Právne aspekty ochrany osobnosti a dobrej povesti v kontexte verejnej kritiky

V dnešnej dobe, charakterizovanej intenzívnou verejnou interakciou na sociálnych sieťach, politickým bojom prostredníctvom videí plných kritiky a falošnými negatívnymi recenziami, je dôležité pochopiť, aké vyjadrenia sme povinní tolerovať a aké právne prostriedky máme k dispozícii, ak vyjadrenia prekračujú hranice tolerancie stanovené právnymi predpismi a spoločnosťou. Tento článok sa zameriava na poskytnutie odpovedí na tieto otázky.

Zásah do osobnostných práv fyzickej osoby

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 5Cdo/274/2007 uvádza, že zákon nedefinuje pojem zásahu do osobnostných práv ani neuvádza konkrétne formy zásahov. Zásahom môže byť aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má znaky neoprávnenosti, nedovolenosti, objektívnej spôsobilosti negatívne ovplyvniť osobnosť a príčinnú súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 113/2009, k zásahu do osobnostných práv môže dôjsť nielen nepravdivými tvrdeniami, ale aj pravdivými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem skreslenia pravdy a pôsobia difamačne.

Krajský súd v Bratislave v uznesení 9Co/75/2019 uvádza, že aj rečnícka otázka predstavuje hodnotiaci úsudok, ktorý musí mať vecný základ. Použitie rečníckej otázky neoprávňuje autora na prednesenie akéhokoľvek hodnotiaceho úsudku bez vecného základu. Celkové vyznenie článku je dôležité pri posudzovaní zásahu do práva na ochranu osobnosti.

K neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby tak môže dôjsť mnohými spôsobmi.

Prečítajte si tiež: Príčiny a dôsledky rozvodu

Oprávnenosť a dovolenosť zásahu

Zásah do osobnostných práv môže byť oprávnený a dovolený, ak s ním fyzická osoba súhlasí, napríklad súhlas s vyhotovením fotografie alebo účasť na „roast me challenge“.

Podľa zákona, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú na úradné účely na základe zákona, na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.

Objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť

Zásah musí byť objektívne schopný negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Nestačí len subjektívny pocit fyzickej osoby, že došlo k negatívnemu zásahu. Je potrebné posúdiť, či by väčšina ostatných fyzických osôb pociťovala predmetný zásah negatívne.

Príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv

Ďalším predpokladom zásahu do osobnostných práv je existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a porušením osobnostných práv.

Test proporcionality Ústavného súdu

Ústavný súd Slovenskej republiky vykonáva test proporcionality, ktorý skúma KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO „hovoril“ (uverejnil informáciu) v posudzovanom prípade (napr. II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, I. ÚS 408/2010, IV. ÚS 492/2012).

Prečítajte si tiež: Vyživovacia povinnosť a invalidita

V súvislosti s otázkou KTO vykonal zásah, Ústavný súd poukazuje na judikatúru ESĽP, podľa ktorej majú novinári a masmédiá privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu, najmä pri informovaní o veciach verejného záujmu (napr. rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. 4. 1995, sťažnosť č. 1594/90, alebo rozsudok ESĽP Bladet Tromso a Stensaas v. Nórsko z 20. 5. 1999, sťažnosť č. 21980/93). Novinári majú povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je pri poskytovaní informácií umožnené používať aj určitú mieru preháňania a provokácie (Perna v. Taliansko, sťažnosť č. 48898/99, rozsudok ESĽP zo 6. 5.).

Za legitímne nemožno považovať správanie novinára, ktorý pri zverejnení informácií difamačného charakteru nepreukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa na pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril, a ďalej ak nepreukáže, že podnikol dostupné kroky k tomu, aby si overil pravdivosť informácie, a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie prístupné, a konečne pokiaľ sám nemal dôvod neveriť, že difamačná informácia je nepravdivá. Zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za rozumné, ak si šíriteľ informácie neoverí jej pravdivosť otázkou o osobe, ktorej sa informácia týka, a nezverejní jej stanovisko, s výnimkou nemožnosti takéhoto postupu alebo tam, kde to nebolo nutné (rozhodnutie Snemovne lordov z 28. 10. 1999 vo veci Reynolds v. Times News Papers Limited citované v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 453/03, k tomu pozri aj IV.

Osoby verejného záujmu

Dôsledkom snahy o podporu výmeny názorov o verejne zaujímavých a príťažlivých témach je aj kategorizácia osôb, ktorých sa informácie uvedené v tlači či iných médiách týkajú a do ktorých osobnostnej sféry negatívne zasahujú, resp. môžu zasahovať. V nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd pripomína, že vo svojej judikatúre už vyslovil právny názor, v zmysle ktorého v línii od verejne neznámych jednotlivcov po politikov sa sudcovia z hľadiska intenzity ochrany osobnosti nachádzajú uprostred s miernou tendenciou smerujúcou k politikom (m. m. II. ÚS 152/08 bod 31, pozri tiež II. ÚS 261/06). Tomuto záveru ústavného súdu v zásade korešponduje aj právny názor ESĽP, ktorý napr. vo veci JULY a SARL Libération proti Francúzsku, sťažnosť č. 20893/03, rozsudok zo 14.

