Odpočítateľná položka pre držiteľov preukazu s ŤZP: Komplexný prehľad

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku odpočítateľnej položky pre držiteľov preukazu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) v Slovenskej republike. Cieľom je poskytnúť ucelené informácie o relevantných aspektoch, ako sú peňažné príspevky, hranice príjmu, odvody a zmeny v legislatíve.

Úvod do problematiky príjmu osôb so ZŤP

Príjem osoby so ZŤP zohráva kľúčovú úlohu pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Tieto príspevky majú za cieľ zmierniť negatívne dôsledky zdravotného postihnutia a umožniť osobám so ZŤP plnohodnotnejšie zapojenie do spoločnosti. Nie každá osoba so ZŤP má automaticky nárok na tieto príspevky. Rozhodujúca je výška jej príjmu a majetku.

Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP a hranice príjmu

Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia upravuje podmienky poskytovania peňažných príspevkov na rôzne účely. Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom.

Ako sa zisťuje príjem osoby s ŤZP?

Pri zisťovaní výšky príjmu osoby s ŤZP sa započítavajú, okrem jej príjmu, aj príjmy spoločne posudzovaných osôb.

Príklad: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, je (333 + 777) / 2 = 555 € mesačne.

Prečítajte si tiež: Ako uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku/manžela?

Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje jeden krát za rok pri opakovaných peňažných príspevkoch.

Hranice príjmu a ich vplyv na poskytovanie príspevkov

Pri určitej výške príjmu fyzickej osoby s ŤZP sa peňažné príspevky na kompenzáciu neposkytnú vôbec alebo sa poskytnú v nižšej sume.

Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je od 1.7.2025 suma 284,13 € mesačne.

Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t.j. 1 420,65 €.

Príklad: Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Deti pani Jany sú dospelé a samostatné. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby - pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €. Za príjem pani Jany sa považuje suma 510 €. Príjem 510 € vydelený sumou 284,13 € (suma životného minima) je 1,8.

Prečítajte si tiež: Ako uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku?

Majetok osoby s ŤZP a jeho vplyv na príspevky

Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Toto pravidlo platí pre všetky peňažné príspevky na kompenzáciu.

Typy peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP

Medzi hlavné typy peňažných príspevkov patria:

• Peňažný príspevok na kúpu pomôcky: Určený na zakúpenie pomôcky, ktorá zmierňuje alebo prekonáva sociálne dôsledky ŤZP.
• Peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky: Slúži na získanie potrebných vedomostí, zručností a schopností na používanie pomôcky alebo na overenie schopností používať pomôcku.
• Peňažný príspevok na úpravu pomôcky: Používa sa na prispôsobenie pomôcky individuálnym potrebám osoby s ŤZP, vrátane zavedenia upravenej pomôcky do prevádzky.
• Príspevok na osobnú asistenciu: Ak v dôsledku svojej choroby potrebuje človek pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
• Príspevok na opatrovanie: Osoba, ktorá sa o neho stará, môže poberať príspevok na opatrovanie.
• Príspevok na úpravu bytu, rodinného domu a garáže: Slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými.

Pomôcky pre osoby so ZŤP a finančné príspevky na ich úhradu

Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať, alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC).

Odvody a poistenie osôb so ZŤP

Zdravotné poistenie

Sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2 % (zamestnanec), 5,5 % (zamestnávateľ) a 7,5 % (SZČO) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc.

Sociálne poistenie

Osoby so ZŤP môžu mať vplyvom ich zdravotného stavu určité výnimky v platení sociálneho poistenia. Je dôležité si overiť aktuálne podmienky v Sociálnej poisťovni.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a manželka

Odvodová odpočítateľná položka (OOP)

Niektoré skupiny osôb so ZŤP, pracujúce na základe dohôd (DoVP, DoPČ, ZoČŠO), si môžu uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), ktorá je vo výške príjmu, maximálne do určitej výšky. Táto možnosť sa týka napríklad poberateľov invalidného dôchodku.

• Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, ktorý pracuje na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu max.
• Študent na DoBPŠ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu, max.
• Poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu, max.
• Poberateľ predčasného starobného dôchodku pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu max.

Doplatky za zdravotnícke pomôcky a limity spoluúčasti

Držitelia preukazov ZŤP a ZŤPS, invalidní a starobní dôchodcovia a deti do 6 rokov veku majú nárok na vrátenie doplatkov za pomôcky cez limit spoluúčasti. Po novom je limit spoluúčasti odpočítaný už priamo pri výbere v lekárni alebo výdajni zdravotníckych pomôcok a pacienti hneď na mieste platia menej.

Do limitu spoluúčasti sa nezapočítavajú všetky zdravotnícke pomôcky, ale len tie, ktoré sú na lekársky predpis alebo lekársky poukaz (nepatria sem tie, ktoré si pacient sám kúpi v lekárni) a sú najlacnejšie na dané ochorenie.

