Odpočítateľný základ dane pre dôchodcov: Komplexný prehľad

Tento článok poskytuje podrobný pohľad na odpočítateľný základ dane pre dôchodcov na Slovensku, zohľadňujúc aktuálne legislatívne zmeny a praktické príklady. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre širokú verejnosť, od študentov po profesionálov v oblasti daní.

Úvod do nezdaniteľných častí základu dane

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú daňové zvýhodnenie pre daňovníkov, pretože umožňujú "oslobodiť" časť zisteného základu dane od zdanenia pri splnení určitých podmienok. Tieto odpočítateľné položky, alebo daňové úľavy, znižujú výslednú daňovú povinnosť z príjmov daňovníka. Upravuje ich § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP").

V zdaňovacom období 2024 a 2025 si daňovník môže uplatniť tieto nezdaniteľné časti:

• Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
• Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela
• Nezdaniteľná časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Aktívne a pasívne príjmy a ich vplyv na uplatnenie NČZD

Takéto odpočítateľné položky je oprávnený uplatniť daňovník, ktorý je fyzická osoba a má aktívne príjmy. Medzi aktívne príjmy patria:

• príjem zo zamestnania podľa § 5 zákona o dani z príjmov,
• príjem z podnikania, napríklad príjmy zo živnosti, poľnohospodárskej výroby, podľa § 6 zákona o dani z príjmov,
• príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu.

Pri takzvaných pasívnych príjmoch, napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti, nie je možné upraviť si základ dane o nezdaniteľnú časť. V prípade, že v zdaňovacom období dosiahne daňovník (fyzická osoba) aktívne aj pasívne príjmy, nezdaniteľné časti základu dane si môže uplatniť, ale len k tej časti základu dane, ktorá je plynie z jeho aktívnych príjmov.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (NČZD)

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je odvodená zo sumy životného minima. Od roku 2020 sa ročná suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka počíta ako 21-násobok sumy platného životného minima. Pre výpočet nezdaniteľnej časti v roku 2024 slúži výška životného minima platná od 1. júla 2023, ktorá je 268,88 € mesačne. Od 1. júla 2024 sa životné minimum zvýšilo na 273,99 € mesačne, a preto bude nezdaniteľná časť základu dane v roku 2025 vyššia.

Výška NČZD v rokoch 2024 a 2025

Podmienky na uplatnenie NČZD v roku 2024

Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane sa týka základu dane (mínus sociálne a zdravotné odvody), ktorý je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima, čo predstavuje čiastku 24 952,06 €. Pri osobách s príjmami, ktoré presahujúcich túto hranicu, sa nezdaniteľná časť na daňovníka kráti nasledovne:

• Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 24 952,06 eur, nezdaniteľná časť na daňovníka vypočíta ako 11 884,50 € - (základ dane : 4), kde suma 11 884,50 eur predstavuje 44,2-násobok životného minima.
• Ak daňovník dosiahne základ dane 47 537,98 € a viac, nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

Základ dane daňovníka a NČZD v roku 2024

Podmienky na uplatnenie NČZD v roku 2025

Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane sa v roku 2025 uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý nepresahuje 92,8-násobok životného minima, teda sumu 25 426,27 €. Pri vyšších príjmoch dochádza k postupnému kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka, podľa nasledovného mechanizmu:

• Ak základ dane presiahne 25 426,27 €, nezdaniteľná časť sa vypočíta vzorcom: 12 110,36 € - (základ dane ÷ 4), pričom suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima.
• Ak základ dane dosiahne 48 441,43 € alebo viac, nezdaniteľná časť sa znižuje na nulu.

Základ dane daňovníka a NČZD v roku 2025

Kto si nemôže uplatniť NČZD na daňovníka?

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia 2024 a 2025 poberá:

• starobný dôchodok,
• predčasný starobný dôchodok,
• starobné dôchodkové sporenie,
• vyrovnávací príplatok,
• dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu ako v SR,
• výsluhový dôchodok alebo podobný dôchodok zo zahraničia

a súčasne je suma tohto dôchodku vyššia ako stanovená nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka pre rok 2024, čiže suma 5 646,48 €. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku (§ 11 ods.