Podľa Vozára: „V slovenskom právnom poriadku neexistuje definícia osôb verejného záujmu, aj keď sa na verejnosti a v médiách tento pojem často používa. Preto sa pokúsime tento termín bližšie ozrejmiť, lebo je to dôležité pri možnostiach využívania kritiky voči týmto osobám. Absolútne osoby verejného záujmu sú stredobodom pozornosti verejnosti predovšetkým v dôsledku pôsobenia vo verejných funkciách. Relatívne osoby verejného záujmu sú len prechodne stredobodom záujmu verejnosti, pretože sú na krátky čas spojení s určitou udalosťou verejného záujmu. Poukázaním na kategóriu osôb verejného záujmu sme chceli upriamiť pozornosť na ochranu ich jednotlivých osobnostných práv. U týchto osôb má pri kolízii práva na informácie s jednotlivými osobnostnými právami prednosť právo na informácie. Dôsledkom je, že hranice prípustnej kritiky sú širšie u politikov (osoby absolútneho verejného záujmu) ako u súkromných osôb. Na rozdiel od súkromných osôb politici sa nevyhnutne a vedome vystavujú prísnemu skúmaniu svojich slov a skutkov zo strany novinárov a širokej verejnosti a musia následne prejaviť väčšiu mieru tolerancie. Pokiaľ ide o kritiku vlády, hranice prípustnej kritiky sú širšie vo vzťahu k vláde ako vo vzťahu k súkromnej osobe alebo dokonca politikovi. V demokratickom systéme musia byť všetky kroky vlády predmetom prísneho dohľadu nielen legislatívy a súdnictva, ale aj tlače a verejnej mienky.

Verejný záujem vs. súkromná záležitosť

Pri posudzovaní tejto otázky súd napríklad skúma, či obsah zásahu (napr. o ČOM je článok) bol predmetom verejného záujmu alebo šlo o súkromnú záležitosť dotknutej osoby. Táto prima facie jednoduchá otázka niekedy v praxi predsa len spôsobuje problémy, keď napríklad osoby verejného záujmu tvrdia, že určitá udalosť (napr. sobotňajšia záhradná párty vysokopostavených verejných funkcionárov a vplyvných podnikateľov) sa týkala len ich súkromného života a mediálne články o nej zasahujú do ich súkromia a média argumentujú, že aj keď sa udalosť na prvý pohľad týkala súkromného života osôb verejného záujmu, správanie sa osôb verejného záujmu na danej udalosti, prípadná prítomnosť osôb s pochybnou povesťou na danej udalosti alebo samotný charakter udalosti, ktorej sa zúčastnil veľký počet osôb verejného záujmu, priťahuje verejný záujem k danej udalosti a je legitímne o nej písať, resp.

Prečítajte si tiež: Navrhovateľ, odporca a strana sporu

V prípade otázok verejného záujmu je poskytovaná zvýšená ochrana vyhľadávaniu a rozširovaniu súvisiacich informácií a myšlienok. Nie zanedbateľným kritériom, ktoré sa štandardne uplatňuje pri posudzovaní zásahu do slobody prejavu, je „miesto“ kde zazneli, či boli uverejnené inkriminované výroky. Skutočnosť, či ide o otázku verejného záujmu, môže v niektorých prípadoch závisieť aj na plynutí času.

Fakty vs. hodnotiace úsudky

Pri posudzovaní limitov slobody prejavu treba rozlišovať medzi faktmi a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov dôkazy, naopak, nepripúšťa (napr. Lingens proti Rakúsku, bod 46; tiež rozsudok ESĽP z 12. júla 2001 vo veci sťažnosti Feldek proti Slovensku č. 29032/95, bod 75), hoci aj tie musia vychádzať z dostatočného faktického základu (rozsudok ESĽP z 24. februára 1997 De Haas a Gijsels proti Belgicku č. 19983/92, bod 47). Ochrana výrokov majúcich charakter hodnotiacich úsudkov je tak z hľadiska slobody prejavu vo všeobecnosti intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov (skutkových tvrdení), ktoré sa môžu ukázať neskôr ako nepravdivé (II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, IV. ÚS 302/2010).

Takto vymedzené čiastkové otázky v zásade umožňujú zhodnotiť proporcionalitu zásahu do osobnostných práv adresáta kritiky zo všetkých relevantných aspektov, napriek tomu však nemusia vždy poskytnúť jednoznačnú odpoveď. Tento test tak predstavuje len jednu z pomôcok, ktoré slúžia na predmetné ústavnoprávne posúdenie.

Ochrana dobrej povesti právnickej osoby

Aj právnické osoby majú svoje meno, resp. názov. Rovnako ako u fyzických osôb môže dôjsť prejavom iných osôb k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby.

