie ako samostatnú odbornú činnosť, u ktorej sa na vznik oprávnenia ju poskytovať požaduje zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného príslušným VÚC; to znamená, že obec sa na výkon základného sociálneho poradenstva neregistruje.

Žiadosť o zabezpečenie pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa

O zabezpečenie sociálnej služby pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa môže požiadať aj otec narodených trojčiat, ktorý s trvalým pobytom v obci, ak má matka má trvalý pobyt v inej obci. Zákon o sociálnych službách neupravuje, ktorý z rodičov žiada o takúto službu. Dôležité sú dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa alebo iná plnoletá fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, zabezpečiť sama alebo za pomoci rodiny starostlivosť o dieťa/deti. Medzi takéto dôvody patrí aj narodenie najmenej troch detí súčasne.

Druhy zariadení sociálnych služieb

Zariadenie podporovaného bývania

V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku. Ak osoba dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania sociálnej služby v tomto zariadení, sociálna služba sa jej poskytuje naďalej. Sociálna služba v zariadení podporovaného bývania sa poskytuje v bytovom alebo rodinnom dome najviac pre 12 prijímateľov/prijímateliek sociálnej služby v dvoch bytových jednotkách, pričom v jednej bytovej jednotke môže byť poskytovaná služba najviac 6 ľuďom. V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje ubytovanie, sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Zámerom tohto druhu zariadenia sociálnych služieb je poskytnúť jej klientom a klientkám náležitý dohľad a podmienky simulujúce prirodzené rodinné/komunitné prostredie v čo najväčšej možnej miere. Ide o zariadenie sociálnych služieb, ktorého dispozícia predpokladá priestorové oddelenie bytových jednotiek od administratívnych priestorov a priestorov pre personál zariadenia. Rovnako tiež nepredpokladá miestnosti typické pre pobytové zariadenia sociálnych služieb, akými sú ambulancia, izolačná miestnosť, miestnosť poslednej rozlúčky, kaplnka a podobne. Pri napĺňaní socializačných potrieb klientok a klientov sa kladie dôraz na využívanie prirodzených zdrojov v komunite.

Zariadenie pre seniorov

V zariadení pre seniorov sa poskytuje sociálna služba osobám v dôchodkovom veku a s minimálnym stupňom odkázanosti IV podľa prílohy 3 zákona o sociálnych službách, alebo poskytovanie služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov, ktoré v zákone nie sú taxatívne uvedené a ich závažnosť individuálne posudzuje sociálny pracovník (ide napríklad o prípady, kedy je osoba v dôchodkovom veku a je zároveň ohrozená stratou bývania, alebo ohrozená správaním iných fyzických osôb). Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 ľudí v jednej budove zariadenia a poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečovať záujmovú činnosť. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov a prijímateliek, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V zariadení pre seniorov sa poskytuje aj ošetrovateľská starostlivosť.

Zariadenie opatrovateľskej služby

V tomto druhu zariadenia sa poskytuje služba na určitý čas fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu v potrebnom rozsahu. Maximálna kapacita zariadenia nie je stanovená a v rámci nej sa poskytujú obdobné činnosti ako v zariadení pre seniorov. Nie je však stanovená veková hranica klientov/klientok a zariadenie nemá povinnosť zabezpečovať záujmovú činnosť. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov a prijímateliek, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje aj ošetrovateľská starostlivosť.

Rehabilitačné stredisko

Je zamerané na osoby, ktoré sú slabozraké a ktoré sú nepočujúce, alebo majú obojstrannú nedoslýchavosť. V prípade, ak rehabilitačné stredisko poskytuje pobytovú formu sociálnej služby, možno ju poskytovať len na určitý čas, najdlhšie tri mesiace. Túto lehotu je možné následne predĺžiť len raz a to najviac o tri mesiace. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov a prijímateliek, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V rehabilitačnom stredisku sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí. Účelom je spolupráca pri sociálnej rehabilitácii klienta/klientky.

Domov sociálnych služieb

V domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba ambulantnou, alebo najviac týždennou pobytovou formou osobám, ktoré sú odkázané na pomoc iných fyzických osôb s najmenej V. stupňom odkázanosti, alebo sú nevidiace, či prakticky nevidiace a ich stupeň odkázanosti je najmenej III. Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 klientov a klientok v jednej budove zariadenia a nemožno ju poskytovať ako celoročnú pobytovú službu. Poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. Utvárajú sa podmienky na vzdelávanie a úschovu cenných vecí. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľa, nakoľko je službu možné poskytovať týždennou pobytovou aj ambulantnou formou. V prípade, že klient/klientka dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania služby, poskytuje sa jej naďalej. Pri poskytovaní jednotlivých činností klientom/klientkám sa pristupuje individuálne vzhľadom na vek a potreby prijímateľov/prijímateliek. V domove sociálnych služieb sa poskytuje aj ošetrovateľská služba.

