
Tento článok sa zaoberá problematikou dokazovania nároku na dávky pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku. Analyzuje rôzne aspekty tejto problematiky, od neplatnosti skončenia pracovného pomeru až po opakované posudzovanie zdravotného stavu a nepriznávanie príspevku na osobnú asistenciu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto zložitej téme a poukázať na problémy, s ktorými sa osoby so ZŤP stretávajú pri uplatňovaní svojich práv.
Z riešenia problémov zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vyplynulo, že pre zamestnávateľa nie sú takíto zamestnanci väčšinou žiaduci a zamestnávatelia robia všetky kroky k tomu, aby sa ich zbavili. Takýto postup zamestnávateľov ilustruje podnet, ktorý je zaevidovaný na Úrade komisára.
Podávateľka podnetu pracovala u zamestnávateľa od 10. septembra 2007 ako učiteľka výtvarného odboru. Dňa 2. novembra 2009 podpísala „Dohodu o zmene pracovnej zmluvy“, ktorej súčasťou bolo aj upozornenie o tom, že si má doplniť vzdelanie podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pedagogických zamestnancoch“) najneskôr do 31. decembra 2013.
Základná umelecká škola Svit vydala „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“, v ktorom podávateľke podnetu vytkla zlé vedenie triednej knihy a zlú evidenciu žiakov. Následne bol podávateľke podnetu doručený list Základnej umeleckej školy Svit, ktorým bola vyzvaná na predloženie potvrdenia o prebiehajúcom, prípadne ukončenom štúdiu, ktorým si doplňuje požadované kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie učiteľa základnej umeleckej školy - výtvarný odbor. Základná umelecká škola Svit požadovala od podávateľky podnetu doklady, ktoré by preukazovali, že si dopĺňa vzdelanie. Ešte pred uplynutím lehoty na predloženie potvrdenia o doplnenom vzdelaní, listom zo dňa 22. novembra 2013 Základná umelecká škola Svit požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o udelenie predchádzajúceho súhlasu s rozviazaním pracovného pomeru. Ako dôvod uviedla, že podávateľka podnetu nepredložila požadovaný doklad o doplnení vzdelania.
Podľa názoru Základnej umeleckej školy Svit nebola podávateľka podnetu dostatočne kvalifikovaná na výkon funkcie učiteľa základnej umeleckej školy - výtvarný odbor. Podávateľke podnetu bolo doručené ďalšie „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“. Základná umelecká škola Svit odôvodnila porušenie pracovnej disciplíny nepodpísaním Dohody o zmene pracovnej zmluvy. Ďalším dôvodom bolo, že podávateľka podnetu v termíne do 15. novembra 2013 nevypracovala rozvrh pre žiakov, čo odôvodnila tým, že došlo k úbytku žiakov a triedy sa mali spájať. Na základe tohto pochybenia Základná umelecká škola Svit odňala podávateľke podnetu osobný príplatok.
Prečítajte si tiež: Príjem a jeho vplyv na daňové a odvodové povinnosti
Dňa 18. decembra 2013 vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad rozhodnutie, ktorým udelil Základnej umeleckej škole Svit predchádzajúci súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce. Podávateľka podnetu bola od 8. januára 2014 práceneschopná. Poukazuje na to, že dlhodobé šikanovanie zo strany Základnej umeleckej školy Svit spôsobilo zhoršenie jej zdravotného stavu a veľmi vážne zdravotné problémy. Šikanovanie a mobing v kolektíve zamestnancov Základnej umeleckej školy Svit potvrdilo aj Centrum pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie Poprad po vykonaní prieskumu v stanovisku zo dňa 18. marca 2014 a Základnej umeleckej škole Svit odporučilo do pracovného poriadku zapracovať „Antimobingové opatrenia“.