Prečítajte si tiež: Všetko o výpočte vymeriavacieho základu pre invalidný dôchodok

Príklad: Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 nepresiahne sumu 5 646,48 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 646,48 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13.

Dôchodca a NČZD: Príklady z praxe

Príklad 1: Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2024. Naďalej dosahuje príjem z podnikania. Keďže základ dane daňovníka nepresiahol sumu 24 952,06 eura, daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v sume 5 646,48 eura.

Príklad 2: Daňovník poberá celý rok 2024 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2024 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2024, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2024 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2024, t. j. 5 646,48 eur.

Príklad 3: V roku 2024 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2022 vo výške 680 eur. Za rok 2022 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2022 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2022 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2023, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2023 mu nevznikol nárok. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2024, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2024 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2024, t. j . 5 646,48 eur.

Príklad 4: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.

Prečítajte si tiež: Vymeriavací základ dôchodcu: Kompletný sprievodca

Príklad 5: Zamestnanec, ktorý si mesačne uplatňuje NČZD na daňovníka, predložil rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku od 10. júna 2025. Vzhľadom k tomu, že zamestnancovi bol starobný dôchodok priznaný v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, za toto obdobie má nárok na uplatnenie NČZD za celý kalendárny rok, tzn. aj za mesiace 07-12/2025.

Spätné priznanie dôchodku a oprava daňovej povinnosti

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 zákona) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, a ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, je povinný podať dodatočné priznanie. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.

Oprava preddavkov na daň

Ak bol zamestnanec poberateľom starobného dôchodku k 1.1.2025 (resp. mu bol spätne priznaný k 24.12.2024), v roku 2025 nemá nárok na mesačné uplatňovanie na NČZD na daňovníka. Zamestnanec má povinnosť oznámiť zmenu skutočnosti - spätné priznanie starobného dôchodku - jej zapísaním vo Vyhlásení. Ak mal podpísané tlačivo Vyhlásenie, čím si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne a zamestnávateľ ju uplatnil pri zdanení príjmu za mesiace 1-4/2025 po oznámení zmeny zamestnávateľ vykoná opravu výšky preddavkov na daň za uvedené mesiace bežného kalendárneho roka v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov - ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Tzn., vykoná prepočet preddavkov za 1-4/2025 a sumu rozdielu nedoplatku zrazí spolu s preddavkami bežného mesiaca v mesiaci vykonania opravy (napr. vo výplate za 5/2025) a odvedie spolu s ostatnými preddavkami za máj 2025 v prehľade bude nedoplatok preddavkov uvedený v r. V r.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela v roku 2024 a 2025

Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/-ku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, ak manžel/-ka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledovných podmienok:

• stará sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti do dovŕšenia 3, resp. 6 rokov života,
• v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie,
• bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
• považuje sa za občana so zdravotným postihnutím, prípadne za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/-ku

Do výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/-ku vstupuje aj jeho/jej vlastný príjem. Ak manžel/-ka dosiahne vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa znižuje o túto sumu. V prípade, že jeho/jej vlastný príjem presiahne stanovenú hranicu, nárok na nezdaniteľnú časť zaniká.

Do vlastného príjmu manžela/-ky sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol/bola povinný/-á z tohto príjmu zaplatiť (napríklad materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora nezamestnanosti, aj príjmy oslobodené od dane z príjmov). Do príjmov manžela/-ky sa nezapočítava:

• zamestnanecká prémia,
• daňový bonus na dieťa,
• zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
• štátne sociálne dávky (napríklad rodičovský príspevok).

Nezdaniteľnú časť na manželku si daňovník uplatní v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.