Časť dôchodcov a ZŤP/ZŤPS má nárok na odpustenie doplatkov priamo pri výdaji zdravotníckych pomôcok, ak spĺňajú dodatočnú podmienku o výške ich celkového príjmu a sú k 1. dňu daného štvrťroka zaradení do zoznamu poistencov s nárokom na okamžité uplatnenie limitu spoluúčasti pri výdaji v lekárni alebo výdajni zdravotníckych pomôcok.

Zmeny v odvodoch od roku 2025

V roku 2025 dochádza ku zmene výšky maximálneho vymeriavacieho základu pre účely výpočtu odvodov do Sociálnej poisťovne. Rovnako sa zavádza jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške. Od 1. júla 2024, resp. od 1. októbra 2024, dochádza k zmenám v platení odvodov SZČO.

Praktické príklady a skúsenosti

Mnohé osoby so ZŤP a ich rodiny oceňujú pomoc a podporu, ktorú im poskytujú rôzne organizácie a firmy. Pani Adamová vyjadrila vďaku pánovi Gaštanovi za jeho 100% prístup a ochotu pomôcť pri kúpe stoličkového výťahu. Pani Szuroveczová ďakuje firme Velcon za profesionálny a ľudský prístup a za pomôcky, ktoré uľahčujú starostlivosť o jej imobilného syna.

Znížené odvody do zdravotnej poisťovne pre ZŤP osoby

Držitelia preukazu ZŤP majú nárok na znížené odvody do zdravotnej poisťovne. Pri nástupe do zamestnania je dôležité informovať zamestnávateľa o statuse ZŤP, čím sa automaticky zabezpečia nižšie mesačné odvody do zdravotnej poisťovne pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Rovnaká výhoda platí aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).

Túto výhodu upravuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Sadzba poistného pre ZŤP zamestnanca je 2 % z vymeriavacieho základu, namiesto štandardných 4 %. Ak je ZŤP osoba SZČO, platí odvody vo výške 7 % z vymeriavacieho základu, namiesto bežných 14 %. Pre zamestnávateľa ZŤP osoby je sadzba poistného do zdravotnej poisťovne 5 % z vymeriavacieho základu, pričom štandardná sadzba je 10 %.

ZŤP a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Osoba so zdravotným postihnutím nie je vylúčená z trhu práce a môže pracovať aj na základe dohôd o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce. Dohoda o brigádnickej práci študenta je v tomto prípade vylúčená, pretože je určená len pre žiakov stredných škôl a študentov denného štúdia na vysokých školách do 26 rokov. Zamestnávateľom na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom invalidného dôchodku.

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zaniká fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti priznaním invalidného dôchodku.

Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom invalidného dôchodku.

Poistné na invalidné poistenie neplatí ten poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Zamestnancom na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie. Zamestnancom na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

Zamestnávateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem.

V prípade uzavretia dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti vzniká povinnosť platiť poistné na nasledovné poistenie:

• Zamestnanec: dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné)
• Zamestnávateľ: dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistné do rezervného fondu solidarity, úrazové poistenie a garančné poistenie

Ak ide o zamestnanca v dôchodkovom veku (s priznaným starobným alebo predčasným starobným dôchodkom), odpadá u zamestnanca i zamestnávateľa povinnosť platiť invalidné poistenie.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Pracovný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom vzniká najčastejšie prostredníctvom pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ však môže na plnenie pracovných úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb uzatvoriť s fyzickými osobami aj dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takéto zamestnávanie je pre zamestnávateľa častokrát výhodnejšie ako uzatvorenie pracovnej zmluvy.

• Dohoda o vykonaní práce (dohoda vymedzená výsledkom)
• Dohoda o pracovnej činnosti (príležitostná činnosť vymedzená druhom práce)
• Dohoda o brigádnickej práci študentov (príležitostná činnosť vymedzená druhom práce)

Pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého zamestnanca 8 hodín počas 24 hodín. Rovnako nie je možné so zamestnancami vykonávajúcimi prácu na základe dohody dohodnúť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť.

Minimálna mzda pri dohodách

Na dohodárov, rovnako ako na zamestnancov v pracovnom pomere, sa vzťahuje ustanovenie Zákonníka práce § 119 ods. 1 a ich odmena nemôže byť nižšia ako minimálna mzda. V roku 2025 je minimálna mzda za jednu odpracovanú hodinu stanovená na úrovni 4,69 eura.

Za každú hodinu práce počas sviatkov tiež dohodárom prináleží dohodnutá odmena navýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.

Pre splatnosť odmeny je dôležité rozlišovať, o aký typ dohody ide. V prípade dohody o vykonaní práce je odmena splatná po odovzdaní celej pracovnej úlohy, prípadne po vykonaní jej určitej časti.

Pri dohode o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov je odmena splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pracovná úloha vykonala.

