Odškodnenie obetí koncentračných táborov: História, súčasnosť a snaha o spravodlivosť

Ukončenie druhej svetovej vojny znamenalo pre mnohých preživších návrat do zničených životov a trvalé jazvy na duši. Medzi najviac postihnuté skupiny patrili obete nacistických koncentračných táborov, ktorých utrpenie si vyžadovalo nielen morálne, ale aj finančné odškodnenie. Slovenská republika, podobne ako iné krajiny, pristúpila k tejto citlivej téme prostredníctvom legislatívy a snahy o zmiernenie krívd.

Legislatívny rámec odškodňovania na Slovensku

V súvislosti s 80. výročím ukončenia druhej svetovej vojny si Ministerstvo spravodlivosti SR pripomína dôležitý medzník, ktorým sa stalo odškodňovanie nacistických represálií. Odškodňovanie obetí nacistických koncentračných táborov na Slovensku sa uskutočnilo na základe troch kľúčových zákonov, ktoré zabezpečili kompenzáciu pre rôzne skupiny postihnutých občanov:

1. Zákon o odškodnení osôb deportovaných do nacistických koncentračných a zajateckých táborov: Tento zákon zabezpečoval odškodnenie pre ľudí deportovaných do nacistických koncentračných a zajateckých táborov. Títo ľudia dostávali odškodnenie za každý mesiac strávený v tábore alebo v úkryte. V prípade, že počas deportácie zomreli, prislúchal ich pozostalým jednorazový príspevok.
2. Zákon o odškodnení účastníkov národného boja za oslobodenie: Tento zákon sa zameriaval na tých, čo sa aktívne zapojili do národného boja za oslobodenie. Výška príspevku sa odvíjala od dĺžky ich účasti v odboji. Týmto zákonom sa podarilo podporiť viac ako 33-tisíc osôb, ktorým bolo dokopy vyplatených 24,76 milióna eur.
3. Zákon o odškodnení vojnových sirôt: Tento zákon bol určený pre vojnové siroty - deti, ktoré prišli o rodičov počas vojny. Pre tieto osoby bol vytvorený jednorazový príspevok, ktorého cieľom bolo zmierniť aspoň časť ich životných útrap.

Návrh, ktorý vláda SR schválila, má novelizovať aj spôsob výpočtu odškodnenia, pretože súčasné znenie podľa rezortu nemá jednoznačný výklad.

Pripomienky k zákonu o odškodnení obetí nacizmu

František Alexander, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZ ŽNO), poukazuje na skutočnosť, že odškodnenie, tzv. Wiedergutmachung, ktoré v povojnovom období nemecká vláda poskytovala ich spolutrpiteľom zo západnej Európy a tým, čo sa vysťahovali do Izraela, sa na nich nevzťahovalo. V neskoršom období získali odškodnenie aj obete z ďalších krajín, napríklad z Maďarska i Poľska, ba aj Česká republika pristúpila k odškodňovaniu v spolupráci s nemeckou vládou.

Uznesenie vlády z 31. mája 1994 ukladalo ministrom riešiť odškodnenie slovenských obetí nacistickej perzekúcie podobným spôsobom, ako to urobili v Českej republike zákonom 217/94 Zb. (priemerná suma, ktorú dostali politickí väzni protektorátu, predstavovala 45-tisíc Kč), prešlo však plných päť rokov, kým sa návrh zákona dostal na rokovanie Legislatívnej rady vlády a napokon aj vlády SR.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na odškodnenie ZŤP

V tejto chvíli sú napríklad spracované podklady známe ako Hirschova iniciatíva, ktorá sa týka všetkých obetí nacizmu, teda Židov, Rómov, politických i náhodných väzňov koncentračných táborov. Na Slovensku ide približne o 4500 ľudí, ktorí by mali dostať pomoc vo výške 1000 DM.