Výpočet nezdaniteľnej časti na manžela/manželku v roku 2024

Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, (t.j. 47 537,98 €), pri výpočte nezdaniteľnej časti na manžela/-ku postupujeme nasledovne:

• Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, tak nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 19,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje sumu 5 162,50 €.
• Ak manžel/-ka má vlastný príjem, ktorý ale nepresahuje sumu 19,2-násobku životného minima, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 162,50 € (19,2-násobku životného minima) a vlastným príjmom manžela/-ky.
• Ak vlastný príjem manžela/-ky je vyšší ako suma 5 162,50 € (19,2-násobok životného minima), nezdaniteľná časť je nula.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 47 537,98 € (176,8-násobok platného životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta nasledovne:

• Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 63,4-násobku životného minima, t.j. 17 046,99 € a jednej štvrtiny základu dane na daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manžela/-ku sa rovná nule.
• Ak manžel/-ka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 63,4-násobku životného minima, t.j. 17 046,99 € a jednej štvrtiny základu dane na daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manžela/-ku sa rovná nule.

Tabuľka: Výšky základu dane a výpočty NČZD na manželku/manžela v roku 2024

Výpočet nezdaniteľnej časti na manžela/manželku v roku 2025

Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, teda 48 441,43 €, pri výpočte nezdaniteľnej časti na manželku/manžela postupujeme nasledovne:

• Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 19,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje 5 260,61 €.
• Ak manžel/-ka má vlastný príjem, ktorý nepresahuje 19,2-násobok životného minima, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 260,61 € a vlastným príjmom manželky/manžela.
• Ak vlastný príjem manžela/-ky presahuje 5 260,61 €, nezdaniteľná časť je nulová.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 € (176,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť na manželku/manžela sa vypočíta nasledovne:

• Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa určí ako rozdiel medzi 63,4-násobkom životného minima (17 346,17 €) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť je nulová.
• Ak manžel/-ka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel medzi 63,4-násobkom životného minima (17 346,17 €) a súčtom jednej štvrtiny základu dane daňovníka a vlastného príjmu manželky/manžela. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť je nulová.

Tabuľka: Výšky základu dane a výpočty NČZD na manželku/manžela v roku 2025

Nezdaniteľná časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Nezdaniteľnú časť základu dane v sume príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu si môže daňovník uplatniť iba zo základu dane aktívnych príjmov, teda z príjmov zo závislej činnosti, z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti musí daňovník spĺňať nasledovné podmienky:

• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
• súčasne nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán,
• preukázať zaplatenie príspevku dokladom, ktorý vystaví doplnková dôchodková sporiteľňa.

Preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie je možné odpočítať najviac do výšky 180 eur ročne.

Daňové priznanie typu B

Daňové priznanie typ B k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie typ B") podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. e) až h) a § 5 až 8 zákona a nie sú oslobodené od dane. Podľa § 32 zákona sa podáva daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy v príslušnom zdaňovacom období presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. pre rok 2024 sumu 2 823,24 eura za ustanovených podmienok, v lehote podľa § 49 zákona do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak (lehota podľa § 49 zákona sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý podáva priznanie podľa § 32 ods.

V daňovom priznaní typ B sa vypočíta daň z príjmov fyzickej osoby a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu [§ 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“)] daň aj zaplatiť.

Kedy podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie?

Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (v tomto prípade daňové priznanie typ B) môže daňovník podať opravné priznanie [typ B alebo typ A, ak môže podať tento typ daňového priznania] podľa § 16 ods.

Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ B je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie [typ B alebo typ A, ak si môže podať tento typ daňového priznania], ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní typ B alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná (§ 16 daňového poriadku). Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t. j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 zákona, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 zákona.

Na prvej strane daňového priznania vyznačí, že ide o dodatočné priznanie a vyznačí zároveň aj deň, keď zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie typ B (alebo typ A) môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní typ B (alebo typ A), alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods.

Podľa § 32 ods. 8 zákona, osoba uvedená v § 35 Zákonníka práce a osoba uvedená v § 49 ods. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie, pričom správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.

V súlade s § 32 ods. 11 zákona, podáva dodatočné priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 zákona) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.

#

tags: #odpocitatelny #zaklad #dane #pre #dochodcov