Špecializované zariadenie

Cieľovou skupinou v špecializovanom zariadení sú osoby, ktorých stupeň odkázanosti je najmenej V a zároveň majú zdravotné postihnutie, akým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS alebo organický psychosyndróm ťažkého stupňa. Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 klientov a klientok v jednej budove zariadenia a poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. Utvárajú sa podmienky na vzdelávanie a úschovu cenných vecí. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľa, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V prípade, že klient/klientka dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania služby, poskytuje sa jej naďalej. Pri poskytovaní jednotlivých činností klientom/klientkám sa pristupuje individuálne vzhľadom na vek a potreby prijímateľov/prijímateliek. V domove sociálnych služieb sa poskytuje aj ošetrovateľská služba.

Denný stacionár

Denný stacionár je určený pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej III., pričom sú na sociálnu službu v zariadení odkázané len na určitý čas počas dňa, nakoľko ide výhradne o ambulantnú sociálnu službu. Poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, stravovanie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. V dennom stacionári sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí. Účelom je spolupráca pri sociálnej rehabilitácii klienta/klientky.

Terénne sociálne služby

Opatrovateľská služba

Ide o obligatórnu terénnu sociálnu službu, ktorá sa poskytuje osobám odkázaným na pomoc inej osoby, ktorej odkázanosť musí dosahovať minimálne II. stupeň . Odkázanosť posudzuje príslušný lekár obce v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Sociálny pracovník obce následne posudzuje odkázanosť na úkony sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a úkony pri uskutočňovaní základných sociálnych aktivít. Rozsah pomoci v týchto oblastiach stanovuje v hodinách. Komplexnosť lekársko-sociálneho posúdenia odkázanosti na opatrovateľskú službu a určenie jej rozsahu vytvára predpoklady pre zvýšenie objektivity celkového procesu posudzovania pre uvedené účely. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať v určitých prípadoch (napr. pri poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Súbeh opatrovateľskej služby je možný s peňažným príspevkom na opatrovanie. Ide o prípady, keď je poberateľ peňažného príspevku v nemocnici alebo z dôvodu potreby odľahčenia od systematického opatrovania. Vtedy je možné poskytovať aj opatrovateľskú službu v rozsahu 8 hodín mesačne alebo maximálne 30 dní v roku. Počas tohto obdobia je poberateľovi peňažného príspevku poskytovaná odľahčovacia služba, čo vo vzťahu k opatrovanej osobe znamená, že je jej poskytovaná opatrovateľská služba. Uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na výšku poberaného peňažného príspevku na opatrovanie.

Prepravná služba

Prepravná služba sa poskytuje osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu a osobám s nepriaznivým zdravotným stavom ovplyvňujúcim ich mobilitu a orientáciu. V praxi to znamená, že prepravnú službu môžu využívať aj osoby, ktoré majú problémy s mobilitou len krátkodobo (napr. pri fraktúre dolnej končatiny). Preukazovanie nepriaznivého zdravotného stavu na účely prepravnej služby je veľmi jednoduché. Klient preukazuje túto skutočnosť potvrdením príslušného lekára. Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom sa preukazuje len posudkom vydaným príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Sprievodcovská a predčitateľská služba

Sprievodcovskú a predčitateľskú službu možno poskytovať ako samostatnú sociálnu službu, a nielen ako jeden z úkonov opatrovateľskej služby. Okrem osôb, ktorým sa tradične úkony sprievodu a predčítania poskytujú (nevidiace osoby), je možné túto sociálnu službu poskytovať aj osobám s mentálnym postihnutím. Sprievod sa poskytuje na lekárske vyšetrenie, vybavenie úradných záležitosti, do školy, zo školy, do zamestnania, zo zamestnania a na záujmovú činnosť; predčítanie možno poskytnúť napr. pri vybavovaní úradných záležitosti, úradnej a osobnej korešpondencie a pri nakupovaní. Príslušné zdravotné postihnutie sa preukazuje len potvrdením zdravotníckeho zariadenia. Aby nedochádzalo k duplicitnému poskytovaniu pomoci, nie je možné túto sociálnu službu poskytovať, ak sa osobe poskytuje opatrovateľská služba a v rámci nej aj sprievod a predčítanie alebo peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

#

tags: #odmietnutie #umiestnenia #v #domove #dôchodcov #práva