Po ukončení práceneschopnosti v deň nástupu podávateľky do práce dňa 25. marca 2015 jej Základná umelecká škola Svit doručila výpoveď z pracovného pomeru, podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce s odôvodnením, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady požadované Zákonom o pedagogických zamestnancoch. Následne listom zo dňa 11. júla 2015 podávateľka oznámila Základnej umeleckej škole Svit, že trvá na tom, aby ju škola ďalej zamestnávala a prideľovala jej prácu. Základná umelecká škola Svit sa v liste zo dňa 10. augusta 2015 vyjadrila, že nemá možnosť podávateľku podnetu ďalej zamestnávať v mieste výkonu práce a že výpoveď považuje za platnú. Svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru vyjadrila podávateľka podnetu žalobou, ktorú podala dňa 30. júla 2015 na Okresný súd Poprad.
Za účelom obhajoby práv podávateľky podnetu som dňa 20.02.2017 vstúpila do súdneho konania. Vo vyjadrení som skonštatovala, že Základná umelecká škola Svit svojím postupom porušila právo podávateľky podnetu, ako osoby so zdravotným postihnutím, na prácu a zamestnanie, ktoré garantuje ustanovenie Článku 27 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s Článkom 5 tohto Dohovoru. Konaním Základnej umeleckej školy Svit došlo tiež k porušeniu viacerých ustanovení Zákonníka práce. Okrem Dohovoru došlo aj k porušeniu Charty základných sociálnych práv. Postup Základnej umeleckej školy Svit doručením výpovede podávateľke podnetu v deň jej návratu do práce po skončení práceneschopnosti, je podľa môjho názoru nekorektný a má znaky konania v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce mala Základná umelecké škola Svit povinnosť ponúknuť zamestnankyni inú vhodnú prácu, napr. prácu v zníženom pracovnom úväzku, pre ktorý by nemusela spĺňať predpoklady. Avšak Základná umelecká škola Svit tvrdí, že v čase výpovede nemala možnosť podávateľku podnetu ďalej zamestnávať z dôvodu, že v mieste výkonu práce podávateľky podnetu pre ňu neexistovala žiadna vhodná práca. Toto tvrdenie musí v súdnom konaní Základná umelecká škola Svit preukázať. Dôkazné bremeno je na Základnej umeleckej škole Svit. Podávateľka podnetu má právo na to, aby jej Základná umelecká škola Svit umožnila prácu aj naďalej vykonávať a aby výkon jej práce primerane upravila tak, ako to zaručuje Zákonník práce a Článok 27 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s Článkom 5 tohto Dohovoru.
Podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“), patrí do pôsobnosti Inšpektorátu práce, najmä výkon dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, napr. Zákonníka práce; právnych predpisov upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy; predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania; záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a dodržiavaním povinnosti zamestnávateľa uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.
Prečítajte si tiež: Dôchodca a práca na dohodu: Daňové povinnosti
Považujem spoluprácu s príslušným inšpektorátom práce za dôležitú súčasť práce pri preskúmavaní podnetov v oblasti zamestnávania. Preto som pri šetrení podnetu zaevidovaného požiadala o súčinnosť Inšpektorát práce Bratislava, ktorej súčasťou bola zároveň žiadosť o prešetrenie kľúčového problému daného podnetu. Podnet sa týkal nevyplatenia mzdy podávateľovi podnetu, ktorý vykonával prácu, ktorú mu prideľoval zamestnávateľ Lepší svet, n. o. Podávateľ podnetu uviedol, že danú prácu vykonával od 1. februára 2017 do 1. júna 2017, pričom mu bývalý zamestnávateľ nevyplatil mzdu za vykonanú prácu. Podávateľ podnetu nedisponuje pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi ním a bývalým zamestnávateľom, tvrdí, že žiadnu pracovnú zmluvu nepodpisoval.
Služby zamestnanosti orgánov verejnej správy o odňatí príspevku, o jeho nepriznaní alebo čiastočnom odobratí považujú za vážny zásah do práv osôb so zdravotným postihnutím.
Právna úprava posudkovej činnosti vyplýva z § 10 ods. 1 a 2 Zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.
