
Psychické poruchy predstavujú závažný problém verejného zdravia s rozsiahlymi sociálnymi a ekonomickými dôsledkami. Často vedú k zníženej kvalite života, obmedzeniu pracovnej schopnosti a v niektorých prípadoch až k invalidite. Tento článok sa zameriava na prepojenie medzi psychickými poruchami, invaliditou a možnosťami získania plného invalidného dôchodku, s dôrazom na situáciu na Slovensku.
Najnovšie štatistiky poukazujú na znepokojivý trend. Depresia celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí, pričom na Slovensku sa s ňou potýka viac ako 300 000 osôb. Tento počet neustále rastie a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa depresia čoskoro stane druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti na svete. Odborné analýzy naznačujú, že približne 1 z 15 ľudí zažije každý rok psychickú depresívnu epizódu.
Duševné ochorenia majú obrovský dopad na ekonomiku. Odhady hovoria, že stoja až 4% svetového HDP, čo je viac ako rakovina, diabetes aj chronické dýchacie ochorenia dokopy. Na Slovensku sa liečilo v minulom roku približne 185 tisíc pacientov na rôzne formy depresívnych porúch, pričom ročne pribúda takmer 15 tisíc nových pacientov. Celkové priame náklady slovenského zdravotníctva tak činia takmer 23 miliónov EUR. Odborníci však uvádzajú, že zdravotné náklady na duševné poruchy tvoria zhruba len tretinu celkových nákladov.
Stratená ekonomická produktivita ľudí, ktorí kvôli duševným chorobám prestávajú chodiť do práce alebo v nej nie sú rovnako výkonní ako predtým, zaťažuje ekonomiky jednotlivých krajín oveľa viac. Zamestnanec trpiaci depresiou môže podľa odborných analýz stratiť kvôli nedostatočnej produktivite až 60 pracovných dní. Štatistiky navyše ukazujú, že približne 162 430 pacientov na Slovensku sa nelieči, čo znamená, že skutočný dopad neproduktívnej prítomnosti v práci je oveľa vyšší.
Napriek alarmujúcim číslam odborníci upozorňujú, že depresia je na Slovensku ako ochorenie podceňovaná. Nedostatočne sa hovorí o tom, prečo a kedy je potrebná liečba.
Prečítajte si tiež: Podmienky umiestnenia
Nielen depresia, ale aj úzkostná porucha či vyhorenie sú psychické diagnózy, ktorých výskyt v dobe zrýchleného životného štýlu a tlaku na výkon narastá. Syndróm vyhorenia dokonca zaradila Svetová zdravotnícka organizácia minulý rok do Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Tieto duševné choroby môžu byť pri nepriaznivom priebehu invalidizujúcimi ochoreniami, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa.
Podľa Sociálnej poisťovne môžu byť menované duševné choroby pri nepriaznivom priebehu invalidizujúce. Pri depresiách či úzkostných poruchách je možné, podľa stupňa ich závažnosti, uznanie invalidity aj nad 40%. Aj syndróm vyhorenia je závažnou vyvolávajúcou príčinou iných psychických porúch, ktoré môžu takisto podmieňovať uznanie invalidity aj nad 40% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ak lekársky posudok preukáže, že psychická porucha znižuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, osoba má nárok na invalidný dôchodok. Výška invalidného dôchodku závisí od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od výšky predchádzajúcich príjmov a od počtu odpracovaných rokov.
Riaditeľ oddelenia poistenia osôb UNIQA poisťovne Roman Holček uvádza: „V rámci noviniek sme preto v rámci životného poistenia rozšírili invaliditu o všetky psychické ochorenia, samozrejme, okrem tých, ktoré sú v príčinnej súvislosti s alkoholom, návykovými či psychoaktívnymi látkami.“ Prepad príjmu pri invalidite býva totiž naozaj zásadný. Pri pracovnom výpadku často aj na desiatky rokov nemajú ľudia okrem poistenia žiadnu inú vhodnú alternatívu vykrytia svojho príjmu. „V pripoisteniach invalidity sme preto umožnili vyplatiť celú 100% poistnú sumu už pri čiastočnej invalidite,“ pripomína R.
Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok pri psychických poruchách sa berú do úvahy nasledovné faktory:
Prečítajte si tiež: Vývinové aspekty
Proces žiadosti o invalidný dôchodok je administratívne náročný a vyžaduje si aktívnu spoluprácu s lekármi a Sociálnou poisťovňou.
Prevencia a včasná intervencia sú kľúčové pre minimalizáciu dopadov psychických porúch. Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách.
Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia definuje posudzovanie zdravotného stavu a funkčnej schopnosti v súvislosti s ťažkým zdravotným postihnutím.
Lekárska posudková činnosť sa vykonáva na účely:
Prečítajte si tiež: Pohyb a rozvoj človeka
Pri posudzovaní sa zohľadňuje:
Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje:
Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví parkovací preukaz, ak z integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 3.
Parkovací preukaz má rozmery 106 mm na výšku a 148 mm na šírku, je bledomodrej farby s výnimkou bieleho symbolu užívateľov vozíka, ktorý má tmavomodré pozadie.
Pri zisťovaní príjmu sa zohľadňujú ustanovenia podľa osobitného predpisu platné v čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase prehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
Za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem majetku uvedeného v odseku 19 a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu.
Zákon definuje rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu, ktoré sú určené na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, profesionálny náhradný rodič, ak tento zákon neustanovuje inak.
Osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne. To neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zdržiava mimo svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu.
Pomôcka na účely tohto zákona je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkúvajú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo vykonávanie týchto činností by bolo spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Pomôcka je aj špeciálny softvér alebo aktualizácia softvéru, ktoré umožňujú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím používať počítač a iné technické zariadenia. Za pomôcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikom.
Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky a peňažný príspevok na úpravu pomôcky možno poskytnúť, len ak sa pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia, s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu.