
Úverové zmluvy sú bežnou súčasťou moderného života, či už ide o spotrebiteľské úvery, hypotéky alebo stavebné sporenie. Avšak, životné situácie sa menia a niekedy sa môže stať, že potrebujeme od úverovej zmluvy odstúpiť. Tento článok sa zaoberá možnosťami a obmedzeniami odstúpenia od úverovej zmluvy, právami spotrebiteľov, ako aj situáciami, v ktorých figuruje ručiteľ.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, účastník môže od zmluvy odstúpiť len v prípadoch, ktoré sú dohodnuté v zmluve alebo ak to ustanovuje zákon. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé prípady pre využitie práva odstúpenia v ustanoveniach § 49, alebo napr. v § 517, § 575, čo však nemusí byť vždy aplikovateľné.
V zmysle § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľ môže bezdôvodne odstúpiť od zmluvy o úvere, a to len do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy alebo odo dňa doručenia zmluvných podmienok. Inak je potrebné rešpektovať ustanovenia podpísanej zmluvy o úvere a dodržať tam upravené podmienky pre odstúpenie od zmluvy, ak také obsahuje.
Podľa ust. (1) Spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa § 9 alebo § 10, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; ustanovenia osobitných predpisov19) o práve na odstúpenie od zmluvy sa nepoužijú.
Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Odstúpenie ručiteľa od úveru je možné len v prípade, ak s tým súhlasia všetky zúčastnené strany, ako aj banka. Jednostranne sa z úverového vzťahu nedá vystúpiť a je potrebný súhlas dlžníka a banky. Ďalšou podmienkou je, aby dlžník mal buď sám príjem na splácanie, alebo ak nemá, musí dať banke inú záruku.
Ručiteľský záväzok vzniká na základe ručiteľskej zmluvy podľa § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ručiteľ sa zaviaže veriteľovi, že uspokojí pohľadávku, ak ju dlžník nesplní. Ručiteľstvo je záväzok, ktorý trvá až do zániku zabezpečovanej pohľadávky, teda do úplného splatenia úveru, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak alebo nenastane iný dôvod zániku ručiteľstva podľa zákona.
Zákon neumožňuje jednostranné „odstúpenie“ ručiteľa od ručiteľstva len z dôvodu veku alebo iných osobných okolností. Ručiteľstvo zaniká najmä splnením dlhu, dohodou všetkých strán (teda aj veriteľa, dlžníka a ručiteľa), prípadne ďalšími spôsobmi uvedenými v zákone (napr. zánikom zabezpečenej pohľadávky, zánikom ručiteľa bez právneho nástupcu a pod.).
Ak by ručiteľ chcel prestať byť ručiteľom, odporúča sa obrátiť sa na banku a požiadať o zmenu ručiteľa. Banka však nie je povinná takejto žiadosti vyhovieť. Zvyčajne bude požadovať, aby bol za ručiteľa dosadený iný ručiteľ, alebo aby dlžník preukázal dostatočnú bonitu na splácanie úveru bez ručiteľa.
Ak má niekto na zmluve o hypotekárnom úvere vystupovať ako spoludlžník, je na mieste si to dobre premyslieť. Ak na zmluve budú dvaja dlžníci, táto skutočnosť predovšetkým zabezpečuje lepšiu pozíciu pre veriteľa - banku. Hoci nie je vylúčené, aby sa spoludlžník z úveru neskôr vyňal, tak bez súhlasu banky to nepôjde.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Spoludlžníka treba vnímať ako osobu, ktorá je spolu s dlžníkom zaviazaná na úhradu určitého záväzku s tým, že ak by neplatil takpovediac hlavný dlžník, tak spoludlžník sa môže dostať do situácie, že bude musieť záväzok splniť sám. V tomto smere nie je z pohľadu spoludlžníka účinná možnosť, ako sa pred týmto záväzkom chrániť za predpokladu, že by (hlavný) dlžník prestal záväzok plniť.
V prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, súd môže posudzovať, či je zmluva platná alebo neplatná. Odstúpiť od zmluvy je možné len v prípade platne uzatvorenej zmluvy. Ak súd zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva považuje za absolútne neplatnú, žalobe vyhovieť nemožno.
Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Dohoda vyžaduje formu notárskej zápisnice.
Teoreticky riešením by bolo prevzatie záväzku spoludlžníka inou osobou podľa ust. § 531 Obč. "(1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia
tags: #odstupenie #od #uverovej #zmluvy #vzor