Lekárska posudková činnosť na účely Zákona o peňažných príspevkoch podľa § 11 ods. 1 písm. a) až g), je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby; určovanie miery funkčnej poruchy; posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia; posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím; posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie; posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6; posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
Podľa § 11 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch, môže posudkový lekár predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Z vyššie uvedeného ustanovenia Zákona o peňažných príspevkoch tak vyplýva, že posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu, len ak o to fyzická osoba písomne požiada.
Prečítajte si tiež: Príjmy a dane pre špecifické skupiny
Podávatelia podnetov, ktorí sa na mňa obracajú so žiadosťami o preskúmanie rozhodnutí úradov práce a ústredia práce, ma často informujú o postupoch a skúsenostiach, ktoré majú pri posudzovaní ich zdravotného stavu. Namietajú najmä skutočnosť, že posudkový lekár nezohľadní všetky lekárske nálezy pri vypracovávaní lekárskeho posudku, ako aj to, že si posudkový lekár úradu práce nevyžiada od žiadateľa doplnenie ďalších lekárskych nálezov.
O možnosti byť osobne prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu a komunikovať s posudkovým lekárom správneho orgánu sa často podávatelia podnetov dozvedajú až keď sa so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutí úradov práce a ústredia práce obracajú na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Do tej doby nie je žiadateľom o peňažný príspevok táto informácia poskytnutá ani samotným úradom práce v rámci základného poradenstva vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu.
Jedným z častých problémov, ktorý sa objavuje v podnetoch, je tzv. trojaké posudzovanie zdravotného stavu žiadateľa a to Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnou poisťovňou a obcou. Stanoveným systémom trojakého posudzovania, dochádza k dezorientácii žiadateľov o dávky sociálneho poistenia, žiadateľov o kompenzácie a žiadateľov o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, pretože každý orgán posudzuje zdravotný stav žiadateľa len v súvislosti s tou formou kompenzácie alebo sociálnej dávky, ktorá patrí do rozhodovacej činnosti toho ktorého orgánu.
Osobná asistencia je základným nástrojom podpory samostatnosti a nezávislosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje na zákla…
V roku 2020 sa Súdny dvor EÚ venoval aktuálnej otázke hromadného prepúšťania. Právo SR v § 73 Zákonníka práce ustanovuje, kedy ide o hromadne prepúšťanie. Podľa § 73 ods. 1 ZP: „O hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. V kontexte práva SR teda ide o vykonanie úkonu rozviazania pracovného pomeru výpoveďou alebo o skončenie pracovného pomeru iným spôsobom (v tomto prípade v podmienkach SR dohodou) počas doby 30 dní.
Právo SR vychádza z čl. 1 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 98/59/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (ďalej len „smernica 98/59“). V kontexte tejto smernice a vnútroštátnej úpravy v Španielsku došlo k sporu, či konkrétne individuálne prepustenie zamestnanca (skončenie pracovného pomeru s ním) bolo súčasťou hromadného prepúšťania alebo nie, keďže v zmysle smernice k nemu musí dôjsť v dobe 30 dní (resp. 90 dní v závislosti od toho, či členský štát využije možnosť č. 1 alebo 2 podľa smernice).
Dňa 31. októbra 2016 UQ začala pracovať ako kontrolórka kvality pre spoločnosť Marclean Technologies. Dňa 31. mája 2018 Marclean Technologies oboznámila UQ s rozhodnutím o jej prepustení. V období od 31. mája do 14. augusta 2018 prestalo pre Marclean Technologies pracovať sedem osôb. Ďalších 29 osôb zamestnaných spoločnosťou Marclean Technologies pre túto spoločnosť prestalo pracovať 15. augusta 2018. V ten istý deň Marclean Technologies ukončila svoje činnosti v celom rozsahu.
UQ tvrdí, že vzhľadom na to, že tieto výpovede sa časovo zhodujú a že v takomto prípade dotknutí pracovníci nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, táto situácia v skutočnosti predstavuje skryté hromadné prepúšťanie. Vnútroštátny súd …. konštatoval, že prepustených bolo 30 až 35 pracovníkov, čo je podľa neho možné kvalifikovať ako „hromadné prepúšťanie“ v zmysle článku 1 ods. 1 prvého pododseku písm. a) smernice 98/59.
#