Predsedníctvo Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (ÚR SZPB) je toho názoru, že okrem väzňov koncentračných táborov by sa mal týkať aj tých, ktorí boli väznení v zajateckých táboroch, pretože haagske a ženevské dohody sa v nich voči účastníkom SNP nedodržiavali a podmienky tam boli také kruté, že napríklad v Stutthofe prežilo z 1600 zajatých slovenských vojakov iba 350.

Podľa návrhu zákona by sa odškodnenie nemalo vzťahovať ani na tých, ktorí sa museli skrývať, pretože podľa vtedy platných zákonov boli vystavení perzekúcii. František Alexander namieta, že ide asi o päťsto ľudí, ktorí ešte dnes žijú, takže rozpočet by to príliš nezaťažilo. JUDr. Ján Mazák, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR, vysvetľuje, že tu vzniká problém dokazovania.

Nemecko-český fond Budúcnosť s rozpočtom spolu 160 miliónov DM odškodňoval v roku 1998 bývalých politických väzňov a osoby, ktoré sa ukrývali dlhšie ako tri mesiace. Ako doklad vyžadovali predovšetkým Osvedčenie podľa zákona 255/1946 Zb., prípadne iný úradný dokument.

JUDr. Ján Mazák hovorí, že odporučili optimálny variant, teda odškodnenie pre tých, ktorí prežili nacistické koncentračné tábory, či boli z dôvodov politickej, národnej, rasovej a náboženskej perzekúcie zatknutí a sústredení v táboroch na území Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945. Odškodnenie sa bude týkať aj tých pozostalých, ktorých rodičia alebo manželia zomreli pri deportácii a mali voči nim v tom čase vyživovaciu povinnosť. Suma odhadovaná na výplatu finančných náhrad predstavuje financie mimo štátneho rozpočtu.

Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia

Návrh zákona predpokladá peňažnú náhradu za každý mesiac deportácie a väznenia a za smrť. Predsedníctvo ÚR SZPB navrhuje sumu vyššiu a zdôvodňuje to neporovnateľne krutejšími podmienkami v nacistických koncentračných táboroch.

Štátny tajomník hovorí, že tento zákon vlastne kopíruje algoritmus odškodňovania, ktorý bol zvolený v rokoch 1990 - 1991. Ak som správne pochopil tých, ktorí navrhovali rozšíriť okruh oprávnených osôb, teda ÚZ ŽNO aj SZPB, tu nejde o peniaze. Ide najmä o veľkú morálnu satisfakciu za utrpenie, ktoré sa nedá vyčísliť, a ak by to mal niekto hodnotiť, najprv by to musel zažiť.

F. Alexander podotýka, že časť zlata získalo pred dvoma rokmi aj Slovensko. Ak by mali byť problémom financie, mohlo by sa použiť na odškodnenie obetí holokaustu. JUDr. J. Mazák dodáva, že dalo by sa speňažiť a ak by sa okruh osôb oproti pôvodnému návrhu rozšíril, bolo by možné použiť tieto financie na ich odškodnenie.

Príbehy preživších

Svedectvá preživších holokaustu sú silným mementom a pripomienkou hrôz, ktoré sa nikdy nesmú opakovať. Ich spomienky na atmosféru strachu, neľudské zaobchádzanie a teror sú hlboko zakorenené v ich mysliach.

