Odporca pri určení výživného na maloleté dieťa: Komplexný prehľad

Článok sa zaoberá problematikou určovania výživného na maloleté dieťa, s dôrazom na práva a povinnosti odporcu (povinného rodiča). Rozoberá rôzne aspekty, ktoré sú relevantné pri súdnom konaní o výživnom, a to ako z pohľadu maloletého dieťaťa, tak aj z pohľadu odporcu.

Úvod

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je základnou právnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samostatne živiť. Táto povinnosť nie je obmedzená vekom dieťaťa, teda ani dosiahnutím plnoletosti. V prípade, že rodičia nežijú spolu, je potrebné určiť, ktorý z rodičov a v akej miere bude prispievať na výživu dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne o výživnom súd.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je upravená v zákone o rodine. Podľa tohto zákona majú obaja rodičia povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.

Trvanie vyživovacej povinnosti

Pre trvanie vyživovacej povinnosti nemá význam dosiahnutie plnoletosti dieťaťa, ale vyživovacia povinnosť trvá do doby, než dieťa je schopné samo sa živiť. Rodičia sú zodpovední za všestranný duševný i telesný rozvoj svojich detí, z čoho vyplýva, že sú povinní dbať na to, aby dieťa našlo zdroj svojej výživy a životného zamerania v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a v ktorom sa môže náležite uplatniť.

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.

Prečítajte si tiež: Vyživovacia povinnosť a invalidita

Rozsah vyživovacej povinnosti

Pri určení výživného prihliadne súd k odôvodneným potrebám oprávneného ako i k schopnostiam a možnostiam povinného. Znamená to, že súd zohľadní nielen potreby dieťaťa, ale aj finančnú situáciu rodiča, ktorý má výživné platiť.

Konanie o výživnom

Konanie o výživnom sa začína na návrh oprávnenej osoby, teda dieťaťa alebo jeho zákonného zástupcu. V prípade maloletého dieťaťa podáva návrh na súd spravidla matka alebo iný zákonný zástupca. V prípade plnoletého dieťaťa podáva návrh na súd samotné dieťa.

Miestna príslušnosť súdu

Rozdiel je i v miestnej príslušnosti prvostupňového súdu, nakoľko v konaní o výživnom na maloleté dieťa je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko, zatiaľ čo v konaní o výživné na plnoleté dieťa je miestne príslušným súd, v obvode ktorého má bydlisko odporca, t. j. rodič, od ktorého sa dieťa súdnou cestou výživného domáha.

Účastníci konania

Na rozdiel od dieťaťa maloletého, v mene ktorého návrh podáva matka, resp. ten z rodičov, ktorý realizuje výchovu a zabezpečuje i výživu dieťaťa, v prípade dospelého dieťaťa, ktoré už má právnu subjektivitu konať samostatne pred súdom, musí takýto návrh podať samo a taktiež sa samo osobne zúčastňovať na súdnom konaní, keďže je jeho účastníkom.

Práva a povinnosti odporcu

Odporca má v konaní o výživnom právo vyjadriť sa k návrhu, predkladať dôkazy a navrhovať ich vykonanie. Má tiež právo na právnu pomoc advokáta. Povinnosťou odporcu je dostaviť sa na súdne pojednávanie a poskytnúť súdu všetky potrebné informácie o svojich príjmoch, majetkových pomeroch a výdavkoch.

Prečítajte si tiež: Navrhovateľ, odporca a strana sporu

Obrana odporcu

V priebehu konania môže odporca namietať rôzne skutočnosti, ktoré majú vplyv na určenie výšky výživného. Môže napríklad tvrdiť, že jeho príjmy sú nižšie, ako tvrdí navrhovateľ, alebo že má iné vyživovacie povinnosti.

V jednom konkrétnom prípade odporca namietal, že nie je biologickým otcom navrhovateľky a že podal podnet na podanie mimoriadneho návrhu generálneho prokurátora SR na zapretie otcovstva. Súd však uviedol, že uvádzaná okolnosť neniesla žiaden význam na rozhodnutie vo veci, nakoľko odporca v čase rozhodnom ako rodič navrhovateľky bol povinný prispievať na jej výživu, navyše podnet odporcu bol krajskou prokuratúrou odložený.

Zmena pomerov

Ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Ak sa teda zmení finančná situácia odporcu alebo potreby dieťaťa, môže súd výšku výživného upraviť.

Príklad z praxe

Okresný súd v právnej veci navrhovateľky proti odporcovi o zvýšenie výživného rozhodol, že odporca je povinný platiť na výživu navrhovateľky sumou 1 000 Sk mesačne od 1. 9. 1997 v celkovej výške 23 000 Sk, ktorú sumu mu súd povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1 000 Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Týmto sa mení výrok rozhodnutia okresného súdu. Vo zvyšku súd konanie zastavuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov konania sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhradné výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má oprávnená osoba právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.

Prečítajte si tiež: Spotrebiteľské zmluvy a Orange Slovensko

tags: #odporca #pri #urceni #vyzivneho #na #malolete