Špecifiká jednotlivých druhov dohôd

Dohoda o vykonaní práce

Tento typ dohody môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou najviac na dobu 12 mesiacov, ak rozsah pracovnej úlohy, na ktorú je táto dohoda uzatvorená, neprekročí v kalendárnom roku 350 hodín. Do odpracovaného počtu hodín sa započítava aj práca vykonaná u toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Dohodu je nutné uzatvoriť písomne s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, dohodnutou odmenou a dobou, počas ktorej sa má pracovná úloha vykonať. Odmena za vykonanú prácu je splatná až po jej dokončení a odovzdaní. Zúčastnené strany sa však môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti stanovenej úlohy.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Zamestnávateľ ju môže uzavrieť s fyzickou osobou, študentom strednej alebo vysokej školy študujúceho dennou formou, ktorý ešte nedovŕšil 26 rokov.

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade ju možno uzatvoriť iba písomne, s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, odmenou za vykonanú prácu, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa uzatvára. Neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie o návšteve školy. Na základe takéhoto druhu dohody môže študent vykonávať prácu najviac v priemere 20 hodín týždenne. Tento priemer sa posudzuje za celú dobu, počas ktorej bola dohoda uzatvorená. Maximálna doba, na ktorú je možno dohodu uzatvoriť, je 12 mesiacov a je možné tak urobiť najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dosiahne vek 26 rokov. Odmena za vykonanú prácu sa vypláca pravidelne (mesačne).

Od roku 2021 platí výnimka, vďaka ktorej je možné uzatvoriť túto dohodu aj s osobami mladšími ako 15 rokov, ktoré ešte neukončili povinnú školskú dochádzku, na vykonávanie ľahkých prác podľa § 11 ods. 4 Zákonníka práce.

Dohoda o pracovnej činnosti

Uzatvára sa písomne, s uvedením dohodnutej práce, odmeny, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa táto dohoda uzatvára. Možno ju uzatvoriť na dobu najviac 12 mesiacov a na jej základe je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Po uplynutí 12 mesiacov je možné uzatvoriť ďalšiu dohodu na ďalšie obdobie.

Sezónna práca

Možnosť uzatvárať dohody so sezónnymi pracovníkmi platí od roku 2023 a je určená pre odvetvia, kde je práca viazaná na ročné obdobia. Týka sa najmä poľnohospodárstva (zbery ovocia, zeleniny, vinobranie), lesníctva (zalesňovanie, pestovateľské práce), potravinárskej výroby (spracovanie plodín, sezónna výroba) a cestovného ruchu (letné a zimné turistické strediská, hotely počas sezóny).

Pri sezónnej dohode je možné odpracovať až 520 hodín u jedného zamestnávateľa za kalendárny rok, čo je viac než pri klasickej dohode o vykonaní práce (limit 350 hodín). Dohoda sa dá uzatvoriť len na prácu, ktorá je jednoznačne viazaná na sezónne obdobie a nemôže sa využívať na činnosti, ktoré majú celoročný charakter.

Cieľom tohto režimu je umožniť firmám rýchlo pokryť nárazovú potrebu pracovníkov počas zberov alebo turistickej špičky, no zároveň zachovať rovnaké odvodové pravidlá ako pri iných dohodách.

Výška odvodov z jednotlivých druhov dohôd

Zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sú zahrnutí do nemocenského, dôchodkového poistenia aj do poistenia v nezamestnanosti. Výnimku majú študenti a poberatelia dôchodku, ktorí si po splnení zákonných podmienok môžu uplatniť odvodovú výnimku. Konkrétny druh a výška odvodov sa pritom odvíja od typu uzatvorenej dohody a od toho, či ide o príjem vyplácaný pravidelne alebo nepravidelne.

Odvody z dohody o vykonaní práce

Odvody platené zamestnávateľom z tohto typu dohody sa líšia podľa toho, či je zamestnanec odmeňovaný pravidelne alebo nepravidelne. Ak dohodár dostáva odmenu každý mesiac (napríklad za pravidelné upratovanie), ide o pravidelný príjem. Ak pracuje na jednorazovej zákazke a odmenu dostane až po jej dokončení (napríklad preklad brožúry), ide o príjem nepravidelný.

Odvody z dohody o pracovnej činnosti

Pri dohode o pracovnej činnosti sa odvody platia v rovnakej výške ako pri pracovnom pomere. Zamestnávateľ odvádza 25,20 % do Sociálnej poisťovne a 11 % do zdravotnej poisťovne (pri zamestnancovi so ZŤP 5,5 %). Zamestnanec odvádza 13,40 % do Sociálnej poisťovne a 4 % do zdravotnej poisťovne (pri ZŤP 2 %).

Odvody z dohody o brigádnickej práci študentov

Spomedzi všetkých troch druhov dohôd má dohoda o brigádnickej práci študentov najnižšie odvodové zaťaženie. Študent si môže uplatniť oslobodenie od sociálneho poistenia do výšky 200 eur mesačne. Do tohto limitu neplatí žiadne sociálne odvody a zamestnávateľ odvádza len garančné a úrazové poistenie vo výške 1,05 %.

tags: #odpocitatelna #polozka #pre #drzitelov #preukazu #s