Odškodnenie za nesprávne trestné stíhanie: Podmienky a aktuálna prax

Trestné stíhanie, aj keď sa neskončí odsúdením, môže mať negatívny dopad na život stíhanej osoby. Štát má povinnosť zabezpečiť, aby orgány činné v trestnom konaní (OČTK) postupovali obozretne a objektívne vyhodnocovali opodstatnenosť každého trestného stíhania. Ak sa preukáže, že trestné stíhanie bolo nezákonné, stíhaná osoba má právo na odškodnenie.

Právny základ odškodnenia

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom je garantované Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd. Podmienky vzniku práva na náhradu škody upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý nahradil skorší zákon č. 58/1969 Zb.

Zákon č. 514/2003 Z. z. zaviedol právo poškodeného domáhať sa odškodnenia nemajetkovej ujmy, a to aj v peniazoch. Žiadny zákon však dosiaľ neobsahoval osobitnú zodpovednosť štátu spôsobenú nezákonne vedeným trestným stíhaním. Uvedené do určitej miery spôsobovalo rozdielnosť v rozhodovacej praxi súdov pri posudzovaní súvisiacich žalôb.

Druhy zodpovednosti za škodu

Zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dva druhy zodpovednosti za škodu z hľadiska zodpovedného subjektu:

1. Zodpovednosť štátu
2. Zodpovednosť obcí a vyšších územných celkov

Pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde je potrebné ho predbežne prerokovať so zodpovedným subjektom, ktorým je v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním Ministerstvo spravodlivosti SR. Lehota na vyjadrenie sa zodpovedného subjektu je 6 mesiacov, počas ktorej neplynie premlčacia lehota, ktorá je trojročná a plynie od momentu, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na odškodnenie ZŤP

Nezákonné trestné stíhanie

Nezákonné trestné stíhanie je možné charakterizovať ako postup, keď trestné stíhanie konkrétnej osoby, voči ktorej bolo vznesené obvinenie, bolo skončené iným spôsobom ako jej právoplatným odsúdením (vynímajúc osobitné prípady kedy dôjde k skončeniu trestného stíhania na základe spolupráce s obvineným - zmier, podmienečné zastavenie trestného stíhania a pod.).

Súdna prax sa vyvinula v tom smere, že zodpovednosť za škodu v dôsledku nezákonného trestného stíhania charakterizovala ako implicitný a osobitný druh zodpovednosti za škodu, ktorú je potrebné posudzovať analogicky podľa § 5 a násl. zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré upravujú zodpovednosť za škodu vzniknutú v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Za nezákonné trestné stíhanie je v zmysle aktuálnej súdnej praxe potrebné považovať každé trestné stíhanie osoby, ktoré sa skončilo inak ako jej právoplatným odsúdením (vynímajúc osobitné prípady, kedy dôjde k skončeniu trestného stíhania na základe spolupráce s obvineným - zmier, podmienečné zastavenie trestného stíhania a pod.).

Za nezákonné rozhodnutie je potrebné vždy považovať uznesenie o vznesení obvinenia.

Podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je možné uplatniť iba vtedy, ak nezákonné rozhodnutie zmenil alebo zrušil príslušný orgán pre jeho nezákonnosť. V prípade osobitnej zodpovednosti za škodu vzniknutú nezákonným trestným stíhaním však súdna prax zastáva názor, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má aj zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

Rozsah náhrady škody

Diapazón možnej škody, ktorá v súvislosti s nezákonným trestným stíhaním vznikne je naozaj široký. V prípade väzobného trestného stíhania by do úvahy rozhodne prichádzal aj ušlý zisk. Najčastejšie dochádza k uplatneniu si skutočnej škody, ktorá vznikla poškodenému úhradou za právne služby poskytnuté advokátom. Možnosť uplatniť si tento nárok pritom priamo vyplýva aj z § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je pritom podstatné, či išlo o prípad nutnej obhajoby alebo nie. V prípade, ak sa bude v konaní uplatňovať náhrada trov obhajoby, jej výšku je potrebné vyčísliť v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Príčinná súvislosť medzi trovami na obhajobu a nezákonným trestným stíhaním bude daná v zásade vždy.

Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia

Taktiež je potrebné dodať, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním je zodpovednosť založená na objektívnom princípe.

Právo na náhradu škody možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.

Nemajetková ujma

Okrem skutočnej škody má osoba, voči ktorej bolo nezákonné trestné stíhanie vedené, pri splnení všetkých zákonných predpokladov, spravidla aj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Konkrétne podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné stíhanie sú upravené v § 17 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

Tak ako v iných prípadoch, pri ktorých dochádza k uplatneniu náhrady za nemajetkovú ujmu, aj v tomto prípade platí, že existenciu nemajetkovej ujmy by mala preukázať poškodená osoba. Najvyšší súd SR vo vzťahu k dôkaznému bremenu poškodeného pri preukazovaní existencie nemajetkovej ujmy vzniknutej v súvislosti s nezákonným trestným stíhaním uviedol, že „každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na jeho výsledok, teda aj je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy najmä v takom prípade, ak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné“. V intenciách uvedeného rozhodnutia je preto možné tvrdiť, že nemajetkovú ujmu za nezákonné vedené trestné stíhanie nie je potrebné vždy náležite preukázať, pretože už samotné nezákonné trestné stíhanie je determinantom, ktoré nemajetkovú ujmu bez pochýb zapríčiňuje a spôsobuje. Dokazovanie by sa tak následne malo zamerať už iba na konkrétnu výšku sumy priznanú ako náhradu za nemajetkovú ujmu.

Stanovenie konkrétnej sumy je vždy v kompetencii konajúceho súdu a posudzuje sa individuálne, prípad od prípadu.

Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia pri PN

Príklad z praxe

Okresný súd Košice I uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 8 658,81 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 16 000 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania. Súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru bolo proti manželovi žalobkyne začaté trestné stíhanie za organizátorstvo pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného, za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a proti žalobkyni za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného a za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Následne bolo trestné stíhanie proti manželovi žalobkyne zastavené pre neprípustnosť, lebo obvinený zomrel.

Súd prvej inštancie skutkovo vyšiel z preukázania žalobkyňou tvrdeného skutkového deja, vrátane existencie základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade nezákonného rozhodnutia. Existenciu nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci ako prvého predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, žalobkyňa odvodzovala od uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré neúspešne napadla sťažnosťou. Súd prvej inštancie mal za to, že zastavenie trestného stíhania, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania pre jeho nezákonnosť.

tags: #odskodnenie #za #nespravne #trestne #stihanie #podmienky