
Pohľadávky predstavujú významnú súčasť majetku podniku a ich správne účtovanie má zásadný vplyv na finančné výkazy a daňové povinnosti. Tento článok sa zameriava na problematiku odpísaných pohľadávok a postupov účtovania v prípade ich následnej úhrady.
Pohľadávku možno definovať ako právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka na základe existujúceho záväzkového vzťahu. Najčastejším dôvodom vzniku pohľadávky je uzatvorená zmluva. Pohľadávky z ekonomického hľadiska sú určitou formou poskytnutia obchodného úveru obchodnému partnerovi ako prejav vzájomných obchodných vzťahov medzi obchodnými partnermi. Pohľadávky z ekonomického hľadiska predstavujú majetkovú zložku podniku, ktorá vznikla z uskutočnených účtovných prípadov v minulom období, a peniaze z nich budú plynúť v budúcnosti. V účtovníctve sú pohľadávky zvláštnym druhom nehmotného majetku účtovnej jednotky, o ktorom sa účtuje v prevažnej väčšine v okruhu obežného majetku. Sú majetkovým právom na získanie peňažnej alebo nepeňažnej úhrady najmä za poskytnuté výkony, ako sú dodávky tovarov, výrobkov, prác a služieb. V tomto prípade ide o pohľadávky z obchodného styku.
V účtovníctve je sledované celé obdobie existencie pohľadávky, t. j. od okamihu jej vzniku napr. pri fakturácii výkonov, až po rôzne formy jej speňaženia reálneho (fyzické peniaze) alebo iného vysporiadania. Vznik pohľadávok a ich sledovanie v účtovníctve rešpektuje aj ich všeobecnú právnu úpravu v obchodných, ale aj v občianskych záväzkových právnych vzťahoch a pri špecifických pohľadávkach aj ich úpravu v osobitných hmotno-právnych predpisoch (predpisy sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, Zákonník práce, zákon o cenných papieroch a pod.). Pohľadávky možno členiť z rôznych hľadísk. Základným kritériom pre členenie pohľadávok je v PÚP je časové hľadisko pri vzniku pohľadávky a pri ich zobrazovaní v účtovnej závierke. V účtovnej závierke sa pohľadávky vykazujú v členení na krátkodobé alebo dlhodobé podľa zostatkovej doby splatnosti. Podľa titulu vzniku, resp. f) ostatné pohľadávky vyplývajúce z činnosti účtovnej jednotky, napr. Najpočetnejšiu skupinu pohľadávok účtovných jednotiek, ktoré sú podnikateľskými subjektmi, tvoria pohľadávky z obchodného styku za uskutočnené výkony voči tretím osobám - odberateľom. Medzi takéto pohľadávky patrí časť aj tzv.
Pohľadávky sú v účtovníctve súčasťou majetku a pre ich oceňovanie platia predpísané spôsoby pre oceňovanie majetku a záväzkov stanovené v § 24 až § 26 zákona o účtovníctve. Pohľadávky sa pri vzniku oceňujú menovitou hodnotou. Podľa § 24 ZÚ, ktorý upravuje deň ocenenia, pohľadávky vyjadrené pri ich vzniku v cudzej mene sa prepočítavajú na slovenskú menu kurzom určeným v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska platným ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a v účtovnej závierke platným ku dňu jej zostavenia (súvahový deň). Prepočítaním pohľadávok v cudzej mene k súvahovému dňu aktuálnym kurzom NBS budú pohľadávky v účtovnej závierke vykázané v reálnom ocenení. Pri dlhodobej pohľadávke (§ 18 ods. 7, § 21 ods. 7 PÚ), ktorej zostatková doba splatnosti je dlhšia ako jeden rok, sa opravnou položkou upravuje hodnota pohľadávky na jej hodnotu v čase účtovania a vykazovania. Okamih vzniku pohľadávky je dôležitý pre jej zaúčtovanie. Pre vznik pohľadávok z obchodného styku je dôležitý okamih splnenia dodávky, tak ako je definovaný vo všeobecných predpisoch občianskeho a obchodného práva. (2) Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom; u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. V prípadoch, ak podľa všeobecného právneho predpisu, prípadne z definície dňa uskutočnenia účtovného prípadu nie je jednoznačne určený deň uskutočnenia účtovného prípadu, stanoví si účtovná jednotka deň uskutočnenia účtovného prípadu vo svojej internej smernici. Podkladom pre účtovanie o pohľadávkach sú doklady preukazujúce ich vznik. Faktúra ako doklad nebola do 30. apríla 2004 upravená v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise. S účinnosťou od 1. 5. 