• Pani M. N. narodená v roku 1920: „Ja úplne odpustiť neviem a zabudnúť tobôž nie Bolo to akési tabu, nesmelo sa o tom hovoriť Preto je dobre, kým my žijeme, aby sa o tom hovorilo a aby naše deti a naši vnuci vedeli, že to nebol výmysel.“
• Z rozprávania vtedy 19-ročnej D. Š.: „v spálni boli staromódne, strašne nízke postele, a ja som bola taká tenká, že som si ľahla do stredu pod tie postele Vošli dnu a ja som videla tie ich vyleštené čižmy a stále som si predstavovala, ako ma odtiaľ vytiahnu, lebo to bolo absurdné, aby ma tam nenašli. Skrine otvorili, periny stiahli Odišli, pod posteľ nepozreli. Lebo to si človek nevedel predstaviť, že tam niekto môže ležať. Nemala som silu odtiaľ vyliezť, a to bolo šťastie, lebo o chvíľu sa jeden vrátil Ležala som tam možno aj päť hodín. V podvečer prišla teta a plakala: Bože, už to dieťa zobrali. Až vtedy som vyliezla a vravím: „Teta neplač, tu som!“"
• Z rozprávania J. S.: „Jeden týždeň som bol schovaný v maštali vedľa našej izby, kde som ležal vo válove prikrytý senom. Dodnes neviem pochopiť, ako som to dokázal dodržať ako štvorročné decko, že nesmiem kričať, nesmiem plakať, nesmiem volať, a keď potrebujem ísť na záchod, tak mám vyliezť z válova a vedľa kravy to spraviť. Gazda chodil niekoľkokrát denne, doniesol mi piť a jesť.“
• Strýko dlhé mesiace chodil na železničnú stanicu a vyzeral vlaky, nech chodili z akéhokoľvek smeru, a čakal, či sa mu nevráti manželka. A toto trvalo vyše roka. Potom mu už povedali: Veď ty sa z toho zblázniš, uvedom si, že je to tak. Svedkov o smrti nebolo. Doktor Mengele nevydával potvrdenia pri selekcii a esesáci nerozdávali úmrtné listy pri vstupe do plynovej komory.

Tieto príbehy sú len zlomkom utrpenia, ktoré obete holokaustu prežili. Ich svedectvá sú dôležité pre zachovanie pamäti a pre to, aby sa podobné hrôzy nikdy neopakovali.

Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia pri PN

Súčasné snahy o odškodnenie

Spoločnosť NS zriadila webovú stránku, kde svoje nároky na odškodné môžu vzniesť tí, ktorí boli vyvezení z krajiny a prežili koncentračné tábory, alebo pozostalí po obetiach koncentračných táborov. Podľa DutchNews.nl bolo približne 100.000 Židov, Rómov a Sintov prevezených najskôr do prestupných táborov v Holandsku, odkiaľ smerovali do koncentračných táborov Auschwitz či Sobibor.

Za kampaňou, ktorá viedla k vznášaniu nárokov na odškodné za vyvezenie do koncentračných táborov, stojí 83-ročný bývalý fyzioterapeut vo futbalovom klube Ajax Amsterdam Salo Muller, ktorému sa podarilo holokaust prežiť. Muller koncom minulého roka predstavil schému, ktorá predpokladá vyplácanie odškodného vo výške od 5000 do 15.000 eur. "Som veľmi dojatý a šťastný, že bola schválená dohoda o individuálnych kompenzáciách. Nie som však šťastný pre to, kvôli čomu sa to deje. Niekoľko tisíc ľudí tým trpí dodnes. Žiadatelia o odškodné majú k dispozícii jeden rok, aby predložili svoje žiadosti.

Odškodnenie obetí násilných trestných činov

Obete znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania budú mať nárok na odškodnenie nielen za fyzickú ujmu na zdraví, ale aj nárok na morálne odškodnenie za psychickú traumu, stres, úzkosť a frustráciu. "Účelom návrhu zákona je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi," zdôvodnilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré návrh predložilo. Podľa rezortu sa novelizuje aj ustanovenie, ktoré sa týka výpočtu odškodnenia, pretože súčasné znenie nemá jednoznačný výklad. Zákon má ďalej zaviesť, aby v prípade, že sa má odškodnenie uspokojovať výlučne prostredníctvom štátnych cenných papierov, bolo možné toto odškodnenie vyplatiť v hotovosti alebo prevodom na účet. "Chceme zabezpečiť, aby prostriedky, ktoré sú určené na odškodňovanie obetí, boli využívané v čo najväčšom rozsahu na samotné odškodňovanie.

tags: #odskodnenie #pre #obete #koncentracnych #taborov