Podľa Csacha: „Ochrana dobrej povesti je takpovediac ochranou osobnosti právnickej osoby. Chráni pred neoprávnenými zásahmi do povedomia verejnosti o právnickej osobe. (…) Dobrá povesť je právnou kategóriou, abstraktným pojmom. Dobrou povesťou disponuje každá právnická osoba bez ohľadu na to, či ide o globálnu korporáciu využívajúcu detskú prácu alebo o neziskovú organizáciu sledujúcu ušľachtilé zámery. Konkrétne konanie právnickej osoby, ktoré v očiach jej zmluvných partnerov alebo verejnosti spochybňuje jej dôveryhodnosť (neplnenie zmluvných či zákonných povinností), sa však prejaví pri postihovaní vyjadrení, ktoré môžu predstavovať zásah do jej dobrej povesti. Zásah do dobrej povesti môže predstavovať v zásade každé neoprávnené alebo nesprávne tvrdenie o právnickej osobe, napríklad očierňujúce vyhlásenie. Nie je vylúčené, že za zásah do dobrej povesti sa bude považovať aj pravdivé vyhlásenie o právnickej osobe. Vždy však musí ísť o zásah takej intenzity, ktorú už nie je možné v demokratickej spoločnosti tolerovať. V sporoch o ochranu dobrej povesti (podobne ako osobnej cti) sa vyvažuje záujem na ochrane dobrej povesti na jednej strane a sloboda prejavu na strane druhej. Podobne ako subjekty verejného záujmu, aj právnické osoby verejného práva, alebo právnické osoby s majetkovou účasťou štátu či inej verejnoprávnej korporácie by mali strpieť vyššiu mieru kritiky ako bežné právnické osoby súkromného práva (Najvyšší súd SR, sp. zn. 4 Cdo 212/2007). Je ešte sporné, či by podobnú väčšiu mieru kritiky nemali strpieť aj ekonomicky silné korporácie (v tomto smere ESĽP vo veci Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 68416/01, rozsudok z 15.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zásah do dobrej povesti právnickej osoby veľmi obdobný zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby. Rovnako ako bude súd odlišne nahliadať na ochranu osobnostných práv osoby verejného záujmu a bežnej fyzickej osoby, bude odlišne nahliadať na ochranu dobrej povesti takzvaného štátneho podniku (právnickej osoby s majetkovou účasťou štátu) a na ochranu dobrej povesti bežnej „súkromnej“ právnickej osoby.

Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do dobrej povesti právnickej osoby

Konkrétne v súvislosti s právom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do dobrej povesti právnickej osoby považujeme za vhodné spomenúť rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod spisovou značkou 23 Cdo 327/2021, podľa ktorého zo samotnej ústavnej garancie dobrej povesti podľa čl.

Najvyšší súd Českej republiky rozhodoval v konaní, v ktorom sa žalujúca obchodná spoločnosť domáhala ochrany pred zásahom do jej povesti, ktorého sa žalovaný spolok mal dopustiť uverejnením informácií o kvalite činnosti žalobkyne v oblasti ochrany prírody a krajiny. Medzi účastníkmi konania nebola výslovne uzatvorená dohoda o odčinení (nahradení) nemajetkovej ujmy.

Najvyšší súd Českej republiky dospel k záveru, že právnická osoba nemá právo na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej (samotným) neoprávneným zásahom do jej povesti podľa ustanovenia § 135 ods. 2 českého Občianskeho zákonníka, ak nie je výslovne dojednané inak.

Najvyšší súd Českej republiky pritom zohľadnil, že súčasná právna úprava v českom Občianskom zákonníku predpokladá vznik záväzku nahradiť spôsobenú nemajetkovú ujmu iba vtedy, ak bola takáto povinnosť výslovne dohodnutá alebo ak tak ustanovuje osobitne zákon, pričom v súvislosti s neoprávneným zásahom do povesti právnickej osoby tak zákon osobitne neustanovuje.

Najvyšší súd Českej republiky tak predovšetkým vzal do úvahy to, že zo samotnej ústavnej garancie dobrej povesti podľa čl. 10 Listiny základných práv a slobôd nevyplýva nevyhnutnosť jej zákonnej ochrany (práve) prostredníctvom súkromného práva právnickej osoby na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do jej povesti. Záväzok k ochrane tohto práva nevyplýva ani z ratifikovaných a vyhlásených medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká republika viazaná, ani z úniového práva.

Najvyšší súd Českej republiky tiež zohľadnil, že podľa rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné vo vzťahu k otázke existencie a rozsahu práva právnických osôb na dobrú povesť vidieť rozdiel medzi dobrou povesťou právnickej osoby a človeka, pričom členské štáty majú široký priestor na uváženie, pokiaľ ide o prostriedky, ktoré poskytujú podľa vnútroštátneho práva.

Na základe vykonaného komparatívneho porovnania príbuzných zahraničných právnych úprav Najvyšší súd Českej republiky ďalej uzavrel, že existenciu tohto práva nemožno považovať za súčasť európskej kontinentálnej ko…

tags: #odporca #suhlasi #s #navrhom #zalobkyne #pravne