2004 sú faktúry upravené v § 71 až § 75 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDPH) ako daňové doklady o uskutočnenom zdaniteľnom plnení. Faktúru má povinnosť vystaviť platiteľ dane v prospech zdaniteľnej osoby a právnickej osoby do 15 dní po uskutočnení zdaniteľného plnenia. Účtovná jednotka môže použiť ako účtovné doklady aj daňové doklady, čo vyplýva z § 35 ods. 2 ZÚ. Dôležité je, že musia spĺňať požiadavky kladené na účtovné záznamy, ktorými sú aj účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Dokladom o vzniku pohľadávky môže byť napríklad aj obchodná zmluva, protokol o škode, rozhodnutie súdu o neoprávnenom majetkovom prospechu a pod. V uvedenej súvislosti pripomíname, že účtovné doklady sú preukázateľné účtovné záznamy, ktoré majú predpísané obsahové náležitosti a vyhotovujú sa bezodkladne po vzniku skutočnosti, ktorá sa nimi dokladuje. Pohľadávky zanikajú predovšetkým ich uspokojením v prospech veriteľa. Predmetom uspokojenia pohľadávok môžu byť rôzne druhy plnenia. V podnikateľskej praxi ide najčastejšie o peňažné plnenia. Pohľadávky môžu byť uspokojené aj vecným plnením. Druh plnenia by si zmluvné strany mali dohodnúť, najmä ak by malo ísť o iné ako peňažné plnenie. Lehota, do ktorej má byť pohľadávka uspokojená, sa všeobecne nazýva lehota splatnosti. Nie je určená v žiadnom právnom predpise. V Obchodnom zákonníku je riešený len okamih splnenia záväzku, ktorým je pri peňažnom plnení prostredníctvom banky pripísanie dlžnej sumy na účet veriteľa v banke. Záväzok platený prostredníctvom pošty je splnený vyplatením sumy veriteľovi. (§ 339 OBZ). Pri dohodnutom peňažnom plnení záväzku, ak je dlžník v omeškaní, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania. Lehota splatnosti je dôležitá aj z dôvodu, aby veriteľ vedel, či je alebo nie je dlžník v omeškaní. Úrok je cena za požičanie peňazí. Úroky z omeškania sú upravené v záväzkových obchodných vzťahoch. Úroky z omeškania si môže uplatniť veriteľ, ak je dlžník v omeškaní s platením záväzku. Z tohto dôvodu je dôležité stanoviť lehotu splatnosti, pretože až po jej uplynutí je dlžník v omeškaní s platením záväzku. V súlade s ustanovením § 369 OBZ, ak je dlžník v omeškaní s platením peňažného záväzku, je povinný platiť úroky z omeškania určené v zmluve. Dôležité je, ako stanoviť úrokovú sadzbu.
Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Odpísanie pohľadávky nemožno stotožňovať s jej zánikom. Zánik pohľadávky je len jedným z dôvodov jej odpísania z majetku. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov. Možnosť jednorazového odpisu pohľadávok do daňových výdavkov po prvýkrát upravil zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v ustanovení § 24 ods. 2 písm. s) platnom od 1. 1. 2000. V tomto ustanovení presne vymedzil okolnosti, za ktorých je možné považovať výdavok vo výške odpisu pohľadávky za daňový výdavok. V súčasne platnom zákone č. 595/2003 Z. z. Ešte pred rozborom jednotlivých prípadov jednorazového odpisu je potrebné uviesť niekoľko všeobecných informácií týkajúcich sa možnosti jednorazového daňového odpisu pohľadávok. Predovšetkým, že táto priaznivá úprava sa nepoužije, ak menovitá hodnota pohľadávky alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením bola už odpísaná na ťarchu výsledku hospodárenia. Ak účtovná jednotka v beznádeji nad nedobytnosťou a v snahe vyčistiť saldokontá účtovne v minulosti pohľadávku odpísala a teraz sa napr. dozvie, že jej dlžník zomrel, nemôže už pohľadávku znovu zobrať do účtovníctva a daňovo jednorazovo odpísať. V zásade síce takto z účtovného hľadiska postupovať možno (napr. Pri uplatňovaní jednorazového odpisu pohľadávky je potrebné preverovať, či nie je k pohľadávke vytvorená zákonná opravná položka. Pokiaľ by tomu tak bolo, je potrebné pri uplatnení daňového nákladu zohľadniť aj túto opravnú položku zahrnutú do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Úprava sa vykoná v súlade s § 17 ods. 30 písm. b) zákona o dani z príjmov zvýšením základu dane o sumu opravnej položky a znížením základu dane o daňovo uznaný odpis pohľadávky. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov môžu uplatniť daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva podľa slovenských predpisov a zisťujúci základ dane z takto vykázaného výsledku hospodárenia a daňovníci, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a zisťujú základ dane z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným predpisom alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslili, ak by účtovali v sústave podvojného účtovníctva [§ 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov]. Odpis pohľadávky na ťarchu daňových výdavkov sa uznáva do výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva a do výšky obstarávacej ceny alebo neuhradenej časti, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením. Zákon o dani z príjmov teda obmedzuje využitie tohto ustanovenia aj vo vzťahu k oceneniu pohľadávok. