Odpočúvanie pri legalizácii príjmov: Medzinárodná zmluva a definície

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti, často označovaná ako pranie špinavých peňazí, predstavuje závažný celosvetový problém. Tento článok sa zaoberá definíciou tohto pojmu v kontexte medzinárodných zmlúv a právnej úpravy, so zameraním na trestnú zodpovednosť právnických osôb.

Trestná zodpovednosť právnických osôb

Trestnú zodpovednosť právnických osôb upravuje zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tento zákon zavádza do právneho poriadku princíp, že Trestný zákon, ako aj Trestný poriadok sa budú používať podporne. To znamená, že právnická osoba sa môže dopustiť trestných činov po nadobudnutí účinnosti zákona, a to na základe zavinenia.

Zavinenie je konanie, ktoré je páchateľom zavinené a zahŕňa úmyselné zavinenie, ako aj uzrozumenie so zamýšľaným následkom. Na druhej strane, pri nedbanlivostnom zavinení vôľová zložka chýba.

Právnická osoba je vybudovaná na zásade tzv. samotnej právnickej osoby a môže sa dopustiť trestného činu. Patria sem trestné činy, ktoré vychádzajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb

Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti právnickej osoby je nevyhnutné poukázať na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 91/2016 Z. z. Podmienka „jej prostredníctvom“ znamená, že na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe stačí naplnenie čo i len jednej z podmienok uvedených v tomto ustanovení, a to aj na úkor právnickej osoby alebo inej osoby.

Prečítajte si tiež: Dôvera a odpočúvanie

Trestnú zodpovednosť právnickej osoby je možné vyvodzovať v súvislosti s činnosťou právnickej osoby, v prospech právnickej osoby a aj v rámci činnosti právnickej osoby. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 6 písm. a) zákona platí, že osoby konajúce za právnickú osobu sú s týmto využitím minimálne uzrozumené. Ide teda o prípady tzv. štatutárneho orgánu, ktorý koná na základe zakladateľskej listiny, spoločenskej zmluvy alebo zákona.

Za konanie právnickej osoby sa považuje aj konanie prostredníctvom zamestnanca. Ak však osoba oprávnená rozhodovať za právnickú osobu prekračuje rozsah svojho oprávnenia, takéto konanie civilného práva nezaväzuje právnickú osobu.

Zánik trestnej zodpovednosti právnických osôb

Ustanovenie § 7 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb upravuje zánik trestnosti, avšak toto ustanovenie je pomerne nedokonalé. Trestnosť právnickej osoby nezaniká, ak právnická osoba len zmení svoju formu (napríklad s.r.o. na a.s.). Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona sa nevzťahuje na konanie prostredníctvom tzv. bieleho koňa.

Zrušenie právnickej osoby sa nepovažuje za zánik trestnosti, ak nástupca pôvodnej právnickej osoby je sám zrušený, pretože sa napríklad rozdelí na dve právnické osoby. Ustanovenie § 7 ods. 3 zákona sa vzťahuje na všetkých, ktorí budú nasledovať po zrušení pôvodnej právnickej osoby.

Zánik trestnosti právnickej osoby sa odlišuje od zániku trestnosti fyzickej osoby. Trestnosť právnickej osoby nezaniká, ak sa nezistí páchateľ trestného činu. Zánik trestnosti sa posudzuje vo vzťahu k všetkým do úvahy prichádzajúcim páchateľom, teda k právnickej osobe.

Prečítajte si tiež: Dávky pre osoby so zdravotným postihnutím: prehľad

Zásada ne bis in idem

Zákon zavádza zásadu ne bis in idem (§ 21), čo znamená, že právnickej osobe sa nesmie trestné stíhanie za ten istý skutok. Trestné stíhanie právnickej osoby je špecifické tým, že sa tu zasahuje do domovej slobody fyzickej osoby.

Ak je trestný čin pripočítateľný právnickej osobe v zmysle § 4 ods. 1 zákona, tak bude možné viesť trestné stíhanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe aj oddelene, teda v samostatných konaniach.

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti, známa ako pranie špinavých peňazí, predstavuje zlegalizovanie príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti prostredníctvom rôznych metód tak, že tieto nelegálne príjmy sú zavedené do hospodárstva ako zdanlivo legálne. Ide o samostatný trestný čin, ktorý má viaceré osobitosti.

Existujú dva základné prístupy vyšetrovania prania špinavých peňazí. S praním špinavých peňazí prichádzajú ako prvé do styku úverové a finančné inštitúcie, ktoré by mali vedieť identifikovať podozrivé transakcie a posúvať informácie o nich finančnej spravodajskej jednotke.

Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky

Podmienky a účel odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky sú ustanovené v § 115 ods. 1 Trestného poriadku. Z uvedeného ustanovenia Trestného poriadku vyplýva, že odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky možno vykonať výlučne v trestnom konaní v prípade trestných činov uvedených v § 115 ods. 1, eventuálne pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.

Prečítajte si tiež: Príjem a jeho vplyv na daňové a odvodové povinnosti

Trestný poriadok v § 115 ods. 1 upravuje aj ďalšiu podmienku, ktorou je existencia dôvodného predpokladu, že odpočúvaním telekomunikačnej prevádzky budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

Medzinárodná spolupráca

Na účely boja proti organizovanému zločinu a legalizácii príjmov z trestnej činnosti sa posilňuje medzinárodnú spoluprácu. Boli uzatvorené zmluvy, medzinárodné dohovory a bilaterálne dohody s cieľom ustanoviť špeciálne postupy.

Slovenská republika sa zúčastnila na seminároch a študijných pobytoch v Rakúsku a Francúzsku, ktoré sa zameriavali na zlepšenie medzinárodnej spolupráce a zosúladenie špeciálnych vyšetrovacích prostriedkov s ľudskými právami a základnými slobodami.

tags: #odpocuvanie #pri #legalizacii #prijmov #medzinarodna #zmluva