
Odstúpenie kandidáta na prezidenta je významný moment v priebehu prezidentských volieb, ktorý môže ovplyvniť preferencie voličov a celkový výsledok volieb. Tento článok sa zameriava na dôležité aspekty odstúpenia kandidáta, vrátane legislatívneho rámca, potenciálneho dopadu na voličov a historických príkladov zo Slovenska.
Ak sa niektorý z prezidentských kandidátov rozhodne odstúpiť z volebného súboja pred prvým kolom volieb, musí tak urobiť písomne. Toto vyhlásenie musí doručiť predsedovi Národnej rady SR. Šéf parlamentu následne oznámi túto skutočnosť Ministerstvu vnútra SR a Ústrednej volebnej komisii.
Ústredná volebná komisia je povinná bezodkladne informovať okrskové volebné komisie o odstúpení kandidáta, aby mohli informovať oprávnených voličov. Je dôležité, aby kandidát stihol odstúpiť ešte pred začiatkom konania volieb, inak jeho meno ostane na hlasovacích lístkoch. Volebné miestnosti sa otvárajú 21. marca o 7:00 ráno.
Ak by sa v čase odstúpenia kandidáta tlačili hlasovacie lístky, jeho meno na nich ostane. O zmenenej situácii budú okrskové volebné komisie informovať voličov vyvesením oznámenia. Rovnaký postup by sa uplatnil aj v prípade úmrtia kandidáta.
Politológovia sa zhodujú, že dopad odstúpenia kandidáta na výsledky volieb závisí od preferencií daného kandidáta. Ak má kandidát nízke preferencie, jeho odstúpenie nemusí výrazne ovplyvniť výsledky. V prípade kandidátov s vyššou podporou však môže odstúpenie viesť k preskupeniu hlasov.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Podľa politológa Petra Horvátha by v situácii, keď existujú dvaja jasní favoriti, malo reálny dopad jedine odstúpenie kandidátov s relatívne silnou podporou. Odstúpenie kandidátov s nízkymi preferenciami by malo nulový dopad na výsledky volieb. Horváth tiež poukazuje na to, že kandidatúry niektorých kandidátov sú imidžové aktivity ich politických strán, a preto je stiahnutie sa z volebnej hry málo pravdepodobné.
Sociológ Vladimír Krivý zdôrazňuje, že vplyv odstúpenia na preskupenie hlasov je ťažké odhadnúť. Niektorí kandidáti odoberajú hlasy viacerým konkurentom, zatiaľ čo iní len jednému.
Odstúpenie kandidáta pred druhým kolom volieb je považované za vysoko nepravdepodobné a mohlo by viesť k politickej samovražde. Voliči by sa cítili podvedení a politický tábor, ktorý by tak urobil, by to ťažko rozdýchaval. V takom prípade by do hry mal vstúpiť tretí v poradí.
Od roku 1998, keď sa na Slovensku volí prezident priamo, sa kandidatúry vzdali len dvaja kandidáti. Jedným z nich je Robert Mistrík, ktorý sa vzdal kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej.
Robert Mistrík oznámil svoje odstúpenie z prezidentských volieb v roku 2019 v prospech Zuzany Čaputovej. Ako dôvod uviedol výsledky prieskumov verejnej mienky, v ktorých Čaputová predbehla jeho. Jeho rozhodnutie vyvolalo rôzne reakcie naprieč politickým spektrom. Strany SaS a SPOLU, ktoré ho podporovali, sa po jeho odstúpení prihlásili k Zuzane Čaputovej. Podporu jej vyjadril aj vtedajší prezident Andrej Kiska.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Podľa informácií malo byť za náhlym Mistríkovým rozhodnutím aj dohoda s podnikateľmi, ktorí mu prisľúbili, že mu pomôžu niesť náklady na kampaň. Spomínaná skupina podnikateľov stála pri vzniku Progresívneho Slovenska, ktoré Čaputová zastupovala ako podpredsedníčka.
Politický analytik Ján Baránek označil Mistríkovo odstúpenie za nezrozumiteľné vzhľadom na dynamický vývoj preferencií. Upozornil na to, že situácia sa mení zo dňa na deň a televízne diskusie môžu všetko poprehadzovať. Tiež poukázal na ideologické rozdiely medzi Mistríkom a Čaputovou, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie jeho voličov.
Kampane Roberta Mistríka a Zuzany Čaputovej patrili k najdrahším v histórii Slovenska. Obaja kandidáti oslovovali spoločného voliča a rozdiely medzi nimi boli skôr kozmetické. Zaujímavé je, že medzi sponzormi Mistríka a Čaputovej sa objavili prepojenia.
Spoločný postup oboch kandidátov sa prejavil dohodou, že ten preferenčne slabší sa vzdá v prospech toho druhého už pred prvým kolom. Mistrík sa z týchto skutočností nesnažil veľmi vyťažiť a odstúpil hneď, ako sa objavili prvé prieskumy, kde Čaputová predbehla jeho.
Podľa niektorých interpretácií mohla byť stratégia Mistríka a Čaputovej vopred naplánovaná. Skutočnosť, že viedli kampaň „spoločne“, mala niekoľko výhod, ako napríklad viac mediálneho priestoru a dvojnásobný zákonný limit výdavkov na kampaň. Mistrík oslovil aj konzervatívnejších a pravicovejších voličov, pre ktorých by bola Čaputová ťažko voliteľná.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia
Odstúpenie Roberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej zároveň ukazuje, že k prieskumom pred voľbami treba pristupovať opatrne. Voľba voličov bola oklieštená zhora a zúžená na falošnú dilemu.
Prezidentský kandidát Igor Matovič sa vyjadril k rôznym otázkam, ktoré mu kládli voliči. Verí, že Slovensko ostane v Európskej únii a že súčasná vláda neurobí zo Slovenska čiernu dieru Európy. Dôvod, prečo s ním ostatní politici nechcú ísť do debát, vidí v tom, že sa boja nepríjemných otázok a vedia, že s vládnou koalíciou nikdy nebude kolaborovať. Matovič priznal, že stokrát-tisíckrát zvažoval odchod z politiky, ale nakoniec sa rozhodol bojovať za ľudí.
Nezávislý kandidát Róbert Švec sa vyjadril k téme kompetencií prezidenta. Je presvedčený o tom, že prezident SR musí mať dlhodobú víziu štátu a musí byť človek, ktorý dokáže spájať všetkých lojálnych občanov. K výberu ústavných sudcov sa vyjadril, že súdnictvo a ústavný súd musia byť odpolitizované. Iniciatívu mať deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci raz za mesiac považuje za politický marketing. Ako prezident SR by radšej navštevoval slovenské kraje a regióny a hovoril s občanmi.
tags: #odstupenie #kandidata #na #prezidenta #dolezite #informacie