Odporovacia žaloba: Pasívna legitimácia a podmienky úspešnosti

Článok sa zaoberá problematikou odporovacej žaloby v slovenskom právnom poriadku, so zameraním na pasívnu legitimáciu a podmienky, ktoré musia byť splnené pre jej úspešné uplatnenie. Vychádza z analýzy relevantnej judikatúry a právnych predpisov, najmä zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a Občianskeho zákonníka.

Úvod do problematiky odporovacej žaloby

Konanie dlžníka, ktorým sa snaží znemožniť alebo aspoň podstatne sťažiť veriteľom uspokojenie ich pohľadávok, predovšetkým zbavovaním sa majetku, nie je v súlade so zákonom. Veriteľ sa proti takémuto právnemu úkonu dlžníka môže brániť odporovacou žalobou.

Odporovacia žaloba je právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi domáhať sa na súde určenia, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník, je voči veriteľovi právne neúčinný. Cieľom je ochrana veriteľa pred konaním dlžníka, ktoré vedie k zmenšeniu jeho majetku a tým sťažuje uspokojenie pohľadávky veriteľa. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu.

Pasívna legitimácia v konaní o odporovacej žalobe

Predmetom súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech. Odporcom v takomto konaní bude teda subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech (napríklad obdarovaný). Samotný dlžník nie je účastníkom konania, mohol by vystupovať v konaní ako tzv. svedok.

Podľa § 42b ods. 3 OZ má odporovacia žaloba smerovať v prvom rade proti osobám, ktoré priamo s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon. V konaní o odporovateľnosti právneho úkonu je účastníkom konania na strane žalovaného osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon, a nie dlžník, voči ktorému má žalujúci veriteľ vymáhateľnú pohľadávku.

Prečítajte si tiež: Odporovacia žaloba v SR

V kontexte konkurzného konania, ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 19Cbi/4/2016, je pasívna vecná legitimácia žalovaných posudzovaná v zmysle § 62 ods. 1, 2, 4 zákona č. 7/2005 Z.z.

Podmienky úspešnosti odporovacej žaloby

Pre úspešné uplatnenie odporovacej žaloby musia byť splnené viaceré hmotnoprávne podmienky.

Vymáhateľná pohľadávka veriteľa

Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Ten, kto nemá voči dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom. Pre uplatnenie odporu je z tohto hľadiska významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku (teda že je jeho veriteľom) a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je dôležité, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná. Vymáhateľná je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde.

Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa

Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na odporovaciu žalobu

Predpokladom každej odporovateľnosti, a teda aj v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži.

Úspešnosť žaloby je spojená s riadnym a náležitým splnením povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej zo strany žalobcu, vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky alebo prihlásených pohľadávok niektorého alebo niektorých z veriteľov dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Preukázanie takéhoto ukrátenia je primárne spojené s tvrdením a preukázaním existencie pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase, kedy nastali účinky odporovaných úkonov a ktoré pohľadávky si ich veritelia uplatnili v konkurznom konaní označeného úpadcu a ktorým veriteľom alebo veriteľovi nezaniklo ku momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci ich postavenie účastníkov konkurzného konania.

Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť tretej osoby

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžník konal s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa, je právny úkon voči nemu neúčinný, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Ak ide o blízku osobu, platí domnienka, že úmysel dlžníka bol druhej strane známy.

Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom. To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť.

Časové hľadisko

Skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. v dobe, v ktorej veriteľ môže úspešne odporovať právnemu úkonu svojho dlžníka, nie je sama osebe dôkazom o tom, že dlžník konal s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa.

Prečítajte si tiež: Sprievodca odporovacou žalobou

Dôkazné bremeno

Dôkazné bremeno preukázať, že podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu bola splnená, je na žalobcovi. Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť preukázané, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, teda, že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku.

Odporovateľné právne úkony

Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.).

Následky úspešnej odporovacej žaloby

Ak je odporovacej žalobe vyhovené, odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia súdu v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.).

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi právo uspokojiť sa z predmetu neúčinného úkonu. Ak nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody a táto náhrada je obmedzená výškou získaného prospechu.

tags: #odporovacia #žaloba #pasívna #legitimácia #podmienky