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov možno uplatniť len pri pohľadávkach ocenených menovitou hodnotou (vlastné pohľadávky) a pri pohľadávkach nadobudnutých postúpením. V prípade, že účtovná jednotka odpíše do nákladov pohľadávku nadobudnutú vkladom do základného imania, darovaním alebo zdedením, pôjde o odpis daňovo neuznaný. Príslušenstvo na účely odpisu pohľadávok definuje zákon o dani z príjmov priamo v § 19 ods. 2 písm. h). Treba ním rozumieť len úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady. V porovnaní s príslušenstvom pohľadávky, ktoré je definované vo všeobecnom záväznom predpise - § 121 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom na účely dane z príjmov nie je úrok (odplata za užívanie požičanej istiny). V § 19 ods. 2 písm. h) je zavedená aj legislatívna skratka „príslušenstvo“ pre použitie tejto definície aj v ostatných ustanoveniach zákona o dani z príjmov. Zaujímavé je si povšimnúť, že na rozdiel od odpisu pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. i) a r), ktorý je uznaným daňovým výdavkom, len ak ide o pohľadávky zahrnuté do zdaniteľných príjmov, v prípade jednorazového odpisu pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. h) neexistujú takéto vecné obmedzenia. Ak teda daňovník eviduje pohľadávku napr. z titulu poskytnutej pôžičky či zálohy (táto pohľadávka pri svojom vzniku nebola účtovaná do výnosov a zahrnutá do zdaniteľných príjmov) a nastane niektorá z relevantných skutočností (napr. súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka), možno aj takúto po…
Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?
Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorá bola v minulosti odpísaná, je potrebné túto skutočnosť zaúčtovať. Spôsob účtovania závisí od toho, či bol odpis pohľadávky daňovo uznaný alebo nie.
Úhrada odpísanej pohľadávky má vplyv na základ dane z príjmov.
Opravná položka sa podľa § 18 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve, a to vo výške tohto rozdielu. Opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmä k pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky. Tiež sa posudzuje potreba účtovania upravujúcich uzávierkových účtovných prípadov, napríklad v prípade vyhlásenia konkurzu alebo reštrukturalizácie na niektorého z odberateľov po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ktoré má vplyv na znehodnotenie pohľadávky k uzávierkovému dňu. Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 547 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 - Opravné položky k pohľadávkam. V jednoduchom účtovníctve sa opravné položky nevytvárajú, s výnimkou opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku (§ 16 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve). Zákon o dani z príjmov sa v súvislosti s tvorbou a rozpustením opravných položiek v § 20 ods. 3 odvoláva na účtovné predpisy. Pokiaľ účtovná jednotka vytvorí opravnú položku k pohľadávke v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania, pre účely dane z príjmov je táto opravná položka daňovým výdavkom vo výške, v akej bola zaúčtovaná, najviac však vo výške ustanovenej zákonom o dani z príjmov. Určenie výšky vytvorenej (zaúčtovanej) opravnej položky je na rozhodnutí účtovnej jednotky pri zohľadnení výšky rizika nezaplatenia.
Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame niekoľko praktických príkladov:
Spoločnosť Alfa odpísala v roku 2022 pohľadávku voči spoločnosti Beta vo výške 5 000 EUR. Odpis bol daňovo uznaný. V roku 2024 spoločnosť Beta uhradila celú sumu pohľadávky.
Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume
Spoločnosť Alfa zahrnie sumu 5 000 EUR do zdaniteľných príjmov v roku 2024.
Spoločnosť Gama odpísala v roku 2023 pohľadávku voči spoločnosti Delta vo výške 3 000 EUR. Odpis nebol daňovo uznaný. V roku 2024 spoločnosť Delta uhradila celú sumu pohľadávky.
Úhrada pohľadávky nemá vplyv na základ dane z príjmov spoločnosti Gama.
Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky
tags: #odpisana #pohladavka #ako #zauctovat #jej #zaplatenie